wz

 
.
 

 
.
.


Poétka

Zdenka Laciková

List čitateľovi

Keď čítaš túto báseň – práve
vediem Ťa svojou cestou,
vábia Ťa moje slová hravé
zas na neznáme miesto,
ja však mám náskok v tejto chvíli,
svoj verš vždy zazriem prvá,
no len nech Ťa to nepomýli,
poď, táto cesta trvá
len chvíľu. – No tak, poďme spolu
brodiť sa v spleti rýmov.
Budeme kráčať hore, dolu,
len nevybočme mimo.
Keď čítaš práve báseň túto,
tak sa aj Tvojou stáva.
Viac nepatrí mi. Je mi ľúto.
Viem, verš je vriaca láva,
čo neprestajne zvnútra kypí.
Kto zadržať ho skúsi?
Na papier píšem v tieni lipy
svoj pozdrav pierkom husím.


Zdenka Laciková, rodená Pešlová, sa narodila v roku 1969 v Topoľčanoch. Detstvo prežila v Prašiciach a na Duchonke.
Prvý raz publikovala časopisecky v Kamaráte v roku 1983.
Študovala na Strednej knihovníckej škole a Strednej pedagogickej škole v Bratislave.
Knižne debutovala vydaním zbierky Vínopády v roku 2000.
V roku 2001 vyšla autorke básnická zbierka Úponky,
v roku 2003 Spieva mi život,
v roku 2006 Koreň v rodnej zemi, Husle v nás a Po špičkách,
v roku 2007 Do uzlíka.
Poetka je členkou Spolku slovenských spisovateľov
a členkou Klubu autorov a priateľov literatúry v Holíči.
Žije na Záhorí v Kopčanoch a s manželom Ivanom má dcéru Dominiku a syna Mateja.

http://zdenkalacikova.webgarden.cz/povesti-z-okolia-topolcian
zdenkalacikova@zoznam.sk

Čriepky z tvorby našej poétky

O hrnčiarovej Aničke


V kopčianskom žrebčíne splašil sa kôň vraný,
divoko uháňa po širokej stráni.
Cvalom letí poľom sťa nebom havrany,
už ho neosedlá jeho mladá pani.


Jeho pani bledú ku hranici vedú,
že dala piť matke čaj z hadieho jedu.
Bosorka posledná!? Kto ťa viniť môže?
Kto sa vcítiť skúsi dnes do tvojej kože?


Vraj, že môžeš kliatbou pričariť ťažkosti,
že si zlá, skazená, až do špiku kostí!?
Ktože ťa obviní, kto ťa môže súdiť?
– Veď ti čisté srdce bije v mladej hrudi!


Dievča vyrastalo v dome hrnčiarovom.
Hltalo každučké starenkino slovo
ako sila bylín vyženie choroby,
jak sa čaj uvarí, hojivá masť robí,
ako Boh do rastlín vložil moc nevšedne,
čo pomôcť dokáže, keď je ľuďom biedne...


Anička vstávala, keď zjasneli zore.
Vždy, keď ranné slnko vyšlo na obzore,
bylinky pre ľudí trhala za rosy –
liek na ich neduhy, choroby, ponosy.


Zbierala medovku, skorocel, ľubovník,
zelinky poznala dôkladne ako nik,
tak chorí chodili po pomoc, po radu,
k Aničke, čo mala vždy dobrú náladu,
veď liekom pre dušu bol jej prístup milý.
Navrátil pohodu, zdravie a aj sily.


Raz zlý neduh zmohol Aničkinu mamu.
Dievča ani chvíľu nenechá ju samú,
obklady jej dáva, silné čaje varí:
„Pomôžem vám, mamka. Neveríte, vari?“,


privráva sa vľúdne, po tvári ju hladká.
Nič nebolí viacej, než keď trpí matka.
Trápila sa žena v bolestivej trýzni.
„Ach, choroba mocná, už aj z domu zmizni!“


– Tak kričala v duchu. K mamke však šla nemá.
Usmievať sa treba. Ani nezastenať,
lebo tvár veselá hojivo pôsobí,
veď radosť liekom je na mnohé choroby.


A Morava plynie, do Dunaja steká,
nič tak nemeria čas jak nôtiaca rieka.
Keď v koryte špliecha, do taktu sa kýva,
raz je celkom krotká a raz šelma divá.




Spievaj, ticho spievaj, búrlivá Morava,
veď je moja duša od smútku boľavá,
od smútku boľavá, clivosť, žiaľ ju mámi.
Nič dcéru nermúti viac, než nemoc mamy.


Nezabrali masti, obklady a čaje.
Prišla smrť a brala. Smrť, čo kruto zlá je.
Žialila v zármutku Anička zronená:
„Čo mám robiť teraz, keď mamičku nemám?!“


Morava si pevný modrý vrkoč pletie,
jedno pradeno vĺn, potom druhé, tretie,
rieka ozdobená ako panna čistá
v bielenom rubáši k sobášu sa chystá.


Časom sa začali trúsiť čudné chýry,
dedina hneď zovrie, keď sa zlá zvesť šíri:
„Viete, čo sa stalo v hrnčiarovom dome?
Anči mať zomrela a aj starká stone!


Kto to kedy slýchal? Má v tom dievča prsty?
Či ju snáď diabol sám pevne drží v hrsti?“
Rad-radom dedinou klebety sa nesú
a odrazu rady od Aničky zlé sú,


jej lieky sú divné, v jej bylinkách čary,
zariekadlo šepká - vraj, keď čaje varí.
Bosorkou je veru! Zlosťou ľudí súži!
A na koni cvála divo ako muži!


Vari sa to patrí? Dievke slušnosť chýba!
Pre ľudí je dievča zrazu samá chyba.
Pred domom hrnčiara zišli sa dovedna:
Kde je tvoja dcéra? Bosorka posledná!?


Hrnčiar dievča bráni, ženie ľudí z dvora:
„Čím sa previnila tá nešťastná stvora?
Umrela jej matka, aj starenka stoná!
Anička je dobrá! Zle nerobí ona!“


Tak ich s krikom ženie a zatvára vráta,
no ľudia, vraj: „Treba bosorke to zrátať!“,
a tak dievku bledú ku hranici vedú,
že dala piť matke čaj z hadieho jedu.


Ľudská zlosť je jeden z najsilnejších jedov.
Aničke len slzy tečú tvárou bledou.
Slovkom sa nebráni. Keď je čistá, načo?
A ľudia hneď: „Aha! Priznáva sa plačom!“


V kopčianskom žrebčíne vzoprel sa kôň vraný,
aj to nemé zviera chcelo dievča brániť,
Aničku, čo vzbĺkla v jazykoch plameňa,
v poli, tam, kde stojí kaplnka kamenná,
kde Kopčany staré stáli vekov veky,
nablízku Moravy, spievajúcej rieky.

Žalostiná

Neďaleko od Vrboviec
nebo pasie mračná oviec
a ku slnku dlane spína
zelený vrch Žalostiná.


Raz ráno tam matka k brodu
posielala zobrať vodu
svoju dcéru zavčas rána:
„Prines vodu, choďže, Hana.


Len ti vravím, vráť sa skoro,
nebudeš sa túlať horou.
Keď zazvoní zvon na veži,
hľaď, nech rýchlo domov bežíš!“


Tak šlo dievča horou tmavou,
ukrylo sa pred páľavou,
clonili ju stromy, lístie,
keď nabrala vody čistej,


no tam Hanka blízko vody
pozrela sa na jahody,
červené sú – jej sa páčia.
Budú mamke do koláča.


Tak sa dievča zbierať dalo,
stále sa jej zdalo málo
a že zvoní zvon na veži?
– Na tom Hanke nezáleží.


Už zvon zvoní po druhýkrát,
má sa dievča domov pobrať!
Strachom trpí matka doma.
Tretí raz znie hlahol zvona.


Mať sa na to zlostí v hneve,
prekliatie hneď hrozné zreve:
„Stratila si domov cestu,
tak buď prikovaná k miestu,


tam, kde stojíš teraz práve!“
Padla Hanka na zem, k tráve.
Odvtedy ju nevideli.
Zmenila sa na kvet biely.


Plače matka: „Pane Bože,
kliatbu naspäť vziať nemôžem.“
Tak žalostí, v smútku stoná,
čože to len riekla ona?


Z toho žiaľu dostal meno
vrch, čo veky stojí nemo
a ku slnku dlane spína.
Zelený vrch Žalostiná.

Pieseň Chotiny

Keď sa láska rozhorí, kto uhasí plameň?
Kto dokáže ovplyvniť, čo sa v žití stane?
Nemeshegyi dcéru mal nevídanej krásy.
Mala oči zelené, po pás dlhé vlasy,
srdce ako lúčny med a reč prívetivú.
Neklaď láska ľahký šíp luku na tetivu!


Raz, keď išla na koni hustým tmavým lesom,
stratila sa. Blúdila: „Pane Bože, kde som?“
Na chodníku, pod horou, keď už súmrak padol,
stretlo dievča pastiera, čo hnal domov stádo.
Cestu späť jej ukázal, rovno popri hati
a prosil ju, nech sa zas občas k hore vráti.


Nemečkovskou dolinou divý vietor kluše,
nemohli sa radi mať zaľúbené duše.
Zeman dcéru odrádzal, túžil po jej blahu,
jeho slová nemali však nijakú váhu:
„Ty si predsa šľachtičná, a on – chlapec biedny!
Neboj sa, veď zabudneš, u tety vo Viedni...“


Ester žila v prepychu. Lesk však nie je všetko.
Krásne mesto stalo sa pre ňu zlatou klietkou.
Nepriniesli veselosť šaty, šperky, bály –
ochorela Ester tak, až sa o ňu báli,
ochorelo zo smútku srdce láskou vriace,
no s pastierom nestretla sa už nikdy viacej.


Večer vietor v potoku vodné vlny čerí,
sú v nej slzy nešťastnej zemanovej dcéry
a Chotina spieva si o ľúbosti clivo,
že najkrajšie príbehy bez slov píše život.

Tvár Duchonky I

Do mokrých orníc pamäti
zaborím prsty.
Nesvieti slnko, nesvieti,
veď dážď zem krstí.


Zvieracie teplo maštalí.
Spí vodné oko.
Hodinky asi zastali,
či išli krokom


v spievankách mladých starých mám.
Som dievča malé.
Spomienky odísť nenechám.
Sú so mnou. Stále.



Tvár Duchonky II

Zatvorím bránku na dvore.
Ty sa tým netráp.
Topole stoja v pozore,
z priehrštia vetra


zdivené vtáky letia k nám
do ticha, k prítmiu
a ja už tuším, že mi tam
korene vytnú.

 


Leto u nás doma

Je ráno, o päť minút pol.
Už svitá za oknami.
Zas zlaté slnko vylúpol
deň zo slnečnej brány


a novou žatvou vonia zem
a znova žltnú klasy.
Zrejeme tiež a dobre viem,
že leto sa nám hlási.


V Potôčkoch ako kedysi
sa biele husi pasú.
Keď vidíš to, vždy nemý si.
Kto odoláva času?


Kladiem si túto otázku.
Kladiem ju nebu, zemi.
Býva čas na smiech, na lásku,
na všetko stanovený.


Na všetko stanovený čas,
čo melie v mlyne prísnom.
Dnes je tu deň, keď prvý raz
ťa spomenuli písmom...


Je ráno, o päť minút pol,
už svitá za oknami.
Zas zlaté slnko vylúpol
deň zo slnečnej brány.


Počúvam, vinič na poli
zaspieval mladým vínom
dedine v rodnom údolí,
v rovnakom, no vždy inom,


tam, kde sme žili od mala
a rástli do nádeje.
Tam, kde sa voda sypala.
Tam, kde sa piesok leje.


Koreň v rodnej zemi

V korunách stromov mladosť hniezdi
a pod jej krídlom tvoja duša
počíta všetky šťastné hviezdy.
Zaletieť až k nim v duchu skúša.


Pevný je koreň v rodnej zemi
a čo má krídla – všetko letí.
Ak by bol svet dnes zrazu nemý,
kričal by kameň hlasom detí.


Dať celé detstvo do uzlíka,
zabaliť všetko, čo má cenu,
obzrieť sa, zasmiať a či vzlykať
na ceste k diaľkam, k neznámemu?


Už rastie báseň, zrelé semä,
v jej jemnosti je skrytá sila.
Aj keby ústa boli nemé,
aj tak by v srdci vyklíčila.

 

 

Design Cezmín Web: http://cezmin.wz.cz/   Kontakt: cezmin@azat.sk

 

Mapa Chlebian: http://www.tic.sk/horne-chlebany-okres-topolcany.html

 

http://slovakregion.sk

 

Odkazy na moje weby
  
Seniorka: http://seniorka.wz.sk
   Milujem pani P...: 
http://eufrosyne.wz.cz 
   Svet bábik a tvorcovia-priatelia z netu:
http://svetbabik.czweb.org 
  Svadba - starejší - Wedding - Chlebany:
http://svadbask.unas.cz 
  Vianoce - história, zvyky:
http://vianocechristmas.czweb.org 
     Prežila svoju smrť - Glória Polo:
http://gloriapolo.czweb.org 
  Milujem pani s veľkým P...:
http://www.cezmina.szm.com
   Veľká noc v kresťanských zvykoch:
http://velkanoc.ic.cz 
  Vianoce - história, zvyky:
http://www.vianocesk.wz.cz
   Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz 
   Moje CB rádioamatérske hobby:
http://cbrsk.euweb.cz 
  
  Kelti-Jánska noc v histórii:
http://cbjanskanoc.ic.cz
    
Ľudový básnik Michal: http://michalkrpelan.wz.cz 
  
Múdra ako rádio: http://mudraakoradio.euweb.cz 
  
 Cezmín - ker aj ako môj alias: http://cezmin.wz.cz 
  
 Obec H.Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz
   Cintorín - Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to 
   Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz 
   Jedovaté bylinky:
http://bylinky.czweb.org 
   Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
  
 Cezmín:
http://cezmin.czweb.org 
   
Príroda:
http://agika.szm.com 
   
Stránky, ktoré som urobila zdarma iným
  
Seniorka a deti: http://babka-radi.webovka.eu
   Ranná Sedmička:
http://rannisedmicka.ic.cz 
  
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz 
   Bulldog english:
http://buldog.czweb.org
  
 Dieťa, jeho práva: http://dieta.czweb.org
  Senior Baťo:
http://dano17.wz.sk
  
Späť | Dopredu