wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stanislav Háber

sosrdcom anjela

Čo nájdete na tejto stránke?
Tu je OBSAH!

DVOJAKÝ METER - DISKRIMINÁCIA
Spisovateľ a novinár Stanislav Háber
Na Slovensku len po slovensky konať
Úryvok z poviedky O plagáte na stene
Zasiahlo ho nádherné svetlo
Na prelome roku 2009/2010
Z pilota novinár a spisovateľ
Jarmila Kuřitková Moosová
ZA ROMANOM MISTRÍKOM
Úryvok z knihy:  O poviedky
Demokracia dostáva nafrak!
OHLAS - Matica slovenskv
Odpoveď na otvorený list
Článok Jiřího Bruthansa
Kto má vieru, má všetko
ODKAZY - Krížová cesta
Stále si kladiem otázku
Krátky výber z diskusií
Príčiny našich zlyhaní
Deratizácia - čistky...
Štvrťstoročie lásky
Narodenie Pána
Oskar ide do neba
Júlia Suchaničová
"SRDCE NA DLANI"
Roman MISTRÍK
Z Prahy do Košíc:
OSOBNOSTI. SK
Duch a matéria
UPOZORNENIE
Čo sa to tu deje
St. Habrovy oči
Autor napísal
Vtipy
JUDÁŠ
Ľahkovážne
Moje www stránky
Čo sa to tu deje? Vláda...
Projekt  "Cesta  ku  svetlu"
Desať rokov s kozmonautom
Konečne pravda o mužoch
Karel Kryl - legenda trvá
Príbehy mena
SOI
STV diskriminuje na základe povolania
Občianska sebaobrana spochybňuje cenzúru v STV
Verejný protest Spolku slovenských spisovateľov proti diskriminácii

 

Odfukujem z cesty
Včera som bežal
popri slimačích cestách
po trase ktorou sme
šli spolu a na
úzkom betóne
urobil ďalšie prostné
pozeral som sa
na valiacu sa rieku
v opare dažďa
a šrotu v bazénoch
prístavu som myslel
na všetky slová
zomleté mlynčekmi
minulosti dvojnásobne
rýchlejšie pri
modlitbe k Matke Božej
na križovatkách kde
rybári vhadzujú svoje
udice a kde vodný
bager vyrába zo štrku
kamene ktoré ti
odfukujem z cesty

Vysmädnutý

v hektolitroch pitnej vody
som tvoja guľa
na nohe v polohe
väzňa čakáš kým
ma prejde chuť
ťa okukovať a krájať
vodu na drobné
kvapky prehodené
cez palubu ďalších
dní na lode sa
obrátime v plameni
prvých dotknutí
ktoré sa križujú
v inom vesmíre
kým po prvý raz
nebudem musieť
žobrať drobné
aby si utekala
novými východmi
ktoré nik nestráži
a gýčovité lekno na
hladine rozkvitlo po
opadaní všetkých
lupeňov za ktoré
schovávam svoj
smäd

Post poeticum
vraj po milovaní
je každé zviera
smutné a ja som
ti napísal ďalšiu
báseň ktorú
neuverejním a
mám väčšiu radosť
než keď mi vyjde
ďalšia zbierka
je to moje
súkromné post
poeticum nádherné
v tvojom spojení
rýchlo si vypľula
lebo si moja žabka
unavená v záchvatoch
vody ktorú sme
prepojili ďalším
potrubím kým iní
nevidí spásu záchrany
v žiadosti odpustenia

Ďakujem Vám za všetko dobré, za krásne myšlienky tepané slovom do srdca.

Štvrtý rozmer (TEBE - tuus)
človek je štvorrozmerný tvor
má šírku dĺžku hrúbku a čas
keď stratí svoj chronograf
nastane súdny deň
Zrazu v jednej chvíli
bude budúcnosť minulosť prítomnosť
v jednom bode
Zem zaplní
zástup osôb
Ako v zrkadlovom
odraze
človek zbadá všetky
podoby
z minulosti
budúcnosti
po prítomný tvar
ktorý sa bude odrážať
dozadu i dopredu
všetkými smermi
vôkol
A kto bude mať
vieru
uverí
že On uzavrel dvere
ktorými kráčame dnu pri vzniku
a vychádzame nimi von
z univerza pri zániku
Kto nie
toho ten vír
vezme so sebou
do trojrozmerného inferna
Človek je štvorrozmerný tvor
ten štvrtý rozmer
čas rovnajúci sa Jeho dverám
nám nedá zabúdať
Nebudeme vedieť
čo bolo a bude
je a kedy
lebo keď sa čas
stratí
zostane už len to
ako to je
A v ňom
bude všetko
Ty kým si bol
kým budeš
lebo si to Ty
čas nebude
vesmír sa zrúti
do jedného bodu
Do seba samého
osobný armagedon
a vtedy On stvorí čas
a vznikne svetlo
ktoré sa bude lámať
podľa notovej osnovy
červená - žltá - zelená - modrá
Čas
je ten náš zakliaty
štvrtý rozmer
On nás núti žiť
narodiť sa a potom
zomierať
Panta rei
preskupujúceho sa zhluku molekúl
Človek je štvorrozmerný tvor
má šírku dĺžku hrúbku
z ktorých sa skladá
hmotný tvar
a ten sa neustále
mení časom
Tohto kráľa našej zmeny
boha Króna
možno poraziť
tak ako sa to podarilo
jeho synovi Diovi
Keď naraz všetky tvory
zmenia vlastné vedomia
Preto má zmysel
ľuďom kázať o láske
aby jej naraz všetci uverili
a nastane súdny deň
ktorý ich raz a navždy zmení
zbaví ich otrokára
najhoršieho
Času
Dixi
Keby času nebolo
neboli by sme ani
Ty
s´il n´existait pas Dieu
il faudrait l´inventer
a to platí
pre všetko plynúce
rovnako ako okato
Diabol radí inú cestu víťazstva
hromadnú samovraždu všetkého
ľudstva na Zemi
opustíme v čase preskupujúcu sa matériu
a vstúpime podľa neho do neba
keď Hébé v šate poslednej Pýtie
s Herkulom
pochovajú Hyperionis
alea iacta est v Delfách
zvaných svet
V tom bruchu Króna
vládcu nad všetkým
čo jestvuje
Toho Króna
ktorý nás po narodení
všetkých zje
Tak ako svoje deti
Dia Poseidona a Hádesa
ktoré potom žili ďalej
v jeho bruchu
lebo boli nesmrteľní bohovia
Ktorý Zeus
z nás z toho nenásytného bantľocha naučí
Uveriť láske
podľa starca Zosima
Fiodora Michajloviča
že každý je zodpovedný za každého
a každý je pred každým vinný
kedy to pochopíme?


Odkazy a zdroje:
http://www.martinus.sk/?uItem=104265
http://www.palba.cz/printview.php?t=4608&start=0
http://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_H%C3%A1ber
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007020002
http://www.exil.sk/site/haber.php/2005/05/03/p1030
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007040002
http://www.exil.sk/site/haber.php/2005/01/30/p1034
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007040042
http://czechfolks.com/plus/category/autori/stanislav-haber
http://www.koupacijezera.cz/index.php?data=user&id=20867
http://www.koupacijezera.cz/index.php?data=read&id=402286
http://www.koupaci-jezera.cz/index.php?data=read&id=392187&pg=2
http://czechfolks.com/plus/2010/08/24/stanislav-haber-ako-sa-bradou-ryluje-travnik
http://www.galantaonline.sk/spisovatel-stanislav-haber-predstavil-makke-g-13-3-2011.html

  

.Zasiahlo ho nádherné svetlo z kríža, uveril, že ťažko chorý syn prežije



www.haber.exil.sk  

STANISLAV HÁBER ležal po autohavárii rok a pol v nemocnici. Čoskoro mu zomrel starý otec, matka a 7-mesačný syn sa tri mesiace zmietal medzi životom a smrťou. Mystický zážitok v Dóme sv. Alžbety však nešťastného otca utvrdil vo viere, že syn prežije.

Spisovateľ a novinár Stanislav Háber prežil pády i vzostupy. Jeho sen stať sa pilotom prekazila ťažká autohavária. Vyštudoval preto žurnalistiku, stal sa novinárom, spisovateľom a neskôr najmladším redaktorom Československej televízie. Pôsobil aj ako hovorca vo viacerých inštitúciách. Od 33 rokov je súčasťou maturitných otázok, jeho tvorba sa vyučuje na univerzite v Prahe aj v Rusku.
Narazili do Vihorlatu, katapultáž nepomohla
Stať sa letcom z povolania bol Háberov chlapčenský sen. Rovnako však túžil stať sa aj spisovateľom, „Hneď, ako som sa naučil čítať a písať, vyšla mi v detskom časopise prvá básnička. A odvtedy píšem," hovorí Stanislav Háber.
S rovnakou cieľavedomosťou išiel aj za snom o lietaní. Študoval na vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach, odbor pilot - nadzvuk. „Hoci som vysoký, mal som šťastie, že som mal nízku výšku sedu a zmestil som sa do kokpitu. Mal som 85 cm, tak som bol stíhač, keby som mal o centimeter viac, už som „mixér". Tak sme slangovo volali pilota vrtuľníka," pokračuje Háber, ktorého spolužiakom bol aj náš prvý kozmonaut Ivan Bella.
Počas štúdia Hábera aj jeho kolegov poznačila veľká tragédia - zahynul ich spolužiak Peter Hanusa a inštruktor. „Peter bol výborný chalan, mal, chudák, akurát pred svadbou. Nehoda sa stala z viny letovoda, zle ich navigoval - leteli v mraku a vrazili do Vihorlatu. My, spolužiaci, sme ich išli v rojnici hľadať do lesa," spomína na nešťastie Háber. „Z Petra zostali, bohužiaľ, len nohy - nestačil sa katapultovať a prístrojová doska ho roztlačila. Inštruktor sa katapultoval - mal silnú túžbu po živote, lebo mal manželku v 9. mesiaci tehotenstva, ale zahynul aj on. Pri katapultáži ho roztrhalo."
Na druhý deň po tragédii polovica spolužiakov odmietla sadnúť do lietadla. „Len kvôli nim, aby ich zachovali v pilotnom programe, vymysleli číslo vojenskej odbornosti 406 - pilot dopravného lietadla, čo sa na vysokej vojenskej škole nikdy neštudovalo," doplnil Háber.

Desať rokov sa od bolesti škriabal po stenách
Jeho sľubná vojenská kariéra dostala tragickú trhlinu. Po ťažkej autohavárii rok a pol ležal v nemocnici s ťažkým otrasom mozgu a stratou pamäti. Asi pol roka ho v Prahe testovali, či bude schopný pokračovať v pilotnom programe. Do výcviku jedného pilota sa v tom čase (rok 1984) vkladalo niekoľko miliónov korún. „Nehoda sa stala z viny príslušníka vtedajšej verejnej bezpečnosti, pre jeho nezodpovednosť sa mi zrútil celý život. Po odchode z armády som bol rok vypísaný na PN, po nehode som mal ťažké zdravotné následky. Každý deň asi desať rokov som mal také silné bolesti, že som sa doslova škriabal po stenách," spomína spisovateľ. „Následky mi zostali dodnes, niektoré deje mám z môjho života vymazané."
Musel zmeniť zamestnanie. Keď odchádzal z armády, stretol košického básnika Tibora Kočíka. Ten mu poradil: „Veď píšeš poéziu, skús žurnalistiku," pokračuje Háber. „Vyšlo to, začal som písať a do pol roka som mal prvú veľkú reportáž v celoštátnom časopise."

Zázrak v Dóme sv. Alžbety
Nešťastie však nemalo konca. Po autonehode spisovateľovi zomrel starý otec, ktorý ho vychovával namiesto otca. Zhodou okolností bol pri ňom jediný, keď vydýchol naposledy.
„V tom čase nám začal umierať náš 7-mesačný syn. Doktori nám povedali, nech sa s ním rozlúčime, lebo neprežije. Mal popôrodné krvácanie do mozgu, ale lekári ani my sme to nevedeli. Doma v postieľke upadol do bezvedomia. V nemocnici mu robili trepanáciu lebky - získal z toho ľavostrannú obrnu a tzv. Jacksonovu epilepsiu," spomína na nešťastné chvíle Háber. „Tri mesiace sa v nemocnici zmietal medzi životom a smrťou. Podľa lekárov sa trepanácia lebky nepodarila a synovi nedávali Šancu na prežitie."

A predsa... Zúfalý otec, ktorý sa v časoch socializmu ženil v kostole a syna dal tajne pokrstiť, vtedy šiel do Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Kľakol si vzadu do kúta a prosil Boha o život syna. „Ako som tam kľačal a v tichosti sa modlil, bezmyšlienkovite som zdvihol oči a zrazu som celkom jasne uvidel oltárny kríž. Pritom z môjho miesta na oltár nebolo vidno. Z kríža išlo nádherné svetlo, ktoré mi bolestivo pretínalo hrudnú kosť. Myslel som, že tam zomriem, ale pritom som doslova cítil dotyk, ako keby mi niekto z ramien sňal ťažký kríž," spomína na neuveriteľný zážitok Stanislav Háber.
„V tom momente som vedel, že náš syn bude žiť, len som sa bál o tom hovoriť. Vtedy som netušil, čo sa mi to v kostole stalo. Bol som neskôr na spovedi a kňaz Tomáš Čap rai vysvetlil, že sa mi dostalo zvláštnej Božej milosti, bolo to akoby priame spojenie s Bohom. Bol to zázrak viery. Také niečo zažije vraj možno jeden človek z milióna."

Do14 rokov syna vychovávali ako zdravého
Po zážitku v kostole sa u Haberovcov rozbehol každodenný zápas o zdravie malého syna, ktorý vďakabohu prežil. Keď mal 10 rokov, boli na poslednej veľkej kontrole. Lekár sa pri prehliadke pýtal, Či je trvalo umiestnený v ústave, či sa pohybuje pomocou osobitných pomôcok, či chodí do osobitnej školy. Na všetko odpovedali nie. Keď doktor dieťa uvidel, nechápal, syn bol v podstate zdravý.
„Manželka s ním bola doma 17 rokov, inak to nešlo. Museli sme s ním veľa rehabilitovať. Predstavte si to malé telíčko - musel som si mu kľaknúť kolenom medzi lopatky a naťahovať mu ruku a nohu. Od bolesti, ktorú cítil, reflexívne naťahoval končatiny. V tom bola jediná Šanca, aby sa vytvorili nové nervové spojenia," vracia sa Háber do minulosti. Keď mal syn 3 roky, učil ho otec bicyklovať - manželka bola v okne, plakala a kričala, aby to nechali tak. Ľavú stranu tela mal paralyzovanú, nôžky mu držal na pedáloch, aby sa naučil krútiaci pohyb. Trvalo to dva roky, ale bicyklovať sa vie. Naučili ho aj ping-pong, tenis či plávanie.
„Do 14 rokov sme ho vychovávali ako zdravého, vôbec nevedel, že je chorý a nechápal, prečo musí toľko veľa cvičiť. Celé roky bol u nás v kuse plač od bolesti, ale trval som na tom a vyplatilo sa. Až keď mal 14 rokov a povedal mi: Otec, ja nechápem, prečo musím cvičiť, a súrodenci nie, som mu to vysvetlil. V pätnástke som mu povedal, že je už na ňom, ako sa rozhodne, zdravie má vo svojich rukách a nebudem ho už do ničoho nútiť. Dnes je v dobrej fyzickej kondícii," povedal spisovateľ.
Syn je podľa jeho slov vymodleným zázrakom od Boha a Háberovci sú na neho veľmi pyšní. Vlani skončil ako bakalár s červeným diplomom filmovú fakultu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Robí dokumentárne aj hrané filmy, každý rok donesie niekoľko filmových cien ako režisér, scenárista či dramaturg. Istý čas študoval na univerzite vo Fínsku.

Keď vynášali truhlu, flauta začala hrať
Pre Háberovcov je ich syn zázrakom od Boha, sám Stanislav Háber je zas anjelom z detstva pre istého známeho hudobníka. Ale to je zas ďalší príbeh, ktorý má korene v spisovateľovej mladosti...
Bol vtedy 17-ročným študentom vojenského gymnázia v Banskej Bystrici. Mama, ktorá ho spolu so sestrou vychovávala sama, si privyrábala cez prázdniny v letných táboroch. Chodievala do tábora Danova, kde robila hlavnú vedúcu. „Keď som ju chcel cez prázdniny vidieť, musel som ísť do tábora za ňou. Raz som tam prišiel a správca tábora pán Filipovič ma poprosil, aby som sa postaral o jeho vnuka Marianka, ktorému práve zomrel otec - jeho zať. Vyrozprával mi celú smutnú históriu," spomína Stanislav Háber.
Zať - hudobník chodieval so správcovou dcérou, ktorá bola speváčka, privyrobiť si za hranice. Išli v noci trajektom z Oslo do Helsínk, keď v podpalubí vypukol požiar. Keďže tam ľudia nemalí prístup, zatopili ho vodou. Zať aj dcéra tam mali v aute všetky peniaze, čo zarobili. Zať ich išiel z podpalubia zachrániť a pritom zahynul. Dcéra potom prišla domov do Humenného s manželom v pocínovanej truhle.
„V čase pohrebu vznikol paranormálny jav, ktorý nevedeli vysvetliť ani kňazi, ktorí chodili dom vysvätiť. Správcov zať mal flautu a na nej hrával synovi jednu pesničku. Príbuzní malému Mariankovi vysvetľovali, že otecko zomrel a že ho už nikdy neuvidí, no on to nevedel pochopiť. Ako vynášali truhlu cez prah domu, flauta v obývačke z ničoho -nič začala hrať synovu obľúbenú pesničku. A Marianko začal kričať: Ocko prišiel, počujem, ocko prišiel!" rozpráva Stanislav Háber, čo sa vtedy dozvedel od správcu tábora.
„Na druhý deň vraj flauta v tú istú hodinu zase začala hrať, tretí deň znovu. Celá rodina už z toho šalela, tak pán Filipovič zobral vnuka Marianka so sebou do tábora a mňa požiadal, aby som sa s ním hral. Bol som tam s ním mesiac."
Odvtedy prešlo 23 rokov. Nedávno manželka spisovateľa upozornila, že v televízii bude hudobník Marián Čekovský, či ho vraj pozná. „Ja som si práve po práci unavený ľahol, ale žena ma vytiahla k telke a vtedy som ho spoznal - bol to môj Marianko z tábora Danova, jeho priezvisko som vtedy nevedel. V televízii hovoril o svojom hite.  Myslím, že môže byť, ktorý pôvodne vymyslel pre Braňa Mojseja, ale nakoniec ho nahral sám," spomína Háber.
„Zavolal som teda Braňa, s ktorým sme spolu vyrastali v Košiciach, a vypýtal som si číslo na Mariána. Ozval som sa mu a predstavil som sa. Moje meno mu nič nehovorilo, ale spomenul som tábor v Daňovej a vtedy sa chytil - že ho dobre pozná, jeho starý otec tam bol správca. Vtedy som mu povedal, že aj ja ho poznám, lebo v lete roku 1983 som sa o neho ako 6-ročného chlapca staral."

Anjel z detstva a posol mŕtveho otca
Spisovateľ chcel už telefón položiť s ospravedlnením, že obťažuje s takou dávnou históriu, keď sa po menšej odmlke ozval výkrik: „Stanko, to si ty? Ja som nevedel, že sa voláš Háber. Ty si môj anjel z detstva, ty si moja najkrajšia spomienka na detstvo. Ty jediný si sa so mnou smial a hral, keď ostatní okolo mňa plakali."
Bol šťastný, že sa mu ozval. „Všetko si pamätal, takmer ma rozplakal," spomína Stanislav Háber na telefonát s hudobníkom. „Vyrozprávali sme si svoje osudy a vtedy mi napadlo, prečo som mu vlastne zavolal. Nemohol som mu to povedať vtedy, keď zomrel jeho otec, mal len 6 rokov. V telefóne som sa mu priznal, že odmala vidím duše mŕtvych. Prišiel za mnou môj starý otec, keď zomrel, aj mama, dlho mi trvalo, kým som sa s tým vyrovnal. Duše som nikdy neprivolával, to sa nemá, ale jednu jedinú výnimku som urobil u Mariánovho otca."
Stanislav Háber povedal,, že nevedel pochopiť, prečo milujúci otec chodí strašiť svojho syna a hrá po smrti na flaute. Modlil sa a prosil Boha, aby to už nerobil. „A vtedy sa mi Mariánov otec zjavil a povedal: „Ale ja ho nechcem strašiť, je mi len strašne ľúto, že ho nemôžem vychovávať. Chcem mu týmto urobiť zážitok, aby na mňa nikdy nezabudol a vedel, že celý život už budem s ním."
Týmto dávnym priznaním Stanislav Háber Čekovského rozplakal a odvtedy mu hudobník hovorí „posol môjho mŕtveho otca". (JANA ČERNÁKOVA)

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Na prelome roku 2009/2010

Prišiel mi balíček - kniha je na svete!
Na stole ma čakalo oznámenie z pošty. Balík z Martina? Nechápal som. Kniha mi v Matici slovenskej mala síce vyjsť, ale podľa posledných správ som myslel, že to bude na Nový rok. A ona vyšla teraz!
Volá sa - Oskár ide do neba - a je to román. V balíku som dostal podľa zmluvy desať autorských výtlačkov. Už som ich minul.
Ale keďže mám podľa zmluvy propragovať moje dielo, dovoľujem si Vám tu ponúknuť lektorské posudky:

Posudok 1
Autor: Stanislav HÁBER
Dielo: Oskar ide do neba (próza)

Posledná prozaická kniha Stanislava Hábera Oskar ide do neba je akousi ságou rodiny, ktorá sa začína otcovraždou večne opitého otca svojim štrnásťročným synom, budúcim horárom Oskarom. Táto dráma pri ktorej syn ochránil matku vlastným telom pred opileckým atakom svojho otca, nakoniec vyusťuje v celoživotnú traumu samotného protagonistu.
V príbehu dominuje metafora raskoľnikovského syndrómu - fenomén pocitu viny, trestu a odpustenia. A na druhej strane status dobra a zla, ktorý je architektonickým základom, v ktorom horár Oskar rieši svoju neuhasiteľnú túžbu po samoodpustení v tichu lesnej samoty modlitbou, v pokore a na kolenách - prostredníctvom transcedentálneho spojenia s Bohom - konaním dobrých skutkov. Touto vnútornou katarziou, dalo by sa povedať, si až nadpozemsky "hojí" vlastnú ranu, pocitom zosobneného zavrhnutia a spoločenskou rolou tzv. chybujúceho jedinca. Stotožnenie sa s týmto pocitom a jeho celkové nazeranie na bežnú realitu, nakoniec potom úplne mení a celkove determinuje aj jeho postoj k rodine, svetu a ľuďom v blízkom okolí.
Film času a priestor viny a neviny deväťdesiatročného horára "nad hrobom" je nakoniec v Háberovej knihe iba "transferom" (médiom) senzibila, novinára Vaša, ktorý sprostredkováva túto jeho jedinečnú vnútornú spoveď tesne pred jeho fyzickou smrťou.
Samotná technika literárneho stvárnenia tohto príbehu, ságy je retrospektívna so spomienkovými exkurzmi do skutočnej reality. Dielo, je čo do obsahu pomerne objemné a je hĺbkovou sondou do pocitov a konania človeka, ktorý si sám vymeral trest bez sudcu.
Oskarová premena a náprava sa deje v rovine myslenia, pretože čím je jeho myšlienka ďalej od života, o to viac je abstraktnejšia. A najabstraktnejšia myšlienka je zároveň najžhavejšou a najvášnivejšou myšlienkou na Boha.
Stanislav Háber v tejto knihe nastavil zrkadlo ľudskej kazuistike pádov a pozostalostnej energii, ktorá núti človeka bez pátosu a potlesku okoloidúcich, akýmsi spôsobom stále povstať z prachu zeme.
Je to zaujímavé čítanie, na Slovensku pôvodne, i keď je tu medzi riadkami sem-tam cítiť "dych" F. M. Dostojevského. Pozorného čitateľa ale určite dielo zaujme a preto doporučujem knihu Stanislava Hábera - Oskar ide do neba - vydať.
Ireney Baláž
tajomník slovenského Pen Clubu

Posudok 2

Smelo už začiatkom týchto riadkov možno vysloviť úsudok, že rukopis románu Stanislava Hábera Oskar ide do neba je v slovenskej literatúre ojedinelý. Má viacero charakteristík, ktoré samé osebe by netvorili až takú výnimočnosť, silu získavajú až v synergickom, spoločnom účinkovaní.
Román bez okolkov môžeme priradiť do kategórie biografických: protagonistom - hrdinom i antihrdinom, či časovo v opačnom slede, je Oskar. Mladík, ktorý si zabije otca, starostlivý horár, verný manžel, jednoduchý človek, niekedy až priveľký dobrák, bohabojný kresťan (presnejšie katolík)... starý muž, ktorý kľačí za senníkom a čaká na smrť ako na vykúpenie.
Naratívny postup, ktorý si Háber zvolil, je vo svojej podstate statický. V retrospekcii rozpráva život neveľmi školovaného človeka. No v jeho podaní sa samotné odhaľovanie jednotlivostí stáva šúpaním cibuľoviny, aby sme sa dostali až k jadru, dopĺňaním mozaiky obyčajného, a predsa prebohatého života. Háber dokazuje, že aj život obyčajného človeka môže v sebe ukrývať protirečenia hodné Dostojevského spracovania témy o vine a treste. Háber Oskara nepoňal hlbokomyseľne, úvahovo, Oskar je "rpírodnou" a nekomplikovanou osobnosťou, ktorá však svoju vinu hlboko prežíva. Azda trochu zázračne a menej organicky zapôsobí na čitateľa Oskarovo vymodlené odvrátenie synovej smrti, ale s prižmúrením oka v rámci celkovej koncepcie je aj toto vybočenie zo zemitosti, ktorá je dotvorená i jazykovo, na hrane znesiteľnosti. Podobne vstupuje do príbehu ako vysvetlenie (nie nutne potrebné) genézy celého románu transfinitný prenos Oskarových myšlienok do vedomia reportéra Vaša. Transmiterom je aj v tomto prípade modlitba.
O Háberovej knihe by sme mohli hovoriť aj ako o knihe zapodievajúcej sa hranicami viny a odpustenia, pričom odpustenie (alebo neodpustenie) hriechov Bohom je vlastne hlavnou líniou románu, ktorá sa končí (alebo začína) v románovom finále (a pred vstupom do rajskej záhrady).
Napriek svojmu do istej miery náboženskému obsahu, nejde v prvom rade o literatúru náboženského razenia, ale o umelecké dielo univerzálne a pars ecellence. Pochopiteľne, smrť a kresťanská viera v znovuzrodenie v nejednom percipientovi našej masovej povizualizovanej kultúry môžu ako známe rekvizity aj menej hodnotných náboženských filmov evokovať sladkobôľne pocity. Háber sa však aj na tenkom ľade pohybuje profesionálne, i keď zjavne musí prijať obmedzenia vyplývajúce z kĺzavosti. Nástrahám lacných efektov sa ale úspešne vyhol. Román bravúrne doviedol až k poslednej bodke. Nikto nie je taký zlý, aby mu nemohlo byť odpustené. A to nie je iba kresťanské, ale všeobecné humanistické posolstvo.
PhDr. Ľuboš Svetoň,
spisovateľ a slovenský literárny kritik
 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(6.6.2008)

"SRDCE NA DLANI"

alebo "ROZHOVORY"

Nitra, 20. mája 2008 - Literárny klub Janka Jesenského v Nitre sa snaží byť sprostredkovateľom tvorivých pocitov, ktoré prežívajú básnici a spisovatelia pri tvorbe svojich literárnych diel. Na scénu Starého divadla v Nitre tento raz prijali pozvanie autori dvoch najnovších prírastkov – Stanislav Háber a Ladislav Zrubec.
Stano Háber sa priznal, že je úspešnejší a viac známejší v susednej Českej republike ako na Slovensku. Nedávno získal literárnu cenu. „Je to vďaka literárnym internetovým  serverom, ktoré umožňujú uverejňovať básne,“ dodal na vysvetlenie. Zbierka básní Štvrťstoročie lásky je vlastne výpoveďou o jeho 25-rokov trvajúcom manželstve. Je vyznaním manželke, s ktorou sa zosobášil ešte ako 18-ročný. Majú spolu tri deti (23-ročného syna, 20-ročnú dcéru a 17-ročného syna) a vzťah medzi nimi rokmi naberá na väčšej intenzite.
„Hovorí sa, že každý z nás má na tomto svete druhú polovičku. Ja som tú svoju našiel veľmi skoro. V porovnaní s dnešnými mladými ľuďmi, ktorí vstup do manželstva dlho odkladajú to bolo príliš zavčasu. Zbierka vznikla relatívne rýchlo. Básne som písal skoro  každý deň a e-mailom som ich posielal manželke do práce. Hnevala sa za to mňa a prosila ma, aby som ju v práci nevyrušoval, pretože po prečítaní mojich výlevov lásky sa dlho nemohla sústrediť na robotu,“ priznal sa pred cteným auditóriom.
Zbierka básní vychádza v dobe, ktorá láske a čistým citom príliš nepraje, a preto je veľmi vzácna. Je to jeho šiesta básnická zbierka a dvanásta kniha.
Druhou prezentovanou knihou je román z pera najznámejšieho nitrianskeho spisovateľa Laca Zrubca s názvom Zomrel na dvakrát. (Ľudmila Synaková)
Viac sa dočítate na stránke - KLIKNI!: http://www.nitra.sk/?id_menu=35537&firmy_slovenska_flag=0

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

OSOBNOSTI. SK

Spisovateľ Stanislav Háber sa čitateľom uviedol v roku 1995. Je tak prozaikom ako aj básnikom. V minulosti napísal niekoľko literárnych rozhlasových pásiem a dokumentárnych filmov. Píše preto, že to považuje za prirodzenú súčasť svojho života. V uplynulých dňoch mu vyšla zbierka básní Štvrťstoročie lásky, ktorú k výročiu zoznámenia napísal pre svoju manželku.
Najaktuálnejšou udalosťou vo vašej spisovateľskej činnosti je nová zbierka Štvrťstoročie lásky. Je to zbierka básní, ktoré ste počas polroka pravidelne písali pre svoju manželku. Kedy vznikla myšlienka, že tie básne vydáte v jednej publikácii?
Ani neviem, kedy tá myšlienka vznikla. Možno vznikla napísaním práve tej básničky Štvrťstoročie lásky, urobiť zbierku básní aj s týmto názvom. Aj keď ten názov bol trošku problematický, aby nevyznel ako klišé. Už som sa stretol s takými komentármi, že kedy bude polstoročnica lásky a podobne... Manželka sa mi priznala, že si ich sama chce vytlačiť a odložiť na pamiatku. Takže aj ona ma k tomu priviedla, že sa som si povedal, áno, treba skúsiť urobiť z toho knižku, či sa to podarí. A podarilo sa. Tvorba knižky a konkrétne zbierky je svojská alchýmia. Niekedy stačí zmeniť jednu vetu a tá knižka vyjde a niekedy neprídete na to, ktorú vetu máte zmeniť a knižka čaká v zásuvke.
Koľko básní obsahuje zbierka? Sú v knižke zaradené všetky básne, ktoré ste počas toho polroka pred vašim výročím napísali?
Nie sú tam všetky, je ich tam 81. Zrkadlovo je to 18. Toľko sme mali s manželkou, keď sme sa brali. Bol to trošku taký malý zámer, aby ich tam bolo 81, ale nie sú všetky, ktoré som jej napísal. Prihliadal som na to, aby zbierka oslovovala širšie publikum, aj keď je venovaná a písaná pre jednu osobu. Ľudská skúsenosť je prenosná, čo zažijem ja, zažijete aj vy, aj niekto iný, takže aby sa v tej skúsenosti našiel.

ďalej čítajte na stránke - KLIKNI!: http://www.osobnost.sk/index.php?os=clanok&ided=7825&view=a

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Kto má vieru, má všetko

Horehronie, týždenník pre mesto Brezno, 3.6.2008, č. 21, ročník 16, s. 1.-4.

Kto má vieru, má všetko
Básnik a spisovateľ Stanislav Háber predstavil publiku v divadle v Nitre v máji svoju už dvanástu knihu, šiestu zbierku poézie Štvrťstoročie lásky. Keďže sa narodil v Brezne, bola to príležitosť, pri ktorej sme ho požiadali o rozhovor.

Aký je váš vzťah k rodisku?
- Vrelý, aj keď ho v podstate nepoznám. Narodil som sa, keď mama učila na základnej škole na Čiernom Balogu. Bývali sme na ulici Ku štadiónu. Tu som sa aj stratil vo veku dva a pol roka s dvomi dievčatkami – susedkami v zime a snehu. Hľadalo nás celé Brezno. Dobrovoľníci, ktorí boli zvolávaní ampliónmi na naše hľadanie, mali zraz na námestí pri fontáne. A my traja sme sa hrali vo fontáne, ktorá bola v zime vypustená a zakrytá doskami. Takže nás nik nevidel.

A našli vás?
- Nenašli. Od fontány sme šli cez les do školy v Čiernom Balogu. Tam nás videl riaditeľ na chodbe a keďže sme boli v pančuškách a papučkách, myslel si, že sme tam s mamou. Tak mi povedal, aby sme šli za ňou, nech sa netúlame po chodbách školy.

Poslúchli ste?

- Vtedy už áno. Zasa sme prešli cez les a cez záveje snehu v tých papučkách späť do Brezna. A šli sme domov. Mamu už kriesili lekári z pohotovosti.

To mala mama z vás radosť, keď ste už taký malý boli taká dobrodružná povaha?
- Pokračovalo to, aj keď som podrástol. Z Brezna sme sa odsťahovali v mojich troch rokoch do Košíc. Nemám v Brezne žiadnu rodinu a mamin hrob je v Košiciach, takže chodievam na cintorín z Bratislavy, kde žijem, s rodinou tam. Ale od 14 rokov som chodil na strednú školu v Banskej Bystrici. Bolo to vojenské gymnázium. Ako 15 ročný som už mal parašutistický výcvik na letisku v Očovej a 17 ročný som narukoval na Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach na odbor pilot – nadzvuk. Takže mama si skutočne so mnou užila svoje. Žiaľ, zomrela, keď som mal 21 rokov. Odvtedy žijem v Bratislave.

Čo vás priviedlo k písaniu?
- Neviem. Vždy som od malička hovoril, odkedy si pamätám, že raz budem spisovateľ. A to som nevedel ešte čítať ani písať. Ako som sa to naučil, začal som si písať sám pre seba rozprávky. Dával som si pseudonymy ako Stanislav Brezniansky, či Kuštadiónsky, takže na Brezno som nikdy nezabudol. Dokonca nikdy sa mi nepodarilo v Košiciach naučiť sa „hutoric". Prvú básničku mi uverejnili, keď som mal šesť rokov. Knihy mi sprostredkovali poznanie a tak im to chcem vrátiť. Je to úžasné, keď mi ľudia hovoria, že im moje knihy pomáhajú žiť.

Ako ide dokopy nadzvukový pilot a básnik, spisovateľ?
- Po pravde, nikdy som sa nadzvukovým pilotom nestal. Žiaľ, mal som počas výcviku ťažkú haváriu, rok a pol v nemocnici. Strata pamäte, ťažký otras mozgu, bezvedomie. Ale je pravda, že kým som sa na túto dráhu pilota pripravoval, písal som básničky a pesničky. Dokonca s mojou pesničkou vystupovala naša školská kapela v televízii, keď som mal 16 rokov. Bolo to v rámci armádneho magazínu Azimut a bol to celý hudobný klip. Žiaľ, ani jeden z mojich spolužiakov nemáme tento záznam, aj keď som neskôr v televízii štyri roky pracoval.

Havarovali ste lietadlom?
- To sú tie paradoxy života. Havaroval som autom z viny príslušníka VB, ktorý bol zrejme pod vplyvom alkoholu. Táto havária mi, žiaľ, zmenila celý môj život. Mal som 18 rokov, takže celú túto hrôzu prežívala so mnou ešte moja mama. Dve operácie, pobyty v nemocnici od Prahy cez Moravu až po Košice.

Váš prvý román bol z vojenského prostredia. Kritizovali ste v ňom existenciu armád. Prečo?
- Vidí sa mi to šialené, že človek dokáže zabiť iného človeka. Mal som skúsenosť s vojnou v krajinách bývalej Juhoslávie, kde som nakrútil poetický protivojnový film o deťoch vo vojne Tisíc malých princov. Vysielaný bol opakovane v roku 1992 v ČSTV v Prahe, ale aj v STV.

Naposledy vám vyšla zbierka poézie Štvrťstoročie lásky. O čom je?
- Sú to básničky, ktoré som písal každý deň mojej manželke pred naším spoločným výročím 25 rokov, čo sa poznáme. Posielal som jej ich každý deň ráno do práce. A nakoniec z toho vznikla celá zbierka.

Aké máte ešte tvorivé plány?
- Momentálne mám pripravené tri romány, ale žiaľ, pre nedostatok finančných zdrojov, sú len v mojej zásuvke.

Čo skrýva zásuvka spisovateľa?
- Okrem spomínaných troch románov, ešte unikátnu zbierku 366 poviedok na každý deň v roku Príbehy mena, ktoré boli vysielané na rádiu Lumen a 366 príbehov na každý deň v roku o životoch svätcov, ktorí mali v daný deň sviatok, ktoré mi takisto vysielalo rádio Lumen v priebehu dvoch rokov každý deň. No a veľmi veľa poézie, ktorú píšem každý deň. Navyše jeden rozprávkový seriál, ktorý začne od septembra vychádzať v jednom známom detskom časopise.

Písali ste o svätcoch ako o historických postavách, čím vás očarili?
- Faktom, že dokázali v živote naplniť Božie želanie vyjadrené v evanjeliu: Buďte svätí, lebo ja som svätý. Presvedčil som sa, že kto má vieru, má všetko, čo potrebuje k životu. Márna bola Šalamúnova prosba u Boha o rozum, viera je najviac, čo si môže človek priať, aby sa mu v živote splnilo.

(ng) http://www.exil.sk/site/haber.php/2008/06/06/stvrstorocie_lasky_brezno_horehronie_cie  , http://www.brezno.sk/regionalny-tyzdennik-horehronie.phtml?id3=26350&id2=0

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

17.3.2008

Štvrťstoročie lásky

Báseň na každý deň

Spisovateľ a publicista Stanislav Háber oslávil minulý týždeň spolu s manželkou 25. výročie zoznámenia.
- „Posledný polrok som jej každý deň písal básničky. Posielal som jej ich do práce. Bola z toho veľmi dojatá. Hovorila mi, že jej nemusím písať každý deň báseň. Ale ja som chcel. Tvorba nie je pre mňa niečím, čím sa potrebujem vystatovať na verejnosti. Najdôležitejšie je robiť šťastnými svojich najbližších," rozpráva spisovateľ. Zbierka sa volá "Štvrťstoročie lásky".
Či sa však do nej zmestia všetky básne, ešte nevie.
- „To závisí od finančných prostriedkov."
Stanislav Háber plánuje vydať zbierku do mája.
- „Vtedy bude Ján Chryzostom kardinál Korec prezentovať knihu Ladislava Zrubca "Zomrel dva razy" o poetovi Sándorovi Petőfym. Dostal som od kardinála možnosť prezentovať pri tejto príležitosti aj svoju knihu, pokiaľ ju stihnem vydať."
Tento rok by mal vyjsť aj jeho najnovší román "Oskar ide do neba". Bude to už jeho jedenásta vydaná kniha. Zopár ich pre nedostatok financií leží ešte v šuflíku.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Z pilota novinár a spisovateľ

Na otázku, kedy začal písať, odpovedal Stanislav Háber v momente:
- „Písal som vždy. Poéziu som publikoval od šiestich rokov. Vymýšľal som si sám pre seba rozprávky. Doteraz ich mám odložené."
Preto mu príde čudné, že "niekto písať nevie".
- „Mám pocit, že to dokáže každý. Ja v tom nevidím nič výnimočné."
Prvú knihu, ktorú napísal, Sme samý lepší chlap, po sebe niekoľkokrát prepísal.
- „Prvých 86 strán som 15-krát roztrhal. Viete si predstaviť, koľko papiera som zničil? Vtedy ešte neboli počítače," prezrádza spisovateľ, ktorý študoval za pilota nadzvuku. Po ťažkej havárii, keď strávil v nemocnici takmer dva roky, sa dal na písanie a „novinárčinu". Písať knihy vraj začal preto, lebo chcel pomôcť ľuďom. Chcel im povedať, na čo v živote prišiel, podeliť sa o skúsenosti. Darí sa mu to, hoci spätná väzba medzi spisovateľom a čitateľom býva vzácna.
- „Jedna učiteľka mi povedala, že jej môj román Najvyšší a najnižší v živote veľmi pomohol. Vysvetlil jej to, čo ona sama prežila, ale nevedela pochopiť. Vďaka môjmu románu sa jej podarilo vysporiadať so strašnou tragédiou." Román Palko Hrchov zas vraj pomohol zmieriť otca so synom.

Stanislav Háber píše pre Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Knižnú revue. Momentálne sa živí písaním.
Zdroj: Pokrstí Háberovo Štvrťstoročie lásky Korec? (17.03.2008; Nitrianske noviny; roč. 17, č. 11, s. 9; KR)


 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

15.3.2008

Príčiny našich zlyhaní

Z rubriky: Slovensko 2008

Za dlhých deväť rokov nášho pôsobenia v „ilegalite" si mnohí z nás zvykli na život v uzavretom intelektuálnom gete. Do istej miery sa to podobalo postaveniu disidentov v časoch normalizácie. Mali sme svoje konferencie a semináre (najznámejšiu pravidelne v decembri organizuje SKSI Slovakia plus a V. Hornáček), kde sme sa každoročne stretali, utvrdili sa vo svojej pravde a v pokoji sa rozišli do svojich domovov. Dlhé roky sme písali do Kultúry, Slovenských pohľadov, SNN, Literárneho týždenníka, Extraplus či Slova, ktoré svojím nákladom a uzavretosťou okruhu čitateľov a prispievateľov (často išlo o takmer identickú skupinu ľudí sa až príliš podobali na normalizačné samizdaty.
Oproti časom normalizácie je rozdiel len v jednom, vtedajšia moc nás priamo nepostihovala brachiálnou silou. Pochopila, že priamym mocenským zásahom by z nás urobila martýrov a radikálne by spropagovala naše myšlienky. O to ťažší dosah malo veľmi účinné vytesnenie nás zo spoločenského a mediálneho diskurzu. Už takmer rok a pol pôsobia politické sily, do ktorých sme vkladali toľko nádejí. Čo robíme zle, že v našom postavení sa takmer nič nezmenilo? Ba naopak, aj keď je to samovražedné, dodnes nemáme jediný proslovenský denník, resp. národne a sociálne orientovaný denník, a ako sa zdá, v dohľadnom čase ani žiaden nebude.
Dvojtýždenníky (Kultúra, SNN či Literárny dvojtýždenník) a mesačníky ako Extraplus a Slovenské pohľady živoria rovnako ako v opozičných časoch, ba niektoré ešte oveľa horšie. Na podporu vydávania pôvodných alebo nekomerčných spoločenskovedných či umenovedných kníh išla asi tretina rozpočtu z roku 2006. Napriek výmene na čele STV nie je v redakcii spravodajstva ani jediná výrazná žurnalistická osobnosť, ktorá by presadzovala národnú, sociálnu či alterglobalistickú agendu. 0 Slovenskom rozhlase škoda hovoriť, ten sa stal novým rádiom Twist, respektíve odložiskom pre všetkých skrachovaných opozičných politikov či novinárov. Jednostrannosť médií je zarážajúca.
Dnes sa o akejkoľvek kauze, vnútro - či zahraničnopolitickom probléme dočítate v podstate to isté v akomkoľvek denníku. Pluralita názorov či pohľadov v podstate absentuje. Je možné, že si súčasná vláda neuvedomuje nutnosť prezentovať svoje názory a argumenty v sebe hodnotovo blízkych médiách ? Alebo je to len stratégia (uznávam, že dočasne možno aj účinná) pasovať sa do roly obete, s tým, že ľudia sami pochopia, že všetky relevantné médiá sú opozičné, a preto nedôveryhodné. Aby bolo jasné, rozhodne nehorujem za vznik straníckeho denníka, ktorý by prezentoval úzko stranícky pohľad na veci. Je však nevyhnutné, aby spektrum čitateľov so silným národným a sociálnym cítením malo svoje periodikum.
Práve denník totiž okolo seba vytvára prirodzené gravitačné prostredie, pre odborníkov z rôznych oblastí, umelcov, vedcov, stáva sa prirodzenou zásobárňou argumentačnej munície, ktorá dokáže vyvážiť jednostranné interpretácie komerčných, ale, bohužiaľ, často aj verejnoprávnych elektronických médií. Je jasné, že to nie je priamo parketa vlády, ale spoločenská zodpovednosť súčasnej koalície za dnešný stav v printových médiách je neoddiskutovateľná, minimálne v rovine záväzku voči svojim voličom. A napriek tomu, že to bez pochýb v počiatkoch bude finančne nákladný projekt, som presvedčený, že ak sa spoja vlastníci kapitálu s vlastníkmi know-how, nie však tak, ako to bolo pri Novom dni - projekt Nového dňa nech je odstrašujúcim príkladom -, bude tento projekt v strednodobom horizonte samofinancovateľný. Som presvedčený, že na Slovensku sa nájde 60 000 čitateľov, ktorí by pravidelne čítali denník podobného zamerania, ak, pravda, bude dostatočne kvalitný.
Ak by sme aj prijali tézu, že politici nemajú priamy vplyv na printové médiá, lebo sa ho pred rokmi sami dobrovoľne vzdali, niečo iné je situácia vo verejnoprávnych médiách.
Veľmi dobrým príkladom je STV. Nielenže nedáva priestor celému spektru názorov v spoločnosti, ale od teatrálneho odchodu ultrapravicového neoboľševika Hríba je v totálnej defenzíve. Skutočne som sa pobavil, keď tesne po voľbách „verejnoprávna" STV začala kádrovať členov vlády podľa ich členstva v strane. Na tom by (pri mentálnej výbave vtedajšieho vedenia spravodajstva) nebolo nič prekvapivé, keby hlavným kádrovníkom nebol vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS, najmladší profesor marxizmu-leninizmu Miroslav Kusý.
Dodnes som nepochopil, či to mala byť zžieravá sebairónia, alebo „kompetentní" redaktori a ich šéfovia nemali o minulosti „nezávislého" analytika ani potuchy. Korunu všetkému nasadil okamžitý „padák" Stanislava Hábera za svoj dvanásť rokov starý „hriech", trojmesačné účinkovanie na tlačovom odbore istej parlamentnej strany. Čierne listiny, kádrovanie a krágľovanie, to sú základné charakteristiky vzťahu médiá a časť nekonformnej žurnalistickej obce. Bohužiaľ, aj tie verejnoprávne. A ak ma niečo skutočne prekvapuje, tak je to nepredstaviteľná neschopnosť či impotencia (a či falošné pravidlá politickej korektnosti?) súčasnej vlády niečo s tým robiť.
Ešte horšia je situácia v Slovenskom rozhlase, ktorý sa pod duom Zemková - Máchaj pretransformoval na klon rádia Twist. Sprievodným znakom toho bol exodus takmer všetkých slušných profesionálov z tohto patologického prostredia. A čo sa stalo, keď gesčný výbor, teda výbor pre kultúru a média, prijal platné uznesenie o poslaneckom prieskume. Riaditeľka Zemková. opierajúc sa o právnu analýzu Petra Procházku, „prefackala" poslancov (Muškovu a Jariabka) v tom zmysle, že ich prieskum neuznáva a že ich vníma ako návštevu, riadiac sa podľa donutilovského hesla „Zeptejte sa na cokoli, na co chci. odpovím". A aká bola odpoveď poslancov na toto poníženie? Dali preskúmať rozhodnutie riaditeľky Zemkovej Ústavno­právnemu výboru, aby posúdil, či konala v súlade so zákonom. Napriek tomu, že od spomínanej udalosti prešlo už viac ako pol roka, výbor zatiaľ nijaké stanovisko nevydal. Aj toto pokorenie demonštruje mediálnu nemohúcnosť súčasnej garnitúry.
Ďalším obrovským hriechom je nevyužitý intelektuálny potenciál. Kým druhá strana disponuje celou sieťou profesionálnych think-tankov, ktoré vytvárajú intelektuálny softwér pravice - IVO, Mesa 10, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Nadácia F. A. Hayeka, Konrad Adenauer Stiftung, Nadácia Pontis, EFPA, Spoločnosť pre zahraničnú politiku, Spoločnosť pre medzinárodné vzťahy, HESP a podobne, disponuje mediálnou printovou triádou denník Sme, týždenník .týždeň a Domino, mesačník OS a kvartálnik Impulz, naša strana nemá nič. Treba si uvedomiť, že všetky zásadné reformy (rovná daň, reforma zdravotníctva, verejnej správy, daňová reforma) nevznikli na pôde strán, ale práve v think-tankoch, ktorých činnosť koordinuje mikrostranička OKS. Tieto mozgové trusty sú zároveň odkladiskom použitých politikov, ktorí však veľmi aktívne čakajú na novú príležitosť.
Stačí si len pripomenúť, že MESA 10 „dala" Slovensku takých „nezávislých" odborníkov, ako Ivan Mikloš, Rudolf, Zajac, Peter Pažitný, Viktor Nižňanský, Jozef Kučerák, Pavol Kinčeš a množstvo ďalších. Fakt je však ten, že v čase, keď pôsobili v týchto think-tankoch, sa aktívne politike nevenovali. Na tomto príklade môžeme dokumentovať priamy a bezbariérový prechod pravicových politikov z politiky do tretieho sektora a potom naopak, ich reaktivovanie do aktívnej politiky.
Politici ľavicového či národného zamerania v tom lepšom prípade odchádzajú, respektíve sa vracajú na akademickú pôdu, v horšom idú podnikať, a sú pre ďalší spoločenskovedný diskurz celkom stra­tení. Čo teda robia naše think - tanky? Predovšetkým neexistujú. A ak áno, tak sú v hlbokej ilegalite. ASA, aspoň ako to ja vnímam, od prechodu k moci umŕtvila svoju činnosť. Fair Analyses už pravdepodobne neexistuje, Fridrich Eberth Stiftung je skôr protivládny a PO MS malo ešte nedávno rozpočet 2000 Sk ročne a o ničom inom neviem. Navyše je krajne nešťastné, ak programovými riaditeľmi ASA sú aktívni poslanci Smeru. Každý síce vie, že Grigorij Mesežnikov z IVO je jasne hodnotovo ukotvený a je blízky neoliberálnym názorom bývalej vlády, ale nikto mu nemôže vyčítať, že je poslancom vládnej či opozičnej strany. Skutočnosť, že programoví riaditelia ASA sú aktívni politici, znehodnocuje všetky výstupy tohto think-tanku na stranícku agitku, často aj neprávom. O Novinárskom študijnom ústave škoda hovoriť. Tento vedecký ústav s takmer 50-ročnou históriou, obrovským archívom, knižnicou je dnes bezprizorný. Naopak, je možné, že jeho bohatstvo zneužije jedna protivládna žurnalistická organizácia, ktorá ho chce bezplatne využívať na svoj osobný biznis - Súkromnú žurnalistickú univerzitu.
A tu sa znova dostávame k bezprecedentnému mrhaniu s tým najcennejším, čím Slovensko disponuje - ľudským kapitálom. Pre ľudí nášho hodnotového zakotvenia prestalo byť povolanie novinára celoživotným zamestnaním. Za posledných 5-6 rokov skrachovalo päť denníkov (Republika, Práca, Hospodársky denník, Národná obroda, 24 hodín, Nový deň, o reklamných denníkoch ani nehovoriac). Na dlažbe sa ocitlo niekoľko stoviek denníkarov. Ak si uvedomíme, že v každom denníku pracuje asi štyridsať žurnalistov, tak 240 denníkarov sa ocitlo na dlažbe. Kvôli svojmu hodnotovému ukotveniu 240 nezamestnateľných žurnalistov. Čo z toho, že existuje viacero katedier žurnalistiky - okrem bratislavskej na UK je na UCM v Trnave dokonca Fakulta masmediálnej komunikácie, ďalšia je v Nitre na UKF( Univerzita Konštantína Filozofa) či v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela alebo v Prešove na Prešovskej univerzite, keď jej absolventi nemajú žiadnu perspektívu. Kde sa totiž môžu uplatniť, denník nemajú, týždenníky takisto, dvojtýždenníky živoria vďaka nízko platenej práci dôchodcov, a mesačník Extra plus detto.
Od roku 1998, po známej deratizácii v STV a po zániku rádia Hviezda FM, nie je ani najmenšia šanca zamestnať sa v elektronických médiách - verejnoprávne sú totiž pred časťou žurnalistov dokonalé hermeticky uzavreté. Čo má teda mladý žurnalista či politológ po absolvovaní štúdia robiť? V tom „lepšom" prípade ostane na akademickej pôde, v horšom robí poisfováka, slúži v SBS (Súkromnej bezpečnostnej službe) alebo v najhoršom prípade robí žoldniera v službách nadnárodných mediálnych koncernov. Je potom logické, že veková štruktúra žurnalistov je taká, aká je. Vekové zloženie je 30 plus jednoducho preto, že nikto mladší nezažil šancu reálne sa uplatniť. Mediálne prostredie SR je totálne deformované. Vlastníci médií sú zväčša, okrem jednej výnimky (spol. Plus 7, s.r.o) v zahraničných rukách. SME vlastní nemecká mediálna skupina Bertelsmann group, Nový čas švajčiarska skupina Rignier a Pravdu britský koncern Daily mail. Ich cieľ je jasný - zarobiť čo najviac peňazí a zisk vyviezť do vlastnej krajiny.
A je preto logické, že sa im hodí nesvojprávne Slovensko, ktoré sa dá ľahko ovládať, usmerňovať, vydierať. Treba si uvedomiť, že na Slovensko vtrhli globálni hráči, ktorí veľmi premyslene a systematicky presadzujú svoje záujmy a dlhodobé stratégie. Je potom logické, že vláda, ktorá sa naozaj usiluje aj o niečo iné, než ničím neobmedzené zisky nadnárodných spoločností, musí naraziť. Problém je i v tom, že jediný a najväčší mediálny koncern, ktorý ešte ostal v slovenských rukách, už spomenutý vydavateľský dom spol. Plus 7, s.r.o, vydavateľ týždenníka Plus 7 dní a denníka Plus 1 deň, má osobný spor s premiérom. Tendenčnosť nimi vydávaného bulvárneho týždenníka Plus 7 dní je taká očividná, že to už prestáva byť únosné. V poslednom vydaní pred voľbami 2006 časopis uverejnil tri články hanobiace vtedajšieho šéfa opozície a dnešného premiéra. Tento týždenník sa už pomaly stáva smiešny svojimi dvoma konštantami, nekonečným seriálom mapujúcim vilky novozbohatlíkov a patologoickou nenávisťou k súčasnej vláde. Ich hyenizmus kulminoval, keď na obálke svojho plátku uverejnili portrét ministra vnútra s palcovým titulkom Rakovina.
To už je absolútna patológia a len žasnem nad tým, že slovenský národ niečo také hrubozrnné neznechutí. Pokiaľ ide o komerčné televízie, ktoré boli po roku 1998 priam režimistické, teda obhajovali aj tie najväčšie hanebnosti a špinavosti dzurindovskej kamarily, v ich prípade sa skutočne nemôžeme čudovať. Vrátim sa k otázke, aké možnosti má čerstvo vyštudovaný žurnalista, politológ, sociológ či sociálny filozof. V médiách sa uplatniť nemôže a vďaka neexistujúcim think-tankom nemôže rásť ani v odbornej rovine. Táto deformovaná situácia potom vedie k absurdným skutočnostiam. Na Slovensku sa vytvoril mediálny obraz, akoby sme mali len jedinú katedru politológie, tú na UK v Bratislave pod vedením Sone Szomolány, akoby neexistovali podobné katedry na UCM, na UMB v Banskej Bystrici či na PU v Prešove, alebo na UKF v Nitre. A tak nám všetky politické kauzy, voľby či iné politické procesy interpretujú stále tie isté tváre, stále z tých istých názorových pozícií (Grigorij Mesežnikov, Soňa Szomolány, Pavol Horváth, Alexander Duleba, Ivo Samson a pod.).
Sme slabí a v ilegalite, ale keby sme každoročne vydali alternatívnu Správu o stave Slovenska a spočiatku tri, štyri špecializované monografie či odborné a vedecké zborníky na aktuálne témy, od analýzy, parlamentných, regionálnych či komunálnych volieb až po problémy sociálneho štátu, dvojitých štandardov v zahraničnej politike či o vyrovnávaní sa Slovenska s výzvami globalizácie, v tom prípade by nebolo celkom možné ostentatívne nás ignorovať. Iste, že by to niečo stálo, ale nepremrhaný intelektuálny potenciál, otvorený spoločenskovedný diskurz a široká zásobáreň talentov pre praktickú politiku by určite stáli za tú cenu. Ak nie, súčasné vládnutie aktuálnej garnitúry je len náhodným nedopatrením, ktoré sa už dlho nebude opakovať. A stane sa tak len a len vďaka vlastnej arogancii, neschopnosti pochopiť nevyhnutnosť a správne si zadefinovať priority. Verím, že doba geta, disentu a zúfalej improvizácie je už nenávratne preč. Ak nie, prehrali sme všetci a plnú zodpovednosť za to nesie predovšetkým súčasná vládnuca garnitúra.

ZDROJ:

Autorčlánku: Roman Michelko, vyšlo v Slovenských pohľadoch 2/2008.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


 


St. Háberovy oči

Báseň venovaná básnikovi...


Jarmila Moosová

Skuhraví čtveráci
noblesně výřeční
žehrají na osud
a to tak velmi
při troše laxnosti
člověk že nevnímá
z úst vytí zákeřné
zbloudilé šelmy
 
s tendencí pomoci
kde život nadělil
podivným selháním málo
sám sebe ošidí
ruce pryč od lidí
s maskami
to by tak hrálo
 
nezměrných setkání
prožít a uchopit
jas v očích
člověku třeba
aby se nespletl
pár očí andělských
má světlo odjinud
a srdce anděla?
skývou je solenou
čerstvého chleba

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Cesta pána Hábera s manželkou Júliou Suchanovou (grafička a ilustrátorka), do Prahy (zatiaľ ešte za hranice Slovenska - nikto nie je doma prorokom!) na krst hnihy ubehla rýchlo, obzvlášť  z dôvodu, že autora čakalo príjemné pobudnutie v nádhernom prostredí nielen Galérie, ale aj posedenie v  jej ďalšom objekte, "Krištáľovej čajovni".

 Jarmila Kuřitková Moosová

Autorka básne "St.Haberovy oči", pani Jarmila Kuřitková Moosová (rodená Přikrylová) je narodená 27.novembra 1956 v Zlíne (bývalý Gottwaldov). Študovala a aj vyštudovala Gymnázium v Strážnici a SEŠ v Hodoníne. Stala sa matkou troch synov: Igora, Lukáša a Stanka. V súčasnej dobe žije a pracuje v Prahe, kde sa zaoberá literárnou činnosťou a vizážistikou. Jej tvorivý duch ani na chvíľu nepoľavuje, mladá žena, ktorá doposiaľ popri práci a výchove synov napísala a vydala  šesť básnických zbierok:
"Jen tak"  - vydané v júli (červenci) 2001
"Už jen pár slov"  - december (prosinec) 2001
"Návrat ztraceného světla"  - október (říjen) 2002
"Čím se ženy souží.  Po čem ženy touží"  - november (listopad) 2002
"Projdi branou" -  september (září)  2003
"Sníh z křídel mých" - máj (květen) 2005).
E-mail:  jarmila.moos@gmail.com  

  Najnovšia, v poradí jedenásta kniha básní pána Hábera, ktorá bola "pokrstená" v Prahe

Pán Háber, gratulujeme Vám!

Gratulujeme k uvedeniu nového dielka do nie veľmi zaplneného priestoru bohatstva duchovnej kultúry hodnotnou súčasnou tvorbou autorov. Ďakujeme vám za pozdvihnutie ideálu krásna a priblíženie jeho zákutí skrytých v nekonečne mikrokozmu ľudských sŕdc.

(Vražbová Anežka)

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

??? - Stále si kladiem otázku - ???

A koná sa tak, aby sa na to "zabudlo", aby sa NIK nemusel ospravedlniť za doslova špinavosť voči jednému človeku, keď je nesporné, že verejnoprávne prostriedky zamestnávajú viacerých, ktorí predtým pôsobili v kadejakých stranách republiky. Tak o čo vlastne ide týmto ľuďom? Pošpiniť, zašliapať, zneuctiť, napľuvať na človeka a tváriť sa, že sa nič nestalo?

Stallo sa! jedného človeka očividne diskriminujú zatiaľ čo ďalší sedia na miestach, za ktoré je tento jeden diskriminovaný. Tak ako to vlastne je? Čo také majú proti tomuto jednému človeku? Prečo im leží v žalúdku?

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(4.12.2007)

Od: Radima Hrehu, generálneho riaditeľa STV
Pre: Združenia občianskej sebaobrany
V Bratislave dňa 04.12.2007

VEC: Odpovede na doplňujúce otázky ZOS

Vážená pani Miklovičová,
na základe Vašej žiadosti o doplnenie odpovedí vo veci protestu proti diskriminácii za pracovnú pozíciu pán Stanislava Hábera zo dňa 19.11.2007 Vám v zmysle zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám zasielam nasledujúce odpovede:

1/ KTO a KEDY SI PRI ÚČASTI PÁNA S. HÁBERA NA KONKURZE VYŽIADAL CURRICULUM VITAE?
STV: Výberová komisia zložená zo zástupcov redakcie duchovného života v papierovej podobe životopis nepožadovala, nakoľko ho pán Háber sám poskytol v ústnom pohovore pred kamerou na kamerových skúškach. Vedúca redakcie duchovného života tieto informácie považovala za dostačujúce.
2/ AK HO NIEKTO MAL K DISPOZÍCII, AKO JE MOŽNÉ, PRI UZATVÁRANÍ KONKURZNÉHO KONANIA, ŽE FAKT, ŽE MENOVANÝ NIEKOĽKO MESIACOV PRED 12 ROKMI PRACOVAL v HZDS?
STV: O tejto skutočnosti sme nevedeli nakoľko ju pán Háber na pohovore v rámci svojej profesionálnej kariéry nespomenul. Pán Háber na pohovore dokonca ani neuviedol svoje aktuálne zamestnanie na ministerstve pôdohospodárstva – to sme sa paradoxne dozvedeli až z denníka SME.
3/
MAME ÚPRIMNÚ RADOSŤ, ŽE SA V STV PO VZORE ANGLOSASKÝCH KRAJÍN USILUJETE O "CLEAR BLU WATER" A ŽE POLITICKÝ AKTIVIZMUS JE NEZLUČITEĽNÝ PRE PRIJATIE NA NIEKTORÚ PRACOVNÚ POZÍCIU.
PÝTAME SA, ČO SI PREDSTAVUJETE POD POLITICKÝM AKTIVIZMOM? PODĽA NÁS JE TO ČLENSTVO V POLITICKEJ STRANE, KANDIDATÚRA ZA POLITICKÚ STRANU V AKÝCHKOĽVEK VOĽBÁCH, PRÍP. PRIAMA AKTUÁLNA PREPOJENOSŤ NA POLITICKÚ STRANU.
Poznámka: Odporúčame Vám, overiť si aj obsah pojmu "clear blue water", ako aj politickú minulosť niektorých moderátorov a ich pracovne pôsobenia v verejnoprávnych, resp. štátnych inštitúciách v krajinách EÚ.
STV: Pod politickým aktivizmom považujeme akúkoľvek aktívnu účasť v politickej strane a to aj prácu hovorcu pre politické zoskupenie. Pre verejnoprávnu inštitúciu nie je eticky vhodné, aby bývalý hovorca určitej politickej strany moderoval reláciu, v ktorej je jedným
z hosťom predseda strany, ktorú v minulosti sám prezentoval v médiách. Pán Háber vedel o účastníkoch diskusie a napriek tomu nikomu z redakcie neoznámil, že pre jedného z účastníkov v minulosti, aj keď len krátko, pracoval. Ešte k Vašej poznámke: pojem „clear blue water“ sa používa v mnohých významoch, v politológii sa v anglosaských krajinách v 80. a 90. rokoch minulého storočia zaužíval ako označenie transparentného priestoru, oddeľujúceho v ideálnom prípade žurnalistickú a politickú prax.

4/ AKÝ PRÁVNY PREDPIS JE PODKLADOM PRE VÁŠ POSTUP? UZNESENIE RADY STV, ČI INTERNÝ VÁŠ PRÍKAZ?

STV: Nejde o príkaz, ale o zásady žurnalistickej etiky v zmysle Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov STV (schválený Radou STV zo 16.11.2004), ktoré sú pri výkone svojej činnosti povinní dodržiavať všetci programoví pracovníci a spolupracovníci STV.

5/ AKO JE MOŽNÉ? ŽE PÁN M. KŇAŽKO, KTORÝ BOL JEDNOZNAČNE POLITICKY ANGAŽOVANÝ (VIAC AKO NIEKOĽKO MESIACOV) PÔSOBÍ V STV AKO MODERÁTOR SPOLOČENSKEJ DISKUSIE V PRIMETIME? TU UŽ NEPLATÍ PRÍKLAD (i keď nie vhodný, ale použili ste ho Vy) "clear blue water"? V tomto prípade ani nie je potrebné si vyžiadať životopis, čo predpokladáme, že pri uzatvorení externej spolupráce STV urobila. Zrejme preskočila iste časové obdobia v životopise pána Kňažka, nepredpokladáme, že by zatajil niečo, čo je verejne známe.
5.1. AKO JE MOŽNÉ, ŽE V TOMTO KONKRÉTNOM PRÍPADE NEPLATÍ „MAXIMÁLNA MOŽNÁ MIERA NAPĹŇANIA VÁŠHO PREDSAVZATIA“, o ktorom ste sa v odpovedi zmienili?
STV:  V tomto prípade nejde o spravodajskú reláciu alebo o politickú diskusiu.

6/ AKO JE MOŽNÉ, ŽE STV SA ZNÍŽILA KU "KÁDROVANIU V PRIAMOM PRENOSE" V PRÍPADE HÁBER (vyjadrenia na TA3)?
STV: Pre TA3 hovorkyňa STV uviedla, že sme sa s p. Háberom rozhodli ďalej nespolupracovať nie preto, že by bol predtým hovorcom istej politickej strany, ale preto, že nám túto skutočnosť zatajil (nahrávku z kamerových skúšok Vám môžeme poskytnúť v prípade potreby k nahliadnutiu).
Uvádzame doslovný prepis relácie TA3 aj s vyjadrením STV:
Chyba! Neplatný hypertextový odkaz. TV TA3 | 28.9.2007 | Hlavné správy, 18:45, | Ľuba Oravová, Soňa Miháliková

Moderator: Vlado Vondrák, Alžbeta Rajtková

Moderátorka:
Slovenská televízia už nebude spolupracovať s bývalým hovorcom HZDS Stanislavom Háberom. Pre ta3 to povedala hovorkyňa STV Želmíra Habánová. Hábera si televízia najala ako moderátora relácie Sféry dôverné, v ktorej tento týždeň ako jediný aktívny politik vystúpil líder HZDS Vladimír Mečiar. Práve za jeho éry Háber vo verejnoprávnej televízii pracoval.
Redaktorka:
Bývalý hovorca HZDS Stanislav Háber dnes pracuje na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré tiež riadi nominant hnutia. Jeho články sa stále objavujú na internetovej stránke Mečiarovej strany. To, že vystúpil ako moderátor relácie STV preto okamžite vyvolalo okamžitý rozruch. Televízia tvrdí: O jeho minulosti sme nevedeli. Z vysielania ho sťahujeme.

Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Nevedeli sme o tejto skutočnosti. On nám to nepovedal. Ako náhle sme sa o tomto dozvedeli, tak sme túto situáciu vyhodnotili tak, že s ním nebudeme ďalej spolupracovať. Nie je v silách redakcie do duchovného života, aby si overovala tieto skutočnosti.
Redaktorka:
Samotný Háber nám celý deň tvrdil, že na rozhovor nemá čas.
Stanislav Háber, bývalý hovorca HZDS:
Viete čo? Momentálne mám veľmi súrny program, takže sa vám nemôžem venovať.
Redaktorka:
HZDS pritom minulosti cez svojho podpredsedu Urbániho naznačovalo, že chce mať vplyv v spravodajstve. Dnes sa Urbáni k Stanislavovi Háberovi vyjadriť nevie.
Milan Urbáni, podpredseda HZDS:
Neviem, o čo ide, nebudem sa k tomu vyjadrovať, neviem ani kto je Háber.
Redaktorka:
Podľa organizácie MEMO 98, ktorá monitoruje vystupovanie politických subjektov v médiách ide o jasný konflikt záujmov. Moderátor, ktorý má blízko k politickej strane, nemá od nej odstup.
Rastislav Kužel, analytik MEMO 98:
Toto sú dve nezlučiteľné veci. Pán Háber bol hovorcom politickej strane v čase, kedy sa u nás nie úplne dodržiavali práva.
Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Vylučujeme akékoľvek zámerné politické ovplyvňovanie.
Redaktorka:
Kauzou sa chce zaoberať aj Rada Slovenskej televízie. Ľuba Oravová, Soňa Miháliková, ta3.

7/ AKO VYSVETLITE PROFESIONÁLNE ZLYHANIE STV, KEĎ STE PRISTÚPILI NA ŠPINAVÚ CIELENÚ SENZÁCIU DENNÍKA SME A VEREJNE STE DISKREDITOVALI PÁNA HÁBERA?

STV:
Zámerom STV nebolo diskreditovať osobu p. Hábera. Uvádzame doslovné stanovisko, ktoré sme poskytli denníku SME v tejto súvislosti dňa 27.9.2007:
„Pán Stanislav Háber nebol zamestnancom STV. "Sféry dôverné" moderoval na základe jednorázovej zmluvy v rámci hľadania stáleho moderátora pre túto reláciu. STV pána Hábera k jeho moderovaniu vybrala na základe výsledkov kamerových skúšok. Pán Háber o tom, že bol istý čas aj hovorcom HZDS, príslušnú redakciu STV neinformoval. Nie je v silách Redakcie duchovného života preverovať profesionálnu minulosť uchádzačov o post moderátora nad rámec údajov, ktoré o sebe poskytnú oni sami, a preto mohlo dôjsť k tomuto nedopatreniu. Po dramaturgickej stránke bola relácia pripravená zodpovedne. K problematike Ústavy Slovenskej republiky bolo pozvaní hostia z opačných strán názorového spektra...“ 8/ S odvolaním sa na Vaše tvrdenie, že „medzi kvalitnou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica“, sa pýtame, ako je možné, že v STV ako dramaturg pracuje pán M. Krupa. V jeho životopise (predpokladáme, ze ste si ho vyžiadali) by malo byt uvedené, že doteraz pracoval ako hovorca BB VUC za Smer a pracoval aj vo volebnom tíme Smeru.
STV: Pán Martin Krupa nastúpil do Slovenskej televízie 1. októbra 2007 na pozíciu vedúceho redakcie spravodajstva, športu a regionálneho vysielania. Pre nástupom do televízie predložil korektný životopis a informoval nás, že v súčasnosti nemá žiadne väzby na BB VÚC alebo stranu Smer. Nemáme dôvod pochybovať o jeho odbornosti a tiež nestrannosti. V prípade, ak by sa preukázala jeho nestrannosť alebo neobjektívnosť vo vysielaní regionálneho spravodajstva, budeme situáciu bezodkladne riešiť.
Záverom si Vám, pán generálny riaditeľ, dovoľujeme navrhnúť mimosúdne vysporiadanie celej záležitosti, a to konkrétne verejným ospravedlnením sa STV pánovi Stanislavovi Háberovi za poškodenie jeho dobrého mena a povesti, nekompetentným postupom STV.
Menovaný bol neprávom osočovaný, lebo pri svojom moderovaní neurobil žiadnu chybu a žiadnej politickej strane nenahrával a to je podstata každého korektného moderovania, navyše STV doteraz nevzniesla protest pre jeho možné chyby pri moderovaní, ale zaoberá sa kádrovým posudkom 18 rokov po páde totality!
Poznámka: ZOS je splnomocnene zastupovaním vyššie menovaného v predmetnej veci diskriminácie.
STV: Okrem toho, že p. Háber neuviedol všetky dôležité skutočnosti vyplývajúce z jeho predchádzajúcej kariéry, STV nebola spokojná ani s jeho moderátorským výkonom.
STV si pre svoje interné potreby štandardne vypracováva hodnotiace správy odvysielaných relácií. Aj v prípade predmetnej relácie Sféry dôverné Intendantúra Dvojky vypracovala hodnotenie priebehu živého vysielania vrátane osobitného hodnotenia výkonu moderátora, ktoré poukázalo na viaceré problémy a neskúsenosť p. Hábera s moderovaním ako aj na jeho odbornú nespôsobilosť v danej téme. Vzhľadom k tomu, že ide o interné hodnotenie, túto správu môžeme poskytnúť len osobám zainteresovaním na tvorbe relácie – to zn. na vyžiadanie p. Háberovi, prípadne jeho právnemu zástupcovi, ak sa preukáže relevantným spôsobom. Tak či tak i z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa STV neusilovala a neusiluje o diskreditáciu pána Hábera.

Vážená pani Miklovičová, vyššie uvedenými doplňujúci odpoveďami sme Vám vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedali na všetky otázky vo veci Vášho protestu proti diskriminácii p. Hábera za pracovnú pozíciu. Z nášho pohľadu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, uzatváranie jednorázových zmlúv je plne v kompetencii Slovenskej televízie a zvolený postup považujem na základe spomenutých argumentov za opodstatnený. Týmto považujte naše stanovisko za definitívne. Zároveň Vás žiadam, aby ste naše odpovede nemedializovali.

S pozdravom, Ing. Radim Hreha, generálny riaditeľ STV

Na vedomie:
Rada STV
Slovenský syndikát novinárov

Zdroj: www.sebaobrana.szm.sk

 

(13.11.2007) 

Na Slovensku len po slovensky konať

A tortúra pokračuje. Niet toho, kto by sa ospravedlnil očividne diskriminovanému človeku! (Veta oznamovacia!) No veď čítajte... a urobte si názor

Vec:
Odpoveď na otvorený list


Vážený pán Háber,

nikdy som netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak. Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na základe kamerových skúšok a túto skutočnosť Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.

Na druhej strane však ako skúsený novinár určite dobre viete, že v demokratickom svete platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica. V anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný. Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov však nie je možné v stredoeurópskych krajinách túto zásadu dodržať absolútne, ale je pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah televíznych relácií (moderátor, reportér, redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.

Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho pravdivé a úplné informácie o jej priebehu. Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších zamestnaní je pre každého zamestnávateľa dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je jedno, ktorej) by Vás automaticky diskvalifikovalo vo výberovom riadení na moderátora spoločensko – politickej relácie.

Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom, či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo či ste ju považovali za nedôležitú. V každom prípade ste však jej zatajením uviedli Slovenskú televíziu do omylu a v očiach verejnosti ste poškodili jej dôveryhodnosť. Slovenská televízia na to reagovala adekvátnym spôsobom. Je mi ľúto, pokiaľ sa cítite dotknutý ničím nepodloženými dohadmi zo strany niektorých médií o politickej protekcii vo Vašom prípade; dobre rozumiem i motivácií Vášho listu. Chcem Vás uistiť, že nikto z manažmentu Slovenskej televízie nebol pôvodcom tejto dezinformácie. Napriek tomu Vás z vyššie uvedených dôvodov nemôžem považovať za vhodného uchádzača na pozíciu moderátora diskusných programov.
S úctou,

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

(23. 10. 2007)

Demokracia dostáva "nafrak!"

Prešiel určitý čas a vo veci diskriminácie pána Hábera sa ľady vonkoncom nepohli k náprave krivdy. Zo strany zodpovedných za daný stav zostalo ignorantské mlčanie... To sa už v dnešnom vedení STV nenájde ani jeden charakterný človek, ktorý má slušnú výchovu a mieru pre zodpovednosť takú, aby zjednal nápravu a ospravedlnil sa za spáchanú chybu a omyl? Nezostáva nič iné, iba apelovať na tých, ktorých sa vec týka a na kultúrnu verejnosť, aby nezostala ľahostajná k takýmto praktikám v demokratickej spoločnosti. 

Tu je otvorený list, prečítajte si a nestranný názor nech si urobí každý sám...

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Čo sa to tu deje?

Radim Hreha
riaditeľ STV
Mlynská dolina
845 45 Bratislava

Otvorený list riaditeľovi STV Radimovi Hrehovi


Vážený pán riaditeľ,

vyzývam Vás k verejnému osobnému postoju v prípade môjho tohtoročného septembrového moderovania relácie Sféry dôverné. Doteraz ste v tejto veci komunikovali s verejnosťou len cez svoj tlačový odbor. Ten však vydal viacero škandalóznych vyjadrení. Verejnosť, a v neposlednom rade aj ja, máme právo vedieť, ako sa k tomuto prípadu staviate.
K tejto verejnej výzve ste ma donútili svojim konaním. Mesiac som čakal, kým sa ku kauze vyjadríte, ale márne. Na otázky verejnosti som sám prostredníctvom médií dal jednoznačné vyjadrenie, že moje moderovanie Sfér dôverných nebolo zabezpečené politickou protekciou. Takáto možnosť v mojom prípade neprichádzala do úvahy. Azda ak by bola pravda iná, dokázali by ste sa ma na verejnosti zastať?

K tejto verejnej výzve ma viaže zodpovednosť voči budúcim takýmto prípadom verejného politického prenasledovania novinárov, ako aj spomienka na nedávne časy. Po roku 1998 totiž v Slovenskej televízii vzniklo internačné pracovisko nepohodlných novinárov na 28 poschodí. Šlo o bezprecedentné pošliapanie demokratických princípov plurality a o škandalóznu politickú perzekúciu novinárov, ktorí boli strčení do priam názorového koncentračného tábora. Dovolím si s trpkosťou, ale aj hrdosťou, priradiť sa k týmto pracovníkom takmer po desiatich rokoch od týchto smutných udalostí vďaka postupu terajšieho vedenia Slovenskej televízie.

Je mi to osobitne ľúto, keďže v novembri 1989 som patril k maličkej hŕstke novinárov zamestnaných v Slovenskej televízii, ktorá na 24. novembra 1989 pripravila štrajk televíznych pracovníkov. Vážený pán Radim Hreha, možno o tom neviete, aj keď ste dnes riaditeľom STV, ale podarilo sa nám otvoriť brány vtedy jedinej Slovenskej televízie nežnej revolúcii o týždeň skôr ako Československej televízii v Prahe, ktorá vysielala Štúdio dialóg až 1. decembra, kým my v Bratislave už 24. novembra 1989! Text o tom, že ak vedenie STV nesplní požiadavku zaradenia do programu a odvysielania Štúdia dialóg, tak pracovníci STV vstupujú do štrajku, som písal ja na stretnutí so štrajkujúcimi študentmi a vedúcimi predstaviteľmi vtedajších zmien v našej spoločnosti v noci z 23. na 24. novembra 1989 na pôde Vysokej školy múzických umení, kam som sa dostal vďaka môjmu priateľstvu s Milošom Žiakom. Čo ste vtedy robili Vy, pán Hreha, ma nezaujíma.

Chcem Vám však, pán súčasný riaditeľ STV Radim Hreha pripomenúť, že človek nie je súčiastka v automobile, ktorú možno vymeniť podľa ľubovôle akéhokoľvek vedúceho predstaviteľa, či krabica v sklade, ktorú možno presúvať. Takéto praktiky sú vlastné práve pomerom, ktoré sme chceli v roku 1989 zmeniť. Žiaľ, niekedy to vyzerá tak, že sa nám to nepodarilo. Systémy sa síce menia, ale zjavne ľudia zostávajú rovnakí.

Na otázky verejnosti po mojom moderovaní Sfér dôverných v septembrovom vydaní, v ktorom boli o. i. hosťami aj politici Ján Čarnogurský a Vladimír Mečiar, Váš tlačový odbor zaujal stanovisko, že ste nevedeli o mojom účinkovaní pred 12 rokmi ako hovorcu politickej strany. Vraj som Vám túto skutočnosť zatajil a rušíte so mnou spoluprácu. Jednoznačne Váš tlačový odbor aj opakovane vzniesol proti mne túto pripomienku. Lenže otázka od verejnosti znela inak. Či som získal post moderátora v STV vďaka politickej protekcii. Na ňu ste meritórne neodpovedali, čo je chyba.

Preto sa Vás verejne pýtam, vyvíjal na Vás niekto tlak, aby som sa stal moderátorom v STV? Veľmi ma to zaujíma. Ja o žiadnom politickom tlaku neviem. S nikým z politikov a ani iných vplyvových ľudí som sa o tomto mojom poste nerozprával. Ani mi to nenapadlo, lebo by to bolo v rozpore s mojimi mravnými princípmi. Preto nechápem odpoveď Vášho tlačového odboru, že naopak, som Vám ja niečo zatajil. Neviem o tom, že moderátorom v STV nesmie byť žiaden bývalý hovorca politickej strany. Nijaký podobný právny predpis, či aspoň interný štatút takéhoto znenia podľa mojich informácií neexistuje. Preto odmietam byť vykresľovaný ako človek, ktorý čosi tajil, takmer ako zločinec.

Skúste sa, vážený pán riaditeľ STV Radim Hreha, k problému postaviť ako chlap nezakrývajúci sa za vyjadrenia svojich hovorkýň a odpovedzte jasne: bol na Vás ako riaditeľa STV vyvíjaný politický nátlak, aby som bol moderátorom? Ak nie, žiadam Vás, aby ste sa mi verejne ospravedlnili za vyhlásenia Vašich podriadených, z ktorých vyplýva, že ma diskriminujete na základe môjho predchádzajúceho zamestnania. Pôvodným povolaním som nadzvukový pilot a hádam táto profesia, v ktorej som bol zaradený pred 23 rokmi, nie je v rozpore s tým, aby som dnes bol moderátorom STV, ale priznávam sa teraz už aj k nej rovnako, ako k faktu, že som bol hovorcom.

Pre objasnenie vysvetlím, že ja viem, ako som sa stal moderátorom Sfér dôverných. V minulom roku v pomerne mladom veku zomrel môj dlhoročný priateľ a moderátor STV Roman Mistrík. Jeden z tých, ktorí boli internovaní na 28 poschodí. Podobné traumy sa podpisujú aj pod zdravotný stav zúčastnených osôb, ktoré nie sú neživé predmety. Rodina si priala, aby som ho pochoval. Mal som reč nad jeho truhlou. O rok na to mi zavolali pracovníci Vašej redakcie duchovného života, ktorí sa tohto pohrebu zúčastnili ako bývalí kolegovia výborného človeka a výnimočného novinára Romana Mistríka.

Oznámili mi, že si ma všimli na pohrebe. Doslova uviedli, že tam sa utvrdili v názore, že by som mohol skúsiť pracovať pre ich vysielacie potreby ako moderátor. Navyše mi niekoľko rokov denne (!) vysielali vlastné relácie v kresťanskom rádiu Lumen. Najprv to bol každodenný celoročný cyklus Príbehy mena (2004 - 2005) a následne po ňom opäť každodenný celoročný cyklus Svätí pre súčasnosť (2005 - 2006). Podotýkam, že žiadnemu z biskupov, či predstaviteľov cirkví neprekážala moja profesná minulosť. Pracovníci STV ma pozvali teda na konkurz na moderátora, ktorého som sa zúčastnil. Poďakoval som sa im za pozvanie s tým, že ak ma aj nevyberú, potešilo ma aspoň ich pozvanie.

Preto bolo o to väčšie moje prekvapenie, keď mi zavolali týždeň pred vysielaním Sfér dôverných, že ma vybrali za moderátora tejto relácie. A úplne v šoku som zostal zo správania Slovenskej televízie a najmä Vás, pán riaditeľ Slovenskej televízie Radim Hreha, ako najvyššieho predstaviteľa tejto verejnoprávnej inštitúcie potom, ako sa časť novinárskej verejnosti u Vás informovala, či som túto pozíciu nezískal náhodou vďaka politickej protekcie? Doteraz ste túto možnosť takto jednoznačne neodmietli, preto Vás vyzývam, aby ste vzhľadom k pravde tak urobili teraz a v prípade, ak potvrdíte moju pravdu, že žiaden politický a ani iný tlak na to, aby som uspel, pri konkurze nebol, ste sa mi, vážený pán riaditeľ Slovenskej televízie, ospravedlnili.

S úctou,
Mgr. Stanislav Háber

Na vedomie:

1. Rada STV
2. VKM NR SR
3. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
4. verejnosť

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(15.11.2007)

Odpoveď na otvorený list

Vážený pán Háber,


nikdy som netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak. Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na základe kamerových skúšok a túto skutočnosť Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.
Na druhej strane však ako skúsený novinár určite dobre viete, že v demokratickom svete platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica. V anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný. Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov však nie je možné v stredoeurópskych krajinách túto zásadu dodržať absolútne, ale je pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah televíznych relácií (moderátor, reportér, redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.

Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho pravdivé a úplné informácie o jej priebehu. Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších zamestnaní je pre každého zamestnávateľa dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je jedno, ktorej) by Vás automaticky diskvalifikovalo vo výberovom riadení na moderátora spoločensko – politickej relácie.
Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom, či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo

či ste ju považovali za nedôležitú. V každom prípade ste však jej zatajením uviedli Slovenskú televíziu do omylu a v očiach verejnosti ste poškodili jej dôveryhodnosť. Slovenská televízia na to reagovala adekvátnym spôsobom. Je mi ľúto, pokiaľ sa cítite dotknutý ničím nepodloženými dohadmi zo strany niektorých médií o politickej protekcii vo Vašom prípade; dobre rozumiem i motivácií Vášho listu. Chcem Vás uistiť, že nikto z manažmentu Slovenskej televízie nebol pôvodcom tejto dezinformácie. Napriek tomu Vás z vyššie uvedených dôvodov nemôžem považovať za vhodného uchádzača na pozíciu moderátora diskusných programov.

S úctou,
Dátum: 11 Nov 2007

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Vyberám z listu pána Hrehu:

"...či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo či ste ju považovali za nedôležitú."

UPOZORNENIE

Chcem upozorniť, že životopis (napísal ho sám pán Háber!) je každému užívateľovi internetu voľne dostupný a každý sa v ňom môže dočítať,  kde pracoval a že pracoval aj ako hovorca HZDS, viď Wikipédia http://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_H%C3%A1ber , Index spisovateľov na www.books.skhttp://www.books.sk/writer_card.jsp?id=51  pripadne si to môžete overiť aj na adrese: www.haber.exil.sk , čo je takisto vytvorená webová stránka pánom Háberom a je verejne dostupná, takže pán Háber nikdy netajil svoju prácu v HZDS:

http://www.exil.sk/site/haber.php/2004/01/01/zivotopis_stanislav_haber ...takže tvrdenie p. riaditeľa možno považovať za účelové, že niečo zatajil. Navyše to isté vedenie STV a ten istý pán riaditeľ akosi menej dbá alebo vôbec nedbá o porušenia ním spomínanej zásady nestrannosti v prípade zamestnávania moderátorov, redaktorov a dramaturgov, keď zamestnáva ako moderátora pána Milanka Kňažka (obdivujem jeho herecké umenie a je mi sympatický), ktorý je niekoľkonásobný minister, podpredseda strany a poslanec a moderuje reláciu „Takí sme boli“. To, že je herec, neznamená, že sa naňho pánom Hrehom spomínaná zásada nevzťahuje.  Nehovoriac o iných príkladoch tiež z verejnoprávneho média zo Slovenského rozhlasu, kde v súčasnosti pôsobí plejáda ľudí s podobným osudom, ako má pán Háber a kde je prostredie v komerčných médiách rovnaké.

Obč.Vražbová Anežka

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Deratizácia - čistky...
Republikové politické grémium Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré sa uskutočnilo 1. októbra 2007, sa na svojom pravidelnom zasadnutí zaoberalo aktuálnymi vnútropolitickými témami. RPG ĽS - HZDS so znepokojením prijalo informáciou o príčinách, ktoré viedli Slovenskú televíziu k zrušeniu externej spolupráce s víťazom konkurzu na moderovanie publicistickej relácie Sféry dôverné. Rozhodnutie ukončiť spoluprácu s odôvodnením, že Stanislav Háber pred 12 rokmi pracoval ako hovorca HZDS, považujeme za nespravodlivé a diskriminačné. Novinár a spisovateľ Stanislav Háber moderoval publicistickú reláciu Sféry dôverné bez toho, aby mal možnosť ovplyvňovať výber hostí. Predseda ĽS - HZDS Vladimír Mečiar sa ako jediný aktívny politik zúčastnil uvedenej relácie na pozvanie redakcie a nie moderátora. Ľudová strana - HZDS pritom nemá žiadny vplyv na postoje a názory pána Hábera. Postup STV výrazne pripomína obdobie prenasledovania, keď v tejto inštitúcii nemohli pracovať publicisti, ktorí boli označení za osoby blízke ĽS - HZDS. Rozhodnutie STV prehĺbilo nedôveru k novému vedeniu verejnoprávnej televízie, ktoré nezvláda situáciu v spravodajstve a uvedeným spôsobom sa snaží očistiť na úkor Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko. Ukončenie spolupráce so Stanislavom Háberom považujeme za pokračovanie čistiek spred niekoľkých rokov, ktoré do minulosti verejnoprávnej televízie vstúpili pod škandalóznym názvom "deratizácia STV". (Republikové politické grémium ĽS - HZDS)

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

DVOJAKÝ METER - DISKRIMINÁCIA

V televíznom programe vystupoval v úlohe moderátora známy slovenský spisovateľ, novinár  a básnik Stanislav Háber, ktorý bol na základe konkurzu vybratý do úlohy moderátora. Svoju prácu moderátora  zvládol veľmi dobre a na patričnej úrovni, ale... "odrazu" sa našla zlomyseľná duša, ktorej azda ani nie tak pán Stanislav Háber, ale hlavne hostia relácie ležia v žalúdku a začala sa štvavá kampaň voči nepravému, teda moderátorovi relácie. Pritom moderátor vonkoncom nevyberá hostí relácie a on svoju prácu odviedol profesionálne, dobre.

Pri sledovaní udalosti na internetových fórach, diskusiách zisťujem, že toľko špiny, koľko zlá a negatívne nabitá duša (a jej podobné či sympatizujúce a inklinujúcu k okydávaniu dobrého mena iných) dokázala vyprodukovať, že cítim potrebu protestovať proti "honu na čarodejnice" a pridávam sa k protestu Spolku slovenských spisovateľov proti diskriminácii, viď nasledujúce riadky.

Verejný protest Spolku slovenských spisovateľov proti diskriminácii

Spolok slovenských spisovateľov
sa pripája k protestu združenia Občianskej sebaobrany
a   t i e ž   d ô r a z n e   p r o t e s t u j e
proti diskriminácii svojho člena za predchádzajúci pracovný pomer v legitímnom politickom subjekte.

Konkrétne týmto protestujeme proti bezprecedentnému postupu Slovenskej televízie (ďalej STV), ktorá zrušila externú spoluprácu s víťazom konkurzu na moderovanie publicistickej relácie Sféry dôverné na základe jeho pracovného pomeru v HZDS pred 12 rokmi. Pán Mgr. Stanislav Háber pracoval v HZDS v pracovnej pozícii hovorca niekoľko mesiacov v roku l995. Vzhľadom na to, že STV nevypovedala externú spoluprácu pre profesionálne nezvládnutie relácie (teda nedostatočný moderátorsky výkon, neobjektívne moderovanie, nezvládnutie obsahu témy a pod.), jednoznačne jej postup hodnotíme ako diskriminačný.

Na základe mediálnych ohlasov (denník SME ,TA3, www.mediálne.sk ) máme obavy, že STV odštartovala novú kategóriu diskriminácie občanov, ktorí pracovali, v tomto zatiaľ jedinom známom prípade, v politickej strane HZDS.

Je prirodzené, že počas života sa občan ocitne vo viacerých pracovných pozíciách, je však neprípustné, aby za tú, ktorú vykonával pre legitímny a zákonom uznaný subjekt, bol diskriminovaný.

Vypracovaniu tohto protestu predchádzalo oboznámenie sa s postupom STV (prevzali sme informácie publikované v denníku SME, 28. 09. 2007 a v ten istý deň v televízii TA3). M. Leško navyše uviedol zavádzajúcu informáciu, že Stanislav Háber „v skutočnosti od vzniku republiky pre nikoho iného ako HZDS nepracoval“, SME 28. 09. 2007). Stanislav Háber bol napríklad v zamestnaneckom pomere ako redaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník v rokoch 1996 – 1997 a v roku 2005.

Sme presvedčení o jeho diskriminácii vzhľadom na situáciu v médiách, ktorú charakterizuje niekoľko nasledujúcich príkladov:

Marián Kardoš bol zamestnancom STV počas pôsobenia riaditeľa R. Rybníčka a pritom pôsobil ako riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády SR v čase, keď bol premiérom V. Mečiar. A neskôr bol riaditeľom tlačového odboru HZDS.

Juraj Hrabko pracoval na Úrade vlády SR u podpredsedu Pála Csákyho ako generálny riaditeľ sekcie pre ľudské práva a kandidoval za politický subjekt SMK. (Pričom pán Háber nikdy nekandidoval za nijaký politický subjekt.) Dnes J. Hrabko pracuje ako moderátor vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase. Každý pracovný deň má zásadnú mienkotvornú reláciu v rozhlasovom primetime K veci.

Robert Beňo, hovorca exministra J. Malchárka, teraz pôsobí v Slovenskom rozhlase, kde má pravidelnú reláciu.
Róbert Kotian šéfom volebnej kampane Slobodného fóra. Dnes spolupracuje s viacerými médiami, vrátane Slovenského rozhlasu.

Martin Krupa, nedávny hovorca predsedu bansko-bystrického samosprávneho kraja za Smer od 1. 10. 2007 nastupuje do STV do interného zamestnaneckého pomeru - a to aj napriek tomu, že pán Krupa bol pred rokom členom volebného tímu pri voľbách do VÚC.

Ľuba Lesná pracovala ako hovorkyňa politického subjektu ODÚ-VPN a jej vtedajšieho predsedu Ivana Mikloša, neskôr pracovala v STV a dnes vystupuje v Slovenskom rozhlase.

Silvester Lavrík robil kampaň SDKÚ a je v top manažmente Slovenského rozhlasu (riaditeľ Rádia Devín).

Richard Rybníček sa stal generálnym riaditeľom STV, hoci predtým bol podpredsedom Kresťansko-demokratickej mládeže Slovenska, mládežníckej organizácie KDH.
Branislav Záhradník počas výkonu funkcie štatutárneho zástupcu STV bol aktívnym komunálnym a regionálnym politikom za SDKÚ a vykonával aj funkciu v jeho orgánoch (bol a je podpredsedom krajskej organizácie SDKÚ-DS v Bratislave).

Jana Lepéňová–Žitňanská bola podpredsedníčkou Kresťansko-demokratickej mládeže Slovenska a aj kandidovala za KDH v komunálnych voľbách. Pôsobila aj v Rade STV a Rade pre vysielanie a retransmisiu. V istých obdobiach pracovala ako moderátorka v STV. (Pričom jej blízky príbuzný v tom čase pôsobil vo vedení spravodajstva verejnoprávnej STV a blízka príbuzná bola ministerka vlády SR.)
Ľuba Oravová ako manželka aktívneho poslanca NR SR a poradcu predsedu vlády SR moderovala mienkotvornú diskusnú reláciu v STV O päť minút 12.

Jozef Heriban kandidoval za generálneho riaditeľa STV, hoci predtým bol poslancom NR SR za politickú stranu ANO a roku 2002 viedol volebnú kampaň ANO.

Marián Leško pracoval pred rokom 1989 ako zástupca šéfredaktora týždenníka Nové slovo, ktoré bolo orgánom ÚV KSS, teda bol nomenklatúrnym kádrom. Bol na kandidátke SDĽ. V súčasnosti pracuje v denníku Sme a externe aj v televízii Markíza.
Martin Lengyel bol hovorcom politického subjektu SDK a predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Firma, v ktorej pôsobil, získala licenciu na prevádzkovanie súkromnej spravodajskej televízie TA3.

Aneta Parišková–Dočekalová bola volebnou líderkou v parlamentných voľbách politického subjektu ANO a pracuje ako moderátorka televízie JOJ.
Branislav Ondruš bol prvým podpredsedom SDĽ, dnes moderuje v JOJ.

Karol Farkašovský, hovorca exministra R. Zajaca, pôsobí v TV Markíza.

V Bratislave dňa 1. októbra 2007

Jozef Zavarský                                                             Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
tajomník SSS                                                                   predseda SSS

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

>

Kladiem si otázku a musí si ju položiť každý súdny človek...

Akýže to má METER naša PANI, Slovenská televízia? Prečo práve pána Hábera takto okydala vrcholnou diskrimináciou a pošpinením jeho mena? Čo ju k tomu viedlo?

Jednoznačne by sa STV (slovenská televízia)  mala ASPOŇ ospravedlniť pánovi Háberovi, ktorého meno špinavo povláčila v masovokomunikačnom prostriedku a následne sa tak dialo aj v ostatných (novinách a na internete).

Občianka demokratického štátu Slovensko, Anežka Vražbová

(30.09.2007)

Občianska sebaobrana
STV diskriminuje na základe povolania

Združenie občianskej sebaobrany má obavy, že STV odštartovala novú kategóriu diskreditácie občanov, ktorí pracovali, v tomto zatiaľ jedinom známom prípade, v politickej strane HZDS. ZOS takto reagoval na zrušenie externej spolupráce moderátora relácie Sféry dôverné Stanislava Hábera z dôvodu jeho niekdajšej spolupráce s HZDS.

"Podľa našich zistení pán Háber pracoval v HZDS v pracovnej pozícii hovorca, niekoľko mesiacov v roku 1995. Nakoľko STV nevypovedala externú spoluprácu pre profesionálne nezvládnutie relácie, teda slabý moderátorsky výkon, neobjektívne moderovanie, či nezvládnutie obsahu témy, jednoznačne jej postup hodnotíme ako nekompetentný a diskriminačný," uvádza sa vo verejnom proteste ZOS.

V nadväznosti na súčasnú kampaň Národného centra pre ľudské práva, ktorou centrum bojuje proti diskriminácii z dôvodu veku, sexuálnej orientácií, farby pleti, pohlaviu, ZOS žiada kampaň rozšíriť aj o kategóriu diskriminácia - povolanie.

Viac sa dočítate  na stránke:

http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/

(15. augusta 2007)

Občianska sebaobrana spochybňuje cenzúru v STV

Združenie občianskej sebaobrany (ZOS) sa domnieva, že kauza politickej cenzúry v spravodajstve Slovenskej televízie (STV) bola vytvorená na politickú objednávku. Z redakcie spravodajstva STV odišlo v krátkom čase viac ako desať redaktorov. Odchádzajúci redaktori kritizovali zásahy do redakčnej práce, ktoré považovali za neadekvátne.

Združenie spochybňuje cenzúru na základe argumentácie bývalého redaktora STV Jaroslava Barboráka. Ten uviedol, že vedenie spravodajstva cenzurovalo jeho príspevok z Ministerstva kultúry (MK) SR. Viac sa dočítate: http://www.sme.sk/c/3440415/Obcianska-sebaobrana-spochybnuje-cenzuru-v-STV.html

Združenie občianskej sebaobrany
Mraziarenská 3, 821 08 Bratislava 2 Oľga Kuchtová-Š
PhDr. Jana Miklovičová tel. 02/55410175, 0904/ 883249
sebaobrana@szm.sk ; www.sebaobrana.szm.sk

Zdroje: http://www.sme.sk/c/3513894/Spolok-spisovatelov-sa-pripaja-k-protestu-proti-diskriminacii-v-STV.html 

http://www.sme.sk/c/3508770/STV-plati-novinara-HZDS.html 

Občianska sebaobrana: http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/obcianska-sebaobrana-stv-diskriminuje-na-zaklade-povolania ; Koncert na želanie: http://diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=clanok-3508666

Korzár - STV...: http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=28.9.2007/85366O

Aktuality - Diskriminačné rozhodnutie STV: http://www.aktuality.sk/spravy/domace/hzds-diskriminacne-rozhodnutie-stv

Názory: http://www.sme.sk/rubrika-20070928-print_nazory.html

Diskusie: http://diskusie.sme.sk/view.php/1025390/stv-plati-novinara-hzds.html

O STV: http://dnes.atlas.sk/z-domova/130445/
Bude zmena zákona o STV?:
http://dnes.atlas.sk/z-domova/130967/krestanski-demokrati-chcu-zmenit-zakon-o-stv-a-sro
http://celamko.blogspot.com/

Krátky výber z diskusií

 ●

Preboha - koho tam majú zamestnať? Veď každý novinár pracoval niekde, a niekto ho platil... Žiadne médium na SK nie je nezávislé a to iste platí aj o novinároch. Staré slovenské príslovie hovorí : Koho chleba ješ - toho pieseň spievaj a žurnalisti to vedia, len ten úbohý plebs stále presviedčajú AKÍ SÚ ONI NEZÁVISLÍ... H.O.V.N.O !!!

Denník SME by sa mohol premenovať na SME.TI
Že SME-tiarom neprekážala Ľuba Lesná v spravodajstve STV! To bolo exemplárne prepojenie Pittnerovej SISky a STV.

V súčasnosti stále existuje nie malo Slovákov, ktorí sú zameraní vyslovene proti Slovenskej republike, proti slovenskému jazyku, proti slovenským štátnym symbolom, proti historickým faktom atď. čo ja hodnotím ako paradox. Neviem prečo si sem vytiahol ten argument so židmi ... nikto to nepopiera že sa to udialo. Mam pocit, že pre teba je vždy prijateľnejšie nadávať Slovákom do nacistov ako objektívne hodnotiť fakty... HÁBER si tam NEPOZVAL NIKOHO, ty dobrák, ako si mohol HÁBER sám pozvať hneď v prvom moderovaní niekoho do diskusie... ? Videl si tu diskusiu? Vieš o čom bola? Či ti vadí HLAVNE obsadenie diskusie? Očividne to tak je, za každú cenu byt zaujatý, takí sú mi najviac protivní a prirovnávam ich k tým nacionálnym socialistom ...

Náhodou som pozeral tuto reláciu...
Dopozeral som ju do konca, keďže ma téma veľmi zaujala a bol som milo prekvapený rôznymi diskutérmi z rôznych oblastí života, nie jednostranne zameranými proti histórii Slovenska. Ďalšie prekvapenie ma potešilo, že konečne aspoň v jednom médiu nikto nekydal na Slovensko a jeho históriu. Redaktora som neevidoval, ako bývalého HZDS. Povedal by som , že bol kultivovaný a inteligentný, na rozdiel od napr. Leško, Minárik, Drapko v SRo a iní, ktorí sa neštítia špiniť vždy na toho , čo im nedáva peniaze za to. Diskusiu som kvitoval, ako profesionálnu, dokonca pán Čarnogurský nič neoponoval. Preto niektoré zbesilé reakcie , aj samotný negatívne ladený článok v SME hodnotím výslovne politicky a hlavne zameraný proti pôvodným obyvateľom Slovenska. (antalo)

Že sa rozčuľuje nad Háberom. Nemajú si čo vyčítať, majú rovnakú diagnózu a mohli by byť v jednej tapacírovanej miestnosti. Len nerozumiem tomu, čo ten Háber také hrozné urobil? Keď sa za Rybníčkovej STV Pod lampou každý týždeň producírovala celá koalícia, vtedy som akosi nepostrehol tento boj za verejnoprávnosť.
Pekný šovinizmus Sme, ale prekvapí niekoho?
Riaditeľka Slov. rozhlasu - Zemková - za koho bola starostkou v Bratislave?


Komentátor Sme a diskutér v 7. s.r.o. Leško - novinár postkomunistickej Pravdy, dnes pravičiar a kedysi na kandidátke SDĽ do NR SR ? Môže ? A nehanbí sa! Dokonca sa nehanbí ani kádrovať, starý boľševik, čoby sa hanbil...

Lendel a spol. - cyklisti v Mikiho pelotóne, dnes manažéri v TA3... Môžu?
Parišková ? Černá ? Lintner? - novinári a politici vyprofilovaní skôr vpravo ako liberálne - Môžu ?

Iný bývalý novinár a tuhý školiteľ socialistickej žurnalistiky a spravodajca tuho socialistickej Pravdy vo Varšave Pali Minárik, tiež občasná glosátorská celebrita v Markíze, môže ?


Hanba Vám farizeji! Ale vy sa hanbiť neviete! Keby ste aspoň držali huby...

Diskusia: http://diskusie.sme.sk/view.php/1025390/stv-plati-novinara-hzds.html 

http://diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=clanok-3508770 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

OHLAS - Matica slovenská:
„Cenzori“ zo SME sa aktivizujú

Denník SME dnes 28. 9. 2007 prináša svoje stanovisko voči relácii STV Sféry dôverné 26.9.2007 na tému Cyrilo-metodského odkazu v preambule Ústavy Slovenskej republiky z 1.9.1992.Vo svojich komentároch spochybňuje objektivitu vo výbere moderátora Stanislava Hábera, spájaného s jeho pôsobením vo funkciu hovorcu HZDS. Čoho boli „hovorcovia“, bývalí skrachovaní moderátori jednotlivých tém v r. 1998-2006, žiaľ, neuvádza.

Matica slovenská veľmi pozitívne prijala tému relácie Sféry dôverné, ďakuje garantovi tejto relácie STV, že po dlhých a jednostranne moderovaných publicistických reláciách, programov odťažených od národných a spoločensky aktuálnych tém, v r. 1998-2006 zvolila septembrové Sféry dôverné v prospech otázok Cyrilo-metodského princípu v Preambule ústavy SR, nanajvýš aktuálne a kvalifikovane.

Matica slovenská vyjadruje počudovanie nad dnešnou iniciatívou komentátorov SME, ich verejný a neskrývaný pokus o cenzúru a vstup do vnútorných vecí STV, ktorá tak v minulosti, ako i teraz, ako verejnoprávna ustanovizeň rozhoduje o výbere účinkujúcich v jednotlivých reláciách, čo akiste urobila aj v prípade S. Hábera.

Matica slovenská pripomína mnohým publicistom a komentátorom, že STV v r. 1998-2006 aplikovala jednostrannú dramaturgiu publicistických relácií, ignorovala pluralitu názorov a trvalo šírila výpovede jednostranného názorového spektra, zbaveného akejkoľvek pozitívneho a objektívneho postoja voči témam, problémom a veciam dotýkajúcich sa národnej identity v integrovanej Európe.

Matica slovenská odmieta podobne ako v minulosti účelovú cenzúru a vyslovuje vieru, že STV bude i naďalej pokračovať v publicistických témach, ktoré sa dotýkajú národnej, kultúrnej, duchovnej identity Slovákov v zjednocujúcej sa Európe a zvolí si moderátorov, ktorým sú tieto veci známe, prežité a vlastné. V opačnom prípade by to bol gýč a účel, akého sme boli dlhé roky svedkami v jednostranných publicistických reláciách v r.1998-2006.

Stanislav Bajaník,v.r.

hovorca Matice slovenskej http://www.matica.sk

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

DOBRÝ ČLOVEK

Spisovateľ a novinár Stanislav Háber

 

Odporúčam do pozornosti nášho autora, spisovateľa Stanislava Hábera: www.haber.exil.sk  

Stanislav Háber - narodil sa 24.augusta 1966 v Brezne v učiteľskej rodine

Životopis je na stránke autora:

http://www.exil.sk/site/haber.php/2004/01/01/zivotopis_stanislav_haber
Encyklopédia súčasných slovenských spisovateľov:
http://www.books.sk/

Písmeno H - Háber: http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=51

 Spisovateľ  Háber a  jeho obľúbení autori: evanjelisti, Kempensky, Tolstoj, Borges, Dostojevskij, Andrejev, France, Abhinava-gupta, Nezval, Milan Holub, Hviezdoslav, Kostra, Smrek, Milo Urban, František Švantner, Bukowski, London, Hemingway, Milan Ferko, Veigl, Ján Ondruš, Ján Stacho.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Článok Jiřího Bruthansa

Slovenský literát S. Háber a jeho deset knižních publikací navštíví Kutnou Horu aneb "Z vojenského pilota učinila těžká autonehoda druhého Dostojevského."

Do Kutné Hory zavítá na pozvání lit. sdruž. Vzdorospolek  jeden ze současných slovenských spisovatelů - Stanislav Háber. Přijede v pátek 27. dubna na slavnostní ukončení loňského třetího ročníku Stříbrné buly - soutěže "O nejpůsobivější báseň roku 2006". Při této příležitosti se uskuteční autogramiáda v kutnohorském knihkupectví U Stříbrného groše od 12:00 do 13:45 i možností zakoupení některých z jeho knih. Pak se přesune do Vlašského dvora jako čestný host vyhlášení básnického klání a přednese něco ze své tvorby.
Pár slov o panu Háberovi: Už v pouhých třiatřiceti letech se stal součástí maturitní otázky ze
slovenské literatury. Jeho tvorba se učí na slovenských universitách, ale i na Petrohradské universitě v Rusku či u nás na Karlově universitě. Prof. PhDr. Andrej červeňák, DrSc. jeho tvorbu přirovnal k T. Mannovi či Dostojevskému.
Narodil se v roce
1966 v Brezně, vyrostl v Košicích, žije v Bratislavě. Matka - povoláním učitelka - ho vychovávala od tří let sama. Aby jí finančně vypomohl, nastoupil ve čtrnácti do armády, respektive na vojenskou školu. Jakmile ukončil Vojenské gymnasium SNP v Banské Bystrici (1984), pokračoval ve studiích na Vysoké vojenské letecké škole SNP v Košicích, kde studoval obor pilot „nadzvuk“ spolu se současným zatím jediným slovenským astronautem Ivanem Bellou. Stanislava Hábera však v r. 1984 postihla těžká autonehoda. Nadále se nemohl podílet na leteckém výcviku a ze zdravotních důvodů odchází i z armády. Tyto peripetie popsal v rozsáhlém 400 stránkovém románovém debutu „Sme samý lepší chlap“ (1995). Brzy poté se oženil (v 19 letech), leč záhy mu umírá 44letá matka na rakovinu. Mezitím se mu narodil synek s těžkým zdravotním postižením, od lékařů nedostal mnoho naděje. Skoro zemřel! Přesto se dítě zázračně uzdravilo a zůstalo jen při drobnějších zdravotních následcích.
Stanislav byl za
socialismu navzdory službě v komunistické armádě spolu s manželkou věřící. Tajně se oddali v kostele. Oba dva věří, že jejich synka uzdravil Bůh. O zázračném uzdravení napsal v mystickém druhém románě „Najvyšší a najnižší“ (1999), který byl zařazen slovenským Ministerstvem kultury do programu deseti nejlepších slovenských románů určených na překlady pro zahraničí.
Háber pracoval v nejedné novinářské profesy. Jako redaktor
v televizi s dalšími třemi přáteli připravil v roku 1989 revoluci televizních pracovníků. V televizi ještě předtím dosáhl řady úspěchů, když některé jeho reportáže vysílali nejen všechny socialistické, ale i západoevropské televizní stanice včetně CNN. Po vzniku samostatného Slovenska v r. 1993, byl politicky persekvovaný pro své novinářské odhalování přešlapůslovenského presidenta.
V r.
1992 natočil protiválečný poetický film Tisíc malých princov v kraji bývalé Jugoslávie v čase občanské války s dětmi vyhnanými z domovů, který byl úspěšně uváděný jak v Praze, tak v Bratislavě i na filmovém festivalu Fórum v nesoutěžní části.
Doposud vydal deset knih - kromě vzpomínaných dvou vydal ještě sbírku
povídek Palko Hrchov (1996, přeložená a publikovaná ve Francii jako „Le petit Paul“), opět knihu povídek „O“ (2004), knihy publicistiky „...ani prvý, ani posledný...“ (1995) a „Reportážní inventura (1997, citovaná ve francouzském tisku). Dále vydal čtyři básnické sbírky: Pokoj rezbára (1998), „Egotikon“ (2001), „Záhady duševnej záhrady“ (2003) a „Intimity“ (2005). V r. 2004 vyhrál celoslovenskou literární soutěž se zatím nevydaným románem „Kristus“. Natočil viacero dokumentárních filmů, ale i rozhlasových her o amerických spisovatelích - Jack London (1998, v zlatém fondu Slovenského rozhlasu) a o Philipovi K. Dickovi
(1997).
Jak vidíte, je to člověk mnoha směrů v životě. Ona bohatost na pestrý pohyb myšlenek z něj ukovala „látku školních příkladů“. V Kutné Hoře ještě nikdy nebyl, prvně spatří toto historické město díky pozvání Vzdorospolku. Využijte jedinečné možnosti získat něco málo z Háberova nazírání na svět transformovaného do knižní podoby.

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

O tomto inteligentnom a  tvorivom duchu, Stanislavovi Háberovi, napísali

Duch a matéria

Najnovšiu knihu Stanislava Hábera (vydal Formát 2004) tvoria poviedky s názvami O stvorení Adama Ha Rišona, O plagáte na stene, O princeznej Černičke, O ministromovi, O zápalke, O Vianociach, O tom ako som sa nestal Spasiteľom, O väzení, O rakovine, ktorá je lekárom, O radostnej smrti, O inom hrobe a O príbehu. Tento súbor, medzi ktorými sú aj staršie, či po viac rokov dotvárané, avšak doteraz knižne nevydané Háberove diela, má prostý názov: „O (poviedky)“.
Duchovnosť v Háberovej tvorbe je to, čo vo mne vždy najdlhšie doznieva. Rovnako to bolo aj po spoznaní spomenutých dvanástich poviedok. Príjemne ma neustále prekvapuje a výrazne obohacuje jeho schopnosť nikdy nestrácať zo zreteľa to hlavné, čo svojim čitateľom zrejme chce ponúknuť - hľadanie pravdy o viere. Napriek tomu, že
Háber je jasne ukotvený vo svojej kresťanskej identite, vnímam pri čítaní jeho myšlienok priateľské pozvanie na podnetný dialóg pre každého, bez ohľadu na vierovyznanie. (Ak v súvislosti s Háberom vravím o kresťanskej identite, nechcem tým naznačiť, že by nebol dobrým katolíkom, ale to, čo si na ňom najviac cením, že je vynikajúci šíriteľ toho najzákladnejšieho odkazu Ježiša Krista, čiže lásky k blížnemu.) Háber svoje názory a presvedčenie ponúka síce zrozumiteľne a nedvojzmyseľne, ale ohľaduplne a nanajvýš citlivo. Napodiv všetky jeho poviedky z tohto súboru v konečnom dôsledku pôsobia optimisticky aj v prípade, keď spracúva priam mrazivo hororové námety.
Hodnota Háberových zamyslení o duševne človeka vyniká na pozadí jeho vnímavých a pozorných výpovedí o zdanlivých maličkostiach či obyčajných veciach, z ktorých sa skladá náš materiálny svet. V jeho tvorbe je spojenie ducha a matérie funkčné a pri jeho výklade je síce mnohokrát prekvapivé, ale nanajvýš hodnoverné.
Háberovi v jeho tvorbe zjavne pomáha všetko čo prežil, s čím sa stretol. Avšak ak on napríklad spomína fragmenty zo svojho detstva, tak nielen že ich graduje a prekvapivo vypointuje, ale podáva ich takým sugestívnym spôsobom, že si mimovoľne pripomínam svoje mladé letá a sny, ktoré ma povznášali.
Sviežo pôsobí aj Háberove zručné a objavné narábanie s metaforou a tiež jeho výnimočná schopnosť náhlej, ale nerušivej zmeny v rozprávaní. Tu sa až žiada použiť výraz strih z filmovej či televíznej tvorby. Niet ani divu, veď je absolventom žurnalistiky v odbore televízna tvorba. Hábera som spoznal najskôr ako vynikajúceho novinára a som len rád, že ma svojou tvorbou neustále presviedča, že je nemenej vynikajúcim spisovateľom. Na tomto mieste si neodpustím príležitosť pripomenúť, že profesor Červenák porovnáva Hábera so špičkami v slovanskej spisbe. (Najmä novela Buďte bohmi, ku ktorej sa odvoláva aj sám autor v prvej z poviedok.)
Pozoruhodné je tiež, že Háber vedome nevyužil možnosť vydávať svoje texty pred rokom 1989. Kto si prečíta jeho diela zrejme pochopí prečo.

Roman Mistrík

(Literárny týždenník číslo 21-22/2007, 30. mája, s.13)

Nájdete uvedené i na autorovej stránke TU!

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Roman MISTRÍK

V pondelok 16. januára sa kultúrna a spoločenská verejnosť rozlúči v bratislavskom krematóriu o 11:45 s náhle zosnulým novinárom Romanom Mistríkom (52).
Roman Mistrík sa narodil 23. júna 1953. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako redaktor v denníkoch Slovenská republika a Nový deň. Svoju odbornosť preukazoval ako vedúci oddelenia spravodajstva v Slovenskej televízii, v ktorej pôsobil aj ako moderátor nedeľných diskusných relácií Kroky do roku 1998. Posledné štyri roky svojho života venoval popri publicistike vo viacerých periodikách (Extra plus a i.) práci asistenta poslankyne Národnej rady SR Evy Antošovej.
Tá na spoluprácu s ním spomína takto: Roman Mistrík bol nielen mojím asistentom, ale najmä odborným poradcom a blízkym spolupracovníkom. Prežíval politické premeny života spolu so mnou. Tešil sa spoločne z mojich úspechov a rovnako, keď prišli problémy, riešil ich so mnou. Prežili sme spolu dôležitú etapu môjho politického pôsobenia. Som rada, že ho môžem považovať v spomienkach za svojho priateľa. Žiaľ, navždy odišiel slušný, úctivý a najmä dobrý človek, ktorý mi bude chýbať. Česť jeho pamiatke!
Roman Mistrík zomrel náhle 9. januára 2006 v Bratislave vo veku 52 rokov. Pohreb Romana Mistríka bude v pondelok v krematóriu.

(Zdroj: xd;nr SITA

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

ZA ROMANOM MISTRÍKOM

Od Hugolína Gavloviča poznáme:

"Jednako sa ľudia rodia – nejednako k smrti chodia."

To platí aj v prípade novinára Romana Mistríka. Zomrel náhle, akoby v polčase svojej tvorivej práce 9. januára vo veku 52 rokov. Patril k zapáleným členom Matice slovenskej a aj vďaka svojim proslovenským postojom si doslova vypil svoj kalich horkosti až do dna.
Po roku 1998 sa stal totiž hovorcom nepohodlných novinárov na známom 28. poschodí v Slovenskej televízii. V nej Roman Mistrík pracoval ako vedúci redaktor publicistických programov a moderátor nedeľňajšej televíznej diskusie Kroky. Žiaľ, televízia o jeho skone nepriniesla žiadnu informáciu. Akoby sa história gumovala tým najneprijateľnejším spôsobom – ľahostajnosťou.
Romana Mistríka som spoznal ešte v čase, keď pracoval ako vedúci kníhkupectva Mladých liet na nám. SNP v Bratislave. Tam, kde je dnes banka oproti Baťovi. Už tam teda nemajú literatúru, ale ponúkajú záujemcom iné knižky – vkladné. Určite tak však nerobia s takým zápalom ako Roman predával slovenskú literatúru.
Stalo sa mi, že som si tam ako autor kupoval vlastnú knihu a vedúci predajne Roman Mistrík mi začal hovoriť môj životopis.
Nepoznal ma, že som autor knihy, lebo som mal čiapku a tmavé okuliare. Tak sme sa spoznali.
Odvtedy som sledoval profesný rast Romana Mistríka, ktorý od lásky k slovenskej literatúre prešiel až k aktuálnej publicistike. V roku 2000 mu v denníku Nový deň vyšiel komentár pod názvom: Skôr na cintorín ako do dôchodku, v ktorom komentoval predlžovanie odchodu do dôchodku. Ani nevedel, že si vlastne napísal vlastný epitaf.

Česť jeho pamiatke!

Stanislav HÁBER

Originál textu  je TU! prečítajte si aj: Kníhkupec s charizmou.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Autor napísal

Z vystúpení ministra hospodárstva SR vidno, že Ľubomír Jahnátek prišiel do úradu z podnikateľského priestoru. Vďaka analýze jeho slov môžu dnes podnikatelia efektívne pripravovať vlastné výstupy do praxe. Jahnátek napríklad jasne vysvetlil, ako sa majú správať pri tvorbe cien za užívanie zemného plynu. Kým v Čechách ceny plynu klesajú, u nás by plynári zo zahraničia radi zvyšovali ceny preto, aby si vykryli vlastné obchodné straty. A Jahnátek sa jasne pýta – chcú sa podnikatelia skladať na omyly zahraničných obchodníkov s plynom, alebo budú chcieť platiť len to, čo skutočne spotrebujú?

V tom tkvie prínos Jahnátka do úradu, že chráni záujmy občanov štátu pred záujmami obchodníkov. V tomto zmysle jeho návrh na posilnenie právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prichádza práve v najvyšší čas. Len ÚRSO, ktoré bude môcť hovoriť do tvorby sto percentnej ceny, akú sieťové odvetvia ponúkajú spotrebiteľom, dokáže v skutočnosti ovplyvniť slovenské hospodárstvo. Ak dnes ÚRSO posudzuje len časť ceny podľa ekonomických parametrov, aké úradu ponúkajú sieťoví výrobcovia, dochádza k deformácií pohľadu nielen odborníkov úradu, ale aj znepriehľadneniu trhu ako takého.

Je nelogické, ak exminister financií Ivan Mikloš brojí proti posilneniu právomocí regulačného úradu. Akoby podpredsedovi SDKÚ vyhovovalo, že regulačný úrad nemá dostatok informácií o obchodných úspechoch či neúspechoch obchodníkov pôsobiacich v sieťových odvetviach. Ak k tomu prirátame fakt, že prím v sieťových odvetviach hrajú zahraniční obchodníci ovládajúci dôležité energetické monopoly na Slovensku, potom je Miklošove konanie nepochopiteľné. Veď SDKÚ sa dnes predstavuje ako politická strana, ktorej leží na srdci slovenský úspech. A ten nebude možné dosiahnuť bez toho, aby Slováci mohli posúdiť obchodnú politiku sieťových odvetví podľa skutočných čísiel.

Ak teda k zmene nepríde, vďaka doterajším kompetenciám ÚRSO sa Slovensko stáva zo suverénneho štátu akýmsi zálohovým obchodným strediskom, ktoré vykrýva straty zahraničných obchodníkov s energiami. Je to čudné postavenie, ak sa zo štátu stáva hospodárska jednotka určená na vykrývanie súkromných obchodných strát. Dnes Jahnátek hovorí o obchodnej strate 650 miliónov korún u plynárov, ktorú by si radi vykryli zvýšením cien plynu na Slovensku, hoci v Čechách, ktoré ležia z pohľadu tranzitu plynu predsa len ďalej ako náš štát, ceny klesajú. Nuž zrejme majú lepších obchodníkov s plynom, ktorí nevytvárajú neúmerné obchodné straty.
Originál textu nájdete na www stránke
Politikon.cz

Stanislav Háber: Štát chráni obchodné straty?
Politikon.cz - internetový deník nejen o politice - Saturday, 29 September 2007

Politikon.cz - internetový deník nejen o politice

 

      

JUDÁŠ

Stanislav H Á B E R

Prečo toľkí?
Prečo Giovanni Papini
i Leonid Andrejev?
Prečo toľko myšlienok
o Iškariotskom
o Judášovi
o zradcovi živého Boha?
Prečo ho obaja obhajovali?
Prečo Papini?
Prečo Andrejev napísal
že Judáš príde z neba
spolu so Spasiteľom?
Napadá mi iba jedno
východisko
z bludiska otáznikov
Lebo očistec je peklom
kde si svoje hriechy
odtrpíme
a najhoršie hriechy si
odtrpel Judáš
v očistci a len preto
ak si ich odtrpel má
právo byť pri Spravodlivom
pri Jeho tróne
iba ak preto ak je to pravda
ak očistec je neschopnosť
vidieť Boha
a najneschopnejší zo všetkých
neschopných môže byť iba
Judáš
neschopnejšieho nebolo v
dejinách
nik pred ním a ani po čom
nezradil takto Stvoriteľa
že ho vydal na smrť
že ho zavraždil a predsa
sa nestal sám Bohom
ako o tom sníval Nietsche
spolu s Anatolem Franceom
keď prvý z tejto druhej dvojice
vyhlásil: Boh je mŕtvy
a ak nie je
ako by som mohol prežiť to
že ním nie som ja?
A druhý zasa dodal: Porazený Boh
sa stáva diablom
a víťazný diabol Bohom
A nič z toho nie je pravda!!!
Rozumiete?
Všetko je to úplne inak
Judáš sa nestal Bohom
a ani nebol ukrižovaný na kríži
sám sa obesil
Všetko je to lož
prázdna sofistika
prosím prosím prosím
modlite sa
Nie za Judáša
Nie za Papiniho
Nie za Andrejeva
tí to pochopili
Modlite sa za Nietscheho
a za Francea
Ich omyl je do neba volajúcim
hriechom ich talentu
Uverili diablovi v rúchu
anjela

 

www.haber.exil.sk 

Taká je pravda
taká je cesta do neba
v akúkoľvek chvíľu
vzdychu
v ktorú sa duša odpúta
od tela
a dosiahne stav
stav očistca
miesta kde pre vlastné hriechy
nevidí Boha a trpí pekelnými
mukami škvarí sa najväčšou
bolesťou - slepotou neschopnou
uvidieť Najvyššieho
utrpením neprirátania do nebeskej
družiny
Všetci sme Judášmi všetci
čo sme nepochopili a neodpustili
nám našu zradu
Našu zradu na nás
keď sme sa vydávali do rúk katom
sami
sami sme sa zrádzali bozkami
rozdávanými na vlastné ústa
Ak so mnou nesúhlasíš
skús sa pobozkať!
Bozkaj sám seba na pery!
Svätý Tomáš Akvinský
túto záhadu vysvetlil
keď najmenší trest pre dušu
v očistci je väčším trestom
ako najväčšie trápenie človeka
počas života na Zemi
Tak kto je víťaz?
Veď Judáš musel v očistci trpieť
Trpieť za zradenú lásku
Trpieť za nespravodlivé odsúdenie
Trpieť za bičovanie
Trpieť za posmech
Trpieť za bitku
Trpieť za tŕňovú korunu
Trpieť za nesenie kríža
Trpieť za utrpenie matky
Trpieť za utrpenie lásky
Trpieť za potupnú smrť na kríži
Tak kto je víťaz
víťaz toho strašného sna
s menom život?
Prečo nám to nepovedali
prečo nám to nenapísali že
Judáš vzal na seba najťažší
hriech - hriech zradiť Boha
a potom za to trpieť
Veď hneď na druhý deň sa
musel zabiť
musel odvisnúť na konári
stromu
inak by už ani peklo
neunieslo viac ani gram
navyše jeho ďalšieho hriechu
A Papini s Andrejevom
hľadali v Judášovej zrade
človeka
Mňa teba ju jeho vás nás
lebo keby Boha nezradil
Judáš urobil by tak iný
lebo o Judášovi nemožno hovoriť
inak ako v básni.

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Úryvok z poviedky "O plagáte na stene"

Predtým ako som sa ocitol nad posteľou malého chlapca, ktorý si ma zavesil na stenu, lebo je na mne zobrazený hokejista, akým by on sám raz chcel byť, som aj ja bol živým tvorom.
Nás rastliny však ľudia za živé bytosti veľmi neuznávajú. Nevieme chodiť, ani štekať, podľa ich hodnotení' ani rozmýšľať.
Vedia, že sme živé bytosti. Pravidelne nás polievajú. Chcú totiž, aby sme im svojou zeleňou spríjemnili život. Niekedy zasa, aby sme im priniesli plody. V tom lepšom prípade chápu, že nás potrebujú na udržiavanie čistého vzduchu.
To je asi všetko, ako sú schopní nás vnímať.
Aj medzi ľuďmi sú však výnimky. Počas svojho vegetačného života som sa s jedným takto vzácne mysliacim človekom stretol.
Tento príbeh si hovorím sám pre seba iba v myšlienkach. Dúfam, že ho niekto z tejto rodiny pochopí. Možno sa mu prisní.
My rastliny totiž práve preto, že nás od iných živých tvorov delí priepasť ticha, lebo nemáme ústa a ani hlasivky, cez ktoré by sme vydávali zvuky, žijeme dlhšie. Nielen iba svoj vegetačný čas. Zostáva nám totiž pamäť zakódovaná v každom vlákne nášho rastlinného tela. A kým nám slúži, môžeme hovoriť o vlastnej existencii. Práve pamäť z nás robí duchovné stvorenia. Až nám zlyhá, lebo sa naše vlákna vplyvom času rozpadnú na prach, nastane náš zánik.
Po smrti sa ocitneme v rajskom lese. Staneme sa súčasťou šumiacich korún večných drevín. Splynieme do jednej spoločnej rastlinnej duše, plnej pestrofarebného sveta. V čom nám už žiaden lístok neuvädne. Plod nezhnije. Kvet neodkvitne. Budeme tam večne sviežimi a spievajúcimi lesmi.
Čím som starší, mám vo všeličom oveľa jasnejšie, ako som mal predtým. Rovnako ako iné mysliace tvory. Niekedy ma premkne pocit, že všetko malo byť presne tak, ako bolo.
My rastliny totiž vieme samy od seba, že na svete nie sme iba z rozmaru matky prírody. S týmto vedomím sa už rodíme v podobe najprv kvetu, neskôr plodu na konároch materského stromu.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Úryvok z knihy:  "O" poviedky

   Púť

Bolo to v jeden zabudnutý večer
sedeli sme v krčme s priateľom
bol maliarom
nešli sme domov nad ránom
naopak dvihli sme sa zavčasu už o šiestej večer
maliarovi napadlo darovať mi obraz
v jeho ateliéri mi ponúkol
nech si vyberiem
Bolo mi to milé
no nechcel som zneužívať jeho náladu
preto som podišiel k ošarpanej skrini
diela na stojanoch som prehliadal
a z prachu skrine som dvihol obrázok
Maliar zbledol
Tento mi daruj
Vzal si mi môj najlepší obraz 
balil mi ho s láskou do papiera
netušil som
naopak
vziať som chcel ten najhorší
aby mi priateľa maliara pripomínal
Obraz sa volá Cesta
a tá je stále so mnou
roky až do konca
ani maliara tá púť už nepustila

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Obsah knihy "INTIMITY
Mame 7
Básnikov 43
Semená hrobu 47
Kričíš 50
V perinách 51
Jeseňami (Miloslavovi Polákovi, 1956-2003) 53
Prienik valcov 54
Filipepimu 55
Panta rei 57
Jeseňami II 58
Púť: 59
Básnici a politici 61
Nadránom 63
Blázon na oblaku 64
Lebo 67
Bosorky (Júlii Háberovej, rod. Suchaničovej — manželke) 68
Odobierka 69
Pamätník (Jánovi Pavlovčíkovi) 71
Rakovina 72
Jánovi Pavlovi II 74
Poznámky 77

Písmák a Intimity, Slováci na Nobelovú cenu, Gavlovič a Hemingway, Mnohé na Písmáku od Stanislava Hábera, Glósy.
 

A ešte na záver...

Kritický postoj k práci denníka SME vyjadril pán Róbert Fico. Navonok to nemá nič spoločné s doteraz uvedeným textom tejto stránky, no pozrime sa bližšie, porovnajme..

 

Úryvok z knihy básní "Záhady duševnej záhrady"

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

ODKAZY - Krížová cesta

Krížová cesta lásky je vždy rovnaká:
1 nevinné odsúdenie
2 prevzatie viny
3 pád bez pričinenia
4 zarmútenie drahých
5 stretnutie priateľa
6 objatie utešiteľa
7 potvrdená vernosť
8 odmietnutie oplakávania
9 hrdosť nad ponížením
10 hanba odkrytého utrpenia
11 bolesť citových klincov
12 smrť na večnosti tela
13 plač pozostalých
14 vstanie z popola
potom sa láska rozhorí znova
a prechádza rovnakými • štrnástimi zastaveniami jari

 Prvé zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/05/p7913#more7913 
Druhé zastavenie:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/07/krizova_cesta_druhe_zastavenie 
Tretie zastavenie:
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007030015
Štvrté zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/13/krizova_cesta_stvrte_zastavenie 
Piate zastavenie:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/16/krizova_cesta_piate_zastavenie 
Šieste zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/18/krizova_cesta_sieste_zastavenie 
Siedme zastavenie:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/21/krizova_cesta_siedme_zastavenie 
Ôsme zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/23/krizova_cesta_osme_zastavenie 
Deviate zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/26/krizova_cesta_deviate_zastavenie 
Desiate zastavenie:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/28/krizova_cesta_desiate_zastavenie 
Jedenáste zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/03/31/krizova_cesta_jedenaste_zastavenie 
Dvanáste zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/04/02/krizova_cesta_dvanaste_zastavenie 
Trináste zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/04/05/krizova_cesta_trinaste_zastavenie_1 
Štrnáste zastavenie: http://www.exil.sk/site/haber.php/2007/04/07/krizova_cesta_strnaste_zastavenie 
Dovoliť druhým, aby Ti pomohli:
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007020086 
Prijať úplne prehru: http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007030015 

Ukážka z jeho www stránky: http://www.haber.exil.sk/  Narodenie Pána


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Narodenie Pána

Sviatok narodenia Pána 25. decembra je najradostnejším sviatkom celého roka. Je to sviatok "Svätého svätých" - ako sa píše v knihe proroka Daniela. A svätý Augustín dodáva: "Keby človek nebol zhrešil, Syn človeka by nebol prišiel." A tak sa preto máme dôvod radovať a spievať: "Sláva Bohu na výsostiach!"

Lebo si pripomíname sviatok, keď sa nebo priblížilo k Zemi, o čom knieža teológov a učiteľ Cirkvi svätý Tomáš Akvinský hovorí: "Človek v raji zhrešil, vzbúril sa proti Stvoriteľovi, ktorý ho stvoril, ktorého mal vedome a dobrovoľne poslúchať, ako človekovi podľa vôle Stvoriteľa mu malo slúžiť všetko ostatné stvorenie: Zem, rastliny, zvieratá. Keď sa však človek vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi a robil si, čo chcel on a nie Boh, aj ostatné stvorené veci prestali poslúchať človeka každé svojím spôsobom. Vzduch nebol už tak čistý ako predtým, slnko veľa stratilo zo svojho svetla a tepla, zem rodila viac tŕnia a bodľače, zvieratá zdiveli a napĺňali tichý raj svojím divým revom. A človek bol medzi nimi už ako kráľ bez koruny, s hanbou na čele, s hriechom na duši, so smrťou v srdci, biedny a zúbožený". Narodením Ježiša Krista sa táto pravda pomenovaná svätým Tomášom Akvinským zmenila a tak s o to väčšou radosťou môžeme pri svätej omši na narodenie Pána pred premenením spievať: "Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov. Plné sú nebesia i Zem tvojej chvály. Hosana na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach!"

Dnes je dokázané nielen zo svätých kníh biblie, ale aj vedecky, že Ježiš Kristus skutočne žil, hoci mnohí nepriatelia kresťanstva tvrdili opak. Židovský dejepisec z prvého storočia Jozef Flavius v diele Židovské starožitnosti napísal: "V tom čase žil Ježiš, človek múdry, ak ho vôbec možno nazvať človekom, lebo bol divotvorcom a učiteľom ľudí, ktorí s láskou prijímajú pravdu. Naši poprední ľudia ho obžalovali u Piláta, ktorý ho dal ukrižovať, ale tí, čo ho od počiatku milovali, zostali mu verní. Na tretí deň sa im ukázal živý, ako to zvestovali Boží proroci." V židovskom Talmude, ktorý je zbierkou predpisov židovských rabínov z druhého až šiesteho storočia sa zasa píše: "Vo veľkonočný predvečer bol ukrižovaný Ježiš." Pohanský rímsky dejepisec Suetonius spomína Krista a Tacitus v diele Annales napísal: "Kristus bol za čias cisára Tibéria prokurátorom Pontským Pilátom popravený." Po objave francúzskeho vedca d´Antugnyho už o jestvovaní Ježiša Krista nemôže hádam nik pochybovať, keď našiel list veliteľa fenickej légie v Palestíne adresovaný rímskemu cisárovi. V ňom podal vojensky, dnes by sme povedali policajne presný opis Ježiša Nazaretského. Dnes je ten čas, aby sme si list pripomenuli celý: "Buď pozdravený, cisár Tiberius, od Publia Lentulla. Objavil sa tu človek, ktorý, ako sa zdá, je držiteľom mimoriadnej moci. Ľudia ho nazývajú veľkým prorokom. Jeho prívrženci ho nazývajú Božím synom a jeho meno je Ježiš Kristus. Skutočne každý deň možno počuť podivuhodné veci o tomto Ježišovi. Raz kriesi mŕtvych, inokedy uzdravuje chorých a celý Jeruzalem ho obdivuje pre jeho neobyčajné učenie. Jeho výzor je takýto: majestátna tvár vyžaruje pôvab, takže všetkých, ktorí sa na neho dívajú, preniká láska a súčasne i úcta. Je to človek vysokej postavy, ale veľmi súmernej. Vlasy zlatej farby mu hladko splývajú a pokrývajú hlavu až po uši. Odtiaľ padajú okolo krku v malých lesklých vlnách na ramená. Výzor jeho tváre, ktorá je príjemná, jemná, je prísny a na každého pôsobí zvláštnym dojmom. Má čisté vysoké čelo, pleť jeho tváre je mimoriadne jemná, biela a bledočervená. Má pekné ústa i nos. Fúzy a briadka sú husté, a zlatej farby ako aj jeho vlasy. Hovorí sa, že jeho čistá ružová tvár s briadkou rozdelenou v strede je neporovnateľne krásna, takže nie je možné sa mu dlho dívať do tváre, lebo oslepuje oči. Svojimi črtami, bledomodrými očami a zlatými vlasmi sa podobá svojej matke, ktorá je najkrajším a najpôvabnejším zjavom, aký tam možno vidieť. Jeho reč je rozhodná, vážna, čistá a nie je možné napadnúť ho. Je najčistejším výrazom vlastností a pritom svedčí o takej múdrosti, že prevýši aj najväčších spisovateľov a vedcov. V kázaní je prísny, pri vyučovaní nežný, láskyplný a neodolateľný. Chodí bosý a holohlavý. Zďaleka sa mu posmievajú, ale v jeho blízkosti sa pred ním chvejú. Ešte nikto ho nevidel sa smiať, ale skôr plakať. Tí, s ktorými sa stretáva, sú dobrí a zdraví. Pritom ma však zlí ľudia obťažujú, aby som ho pred tebou, veličenstvo, obžaloval, lebo jeho učenie je podľa ich názoru zlé a škodí tvojej vážnosti, lebo hlása, že kráľ a jeho poddaní si sú pred Bohom rovní. Očakávam tvoj rozkaz v tejto veci, aby som ho mohol ihneď vykonať!"

Ježiš sa narodil v júdskej krajine v meste Betleheme, v ktorom sa narodil aj starozákonný kráľ Dávid a prorok Micheáš v Starom zákone predpovedal, že práve v Betleheme sa narodí Mesiáš. V Starom zákone je viac proroctiev, ktoré predpovedali túto udalosť. Prorok Izaiáš hovoril: "Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!" Nuž a o narodení Ježiša hovorí úplne presne Nový zákon vo svojich evanjeliách, ale dočítame sa o ňom aj v liste svätého Pavla Galaťanom, ktorý vznikol ešte pred evanjeliom podľa Lukáša, kde sa píše: "Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče! A tak už nie si otrok, ale syn, a keď syn, tak skrze Boha aj dedič."

A tieto slová svätého Pavla nás napĺňajú veľkou radosťou a veselosťou, lebo narodením Ježiša si pripomíname vlastné synovstvo dané nám od Boha. Pripomíname si naše dedičstvo, ktoré sme narodením Krista Pána získali - je ním nebo a život večný. Získame ich nie však pre naše dobré skutky, ale ako apoštol Pavol vysvetlil v liste Titovi, vďaka Spasiteľovi: "Keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale pre svoje milosrdenstvo, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života."

Boh sa stal v Betleheme človekom, aby sa človek stal Božím dieťaťom. V jaskyni narodenia Pána v Betleheme je na zemi na mramorovej doske štrnásťcípa strieborná hviezda s latinským nápisom: "Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus." A odtiaľ skauti každoročne roznášajú do príbytkov veriacich na celom svete betlehemské svetlo, ktoré symbolizuje túto nádhernú udalosť v dejinách ľudstva. Na Slovensku sa o polnoci začne v chrámoch oslava Narodenia Pána polnočnou svätou omšou nazývanou "utiereň" preto, lebo staroslovensky sa ráno nazývalo utro. Potom sa na úsvite slúži druhá svätá omša pomenovaná podľa poklony pastierov "Pastierska" a za dňa tretia omša nazývaná "Anjelská", ktorá pripomína veriacim spev anjelov pri Pánovom narodení: "Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!" Táto udalosť - spev anjelov – ma inšpirovala napísať poviedku O Vianociach. V nej sa hlavný hrdina zamýšľa nad tým, že narodenie Ježiša Krista bolo časom najznámejšieho masového zjavenia sa anjelov ľuďom na Zemi, čo si dnes s narodením Spasiteľa pripomíname.

Stanislav Háber

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Astronaut Ivan Bella

 

Ľahkovážne

Stanislav Háber

Na M(m)esiac poď na M(m)esiac
ukážem ti západ Zemegule

Aby sa nerozplynul
v ekliptickej dráhe družice

Možnože uvidíme
konečne po čase

Svet ako gombík
na kabáte

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Desať rokov s kozmonautom

10. 02. 2009

Slovensko má už desať rokov svojho vlastného kozmonauta.
Posledný februárový deň si pripomíname návrat nášho prvého astronauta na matičku Zem. Ivan Bella pristál v kazašskej stepi, na ktorej bol sneh, po ôsmich dňoch vo Vesmíre, v roku 1999. Potom sa naplno rozkrútil mediálny kolotoč okolo jeho osoby. Až vtedy som si uvedomil, že sme bývalí spolužiaci.
Viete, ako to chodí. Zo spolužiaka je celebrita, či si na vás ešte pamätá? To je hlúpe sa aj pripomínať. Ivan Bella dosiahol to, po čom možno tajne túžil každý z nás, čo sme študovali pilotný odbor na Vysokej vojenskej leteckej škole. Pritom kozmonautika je predsa niečo iné ako lietanie. Je to „len“ dosiahnutie najvyššieho bodu nad Zemou, ale aj tak potom každý pilot sníva.
Ivan začal chodiť po besedách. Do redakcií. V jednej som pracoval. Čakali ho všetci „náčelníci“. Šéfredaktor, riaditeľ vydavateľstva, zástupca šéfredaktora, vedúci vydania, hlavný sekretár... Postavil som sa schválne až za nich dozadu kancelárie, reku nebudem sa pretŕčať, ešte by človek zažil tú hanbu, že by si na mňa Ivan nepamätal. Otvorili sa dvere. Ivan Bella vošiel dnu so svojim nesmelým úsmevom. Rozhliadal sa prekvapený nad tým množstvom ľudí, ktorí naňho v jednej redakčnej kancelárii hľadí. Mal tu mať telefonické stretnutie s čitateľmi. Nuž ale prišli ho všetci privítať.
Videl som ten jeho zmätený pohľad, ktorý kĺzal v rýchlom tempe z jednej tváre na druhú. V tom ma zbadal. Oči sa nám stretli. Ivan sa natešený rozbehol ku mne. Ostatných si nevšímal: „Stano, čo ty tu robíš!“ Objali sme sa. Bolo to milé. Moji šéfovia na mňa prekvapene pozerali. Aj ja som bol prekvapený. Taký bol a je náš prvý slovenský kozmonaut...
Ozaj, kedy bude druhý? Potom prišli spomienky. Na letisko v Přerove v roku 1984. Boli sme tam na výcviku.
Pokračovanie je na stránke: http://www.exil.sk/site/haber.php/2009/02/10/ivan_bella_kozmonaut_vesmir_bartos_letec

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Príbehy mena

Menami sa ľudia jeden od druhého líšia. Už v starom Ríme platilo nomen omen - teda meno pomenováva. Niekedy to sedí, inokedy nie. Príbehy mena sú o obyčajných ľuďoch a ich neopakovateľnom živote.

14.február - Valentín 14.2.2010 - Odpustenie je najväčšia spravodlivosť. Tak som aj ja odpustil môjmu synovi, ktorému sme dali meno po mne - Valentín. Opustil nás totiž ešte na strednej škole. Nikomu nič nepovedal a ušiel z domu. Dlhé dva roky sme ho nechávali hľadať policajtmi a verili sme, že je na žive. Nakoniec prišiel domov. Zmizol s nejakou skupinou narkomanov. Bol v ich strede a skúšal to, čo robili oni. (Pokračovanie....)

O svojich menách sa dočítate príbehy na tomto odkaze: http://www.exil.sk/?tree_id=99400#more1123
 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Karel Kryl - legenda trvá

(11. 02. 2009)

Po smrti 3. marca v roku 1994 o ňom v novinách napísali:
"Symbol jedné generace, kontroverzní osobnost, provokující násilí a moc." (Denní Telegraf, 5.marca 1994)
Pamätám si to ako dnes. Šiel som z pohrebu Ladislava Mňačka z Krematória v Bratislave. Šoféroval som svoju Škodu 120 GLS, ktorá mala vtedy okolo pätnásť rokov. Bolo to 3. marca 1994. Práve som z nábrežia gen. Svobodu vyšiel na Nový most smerom do Petržalky. Z rádia sa ozvalo: „Z rozmlácenýho kostela, v krabici s kusem mýdla, přinesl jsem si anděla, ulámali mu křídla...“
V duchu som pochválil Fun rádio, že konečne dali aj starého dobrého Karčiho, keď sa po pesničke ozval hlas moderátora: „Práve sme z nemeckého Passau dostali smutnú správu. Dnes nadránom zomrel vo veku 50 rokov Karel Kryl...“
Takmer som havaroval. Dobehol som do budovy Tlačovej agentúry SR s otázkou, či už o tom niekto počul. Všetci sa tvárili nechápavo. Vydávajúci vedúci smeny Meszáros ma presvedčil, aby som vydal správu o Karlovej smrti s odvolaním sa na zdroj Fun rádia. Urobil som tak. Onedlho po jej vydaní sa správa potvrdila. Potom som vydal správu o pohrebe Ladislava Mňačka. Slovenského spisovateľa a rovnako emigranta, akým bol aj Karel Kryl. Obaja museli po roku 1968 z Československa odísť. Mňačko mal pohreb v deň, keď Kryl zomrel.
Až potom som mohol premýšľať a spomínať. Viac na stránke:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2009/02/11/karel_kryl_ladislav_mnacko_fun_radio_ces

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

ODKAZY 

Z Prahy do Košíc:

http://www.pozitivni-noviny.cz/693.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2006121619
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2007040042
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2006050002
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2006120024
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/search.php
http://www.pozitivni-noviny.cz/792.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/711.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/775.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/1035.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/902.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/742.html
http://www.pozitivni-noviny.cz/cz/clanek-2006121619

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 Čo sa to tu deje? Vláda...

Vláda Slovenskej republiky opakovane konštatovala obrovský nárast nepravdivých a škandalizujúcich informácií uverejňovaných na adresu jej predstaviteľov a vlády ako celku. S poľutovaním musím uviesť, že Váš denník výrazne prispieva k tomuto neakceptovateľnému trendu v slovenskej žurnalistike. Vláda Slovenskej republiky plne rešpektuje slobodu prejavu vo všetkých jej podobách a počas tohto funkčného obdobia neprijala žiadne opatrenia, ktoré by mohli vyvolávať čo len domnienku obmedzovania tohto základného práva. Ako predseda vlády Slovenskej republiky však nebudem nikdy tolerovať svojvoľné a politicky zreteľne motivované zneužívanie slobody prejavu a bez akýchkoľvek prekážok ho budem otvorene označovať. Zarážajúce na činnosti denníka SME je absolútne ignorovanie elementárnych pravidiel žurnalistickej etiky, akým je napríklad uverejnenie opravy nepravdivého údaju, či oficiálneho stanoviska dotknutej strany alebo fabulovanie príbehov, ktoré sa nikdy nestali. Na desiatky podobných prípadov nadväzujú aj dva z posledných dní. Najskôr ste uverejnili úplne nepravdivú informáciu o stretnutí predsedu vlády Slovenskej republiky so študentmi jednej zo slovenských univerzít a neprejavili ste ani toľko slušnosti, aby ste uverejnili aj oficiálny list rektora tejto ustanovizne, v ktorom jednoznačne odmieta tvrdenia denníka SME. Fabulovanie príbehu o obvinení guvernéra Národnej banky Slovenska z korupcie je druhým príkladom. Nikto z dotknutých osôb, či už ide o guvernéra alebo o predsedu vlády, neakceptuje takto vymyslenú príhodu. Dokonca ani ďalšie médiá nepracujú s touto zlomyseľnosťou, iba denník SME úplne nezmyselne pokračuje vo svojich obvineniach, ktoré môžu mať dohru len na súde v podobe návrhu na ochranu osobnosti. Vážený pán šéfredaktor, plne rešpektujem, že charakter denníka SME určujú jeho vlastnícke štruktúry. Pochopiteľné je aj to, že obrovské peniaze z reklamnej kampane súkromných spoločností z oblasti zdravotníctva a dôchodkového systému ovplyvňujú Vaše správanie vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky. Som pripravený tolerovať aj zvláštny úkaz, že preberáte úlohu politickej opozície, čo nemá v Európe obdobu. Ak majú však médiá na Slovensku zohrávať kontrolnú a informačnú úlohu, ak majú pravidelne moralizovať a hodnotiť každý jeden krok slovenskej exekutívy, oprávnene očakávam, že túto významnú úlohu a postavenie v spoločnosti vyvážia rešpektovaním zákonov a najzákladnejších pravidiel novinárskej práce. S pozdravom  Róbert Fico v. r.

(9.12.2007)

Dňa 7.12.2007 - v Prahe v Galérii Zdenka Hajného "Cesta ke světlu" sa konal krst novej knihy nášho známeho spisovateľa, novinára a básnika Stanislava Hábera, ktorá má názov "DVA TONY"..

Projekt "Cesta ku svetlu"

Mnohí Pražáci určite poznajú unikátnu a už svetoznámu Galériu "Cesta ke světlu", kde sa koná zaujímavý a ducha  pozdvihujúci program v príjemnom ožiarenom prostredí s podsvetlenými kryštálmi a pred vami sa na veľkom plátne striedajú magické obrazy umelca pána Hajného. Unikátnosť uvedenej Galérie tkvie v originálite aká nemá vo svete obdobu, pretože pôsobí terapeuticky na jej návštevníkov. V Galérii sa totiž zrealizoval projekt "priameho prenosu z krajiny srdca", tepajúceho srdca z granátu a krištáľu, symbolu univerzálneho kozmického poriadku umožňujúceho cestu ku svetlu. Takisto sa premietajú obrazy z kozmických snímkov z Hubleovho, ale i pozmeských ďalekohľadov a do toho hrá čarovná a na maximum uvoľňujúca hudba východodnej kultúry - Japonska.

2.9.2005 udelila ALLINACIA SALVADORA DALÍHO INTERNATIONAL na slavnostním obrade v Galérii Miro - kostole sv.Rocha na Strahovskom nádvorí v Prahe 9

svetovú cenu Salvadora Dalího

štyrom nominovaným laureátom: Zdeňkovi Hajnému,

 Jaroslavovi Šulekovi

(Tvorbu 28-ročného autora, Slováka J.Šuleka možno zaradiť do avantgardného neosurrealizmu. Maľovaniu sa venuje od piatich rokov a doteraz sa autorsky podpísal pod asi stovku obrazov. Vystavoval už takmer po celej Európe a jeho obrazy viseli aj v galériách v New Yorku či v Las Vegas. Jaroslav Šulek je čestným členom Európskeho kruhu Franza Kafku v Prahe a prvým slovenským výtvarníkom, ktorý dostal cenu medzinárodnej Aliancie Salvadora Dalího. Ako prvého Slováka ho zaradili do Topart magazinu najprestížnejších umelcov sveta a za originalitu svojej tvorby získal Rubínovú medailu od federácie národnej kultúry Francúzska...), Oschovi Krejčínovi a Filipovi Kudrnáčovi.

Úvodné slovo na tejto slávnosti povedal prof. dr. Miroslav Klivar, prezident Alliancie Salvador Dalí International a prezident Európskej únie umenia. Členmi medzinárodnej poroty boli: Ján Hajda, Wolfgang Lenz, Peres Espinosa a Carles Cangost.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(24.5.2007)

Nesnaž sa pochopiť

Nesnaž sa pochopiť dušu básnikovu,

aj keď ju chápeš, zdá sa ti,

inak pohltí ťa Eden i Tartaros a vmetie

do teba úrodu pramatky zeme s čarami Vesny...

Básnik nesie všetky hriechy sveta v sebe,

jeho duch je duchom uvedomovania si a úletov

k pretransformovaniu hĺbky a výšky citov

do slov ohňa, meča, búrky a tíšiny po nej....

A.V

ĎAKUJEM!

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


 

 

Pán Háber mi poslal nasledujúci text pre pobavenie...

Konečne pravda o mužoch

Prečo muži nikdy neukazujú svoje skutočné pocity?
Lebo ich nemajú.

Prečo si muži radi berú panny?
Lebo nemajú radi kritiku.

Prečo majú muži radi blondínky?
Majú radi intelektuálnu spoločnosť.

Prečo muži nemajú krízu stredných rokov?
Lebo sa zaseknú v puberte.

Prečo sú vtipy o blondínkach také krátke?
Aby si ich muži zapamätali.

Ako muži delia svoje oblečenie?
Na "špinavé" a na "špinavé ale nositeľné".

Ako si muž predstavuje prácu v domácnosti?
Zdvihne nohy, aby si mohla povysávať.

Ako muž trénuje na pláži?
Stiahne brucho vždy keď vidí bikiny.

Čo je mužova definícia romantického večera?
Sex.

V čom je rozdiel medzi sviňou a mužom?
Zo svine sa nestane muž, keď sa napije.

Aký je spôsob, aby si prinútila muža zapamätať si dátum výročia sobáša?
Vydáš sa na jeho narodeniny.

Čo majú muž a spermia spoločné?
Obidvaja majú šancu 1 : 1 000, že sa stanu ľudskými bytosťami.

Ako mužovi zabrániš, aby ťa znásilnil?
Hodíš mu diaľkový ovládač.

Prečo muži nemajú prsia?
Lebo by sa cely deň s nimi hrali.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Vtipy zaslané p.H., ktoré ma rozosmiali

Chlap sa ráno prebudí, po ťažkej noci... pozrie na seba, prezlečený v pyžamku, veci opraté, ožehlené,  pekne poukladané na stoličke, papučky nachystané -čuduje sa... príde do kuchyne, na stole raňajky - obľúbené - k tomu káva, džúsik... ešte viac sa čuduje... na stole odkaz: "ľúbim ťa zlatko".  Tak zavolá syna a pýta sa ho, čo to má znamenať a syn mu hovorí:
- "Prišiel si z krčmy domov nad ránom, ogrcaný, zasratý... mama sa hnevala, zobrala ťa do kúpeľne,  že ťa ide sprchovať... začala ťa vyzliekať a vtedy si povedal:
- "ho ho hó mladá dáma, ruky preč! Ja som šťastne ženatý"

AJ MÚDRY SCHYBÍ

To naj... z relácie "Aj múdry schybí"
- Ako znie budúci čas od slovesa ísť?
- Nepójdem.
- Budúci!
- Buduciii....? Aha ...táák ...ostanem?


- Kto je to analfabet?
- Analfabet ? Noo, šak ten, kerý nepije.


- Koľko pologúľ ma jedna guľa?
- Desať!
- Ako ste to tak rýchlo vypočítali?
- Ná tak, já to vím z pamati.


- Aky vplyv ma golfský prúd na Európu?
- Golfský ??? A konec na Evrópu? Očujte, mna šport teda vúbec nezajíma.


- Povedzte ľubovolné štvorciferné číslo.
- Štyri?
- Štvorciferné číslo!
- To je 4 x 4 ... tak teda ...18!


- Aká je to termálna voda?
- Termálna, to nevim. Ale rum to asi nebude.



- Ktoré dve superveľmoci stáli proti sebe počas studenej vojny?
- Neviem, ja som tam vtedy asi nebol.


- Aký je rozdiel medzi štvorcom a obdĺžnikom?
- Štverec ma 4 rožky a obdĺžnik ich má též, jako ten štverec.
- No a aký je medzi nimi rozdiel?
- No štverec je rovný a obdĺžnik je též rovný.
- No a aký je medzi nimi rozdiel?
- Obdlžnik je vačšá cihla.



Pridané 23.11.2007 (práve prišiel manžel z nemocnice)


- Komu sa hovorilo "Pán Váhu a Tatier"?
- Tak ja si myslim, že to mohel byt minister polnohospodárstva...

- Aký uhol opíše sekundová ručicka za pol minúty?
- Jaký uhol? Ručička za pol minúty? Mam sa pozreť na hodinky?
- Môžete.
(pozrie sa )
- Očujte, šak ja mám digitálne.

- Koľko ma človek obličiek?
- A já vím? Patnác? Dvacet?

"Dobrý deň, chcela by som nový klobúk."
"Na čo konkrétne myslíte?"
"Konkrétne myslím na jeb..., ale k vám som si prišla kúpiť klobúk."

Krčmár kričí na dedka:
- Hej dedo, máte starú na drôte.
- Telefonuje alebo visí?

Chlap po vyčerpávajúcom dni sedí pred telkou, keď sa zrazu cez stenu prirúti manželka na aute. Chlap sa nechápavo pýta:
- To si ako dokázala?
- Normálne, v kuchyni som zabočila doľava!

Mladá žena prichytí svojho manžela in flagranti s milenkou. Oslepená žiarlivosťou sa rozkričí:
- Dobre mi moja mama hovorila, že ty si z chlapov, ktorí každú ženu hneď zatiahnu do postele... A ty, mama, ty na mňa nečum! Tiež si ma nasrala!

Syn hovorí mame:
- Mami, horí lampa.
- Nehovorí sa horí lampa, ale lampa svieti.
- Tak mami, už nám svietia aj záclony.

Matka hovorí dcére:
- Keď mi tvoj otec kľačal pri nohách...
- Ja? Nikdy! - bráni sa otec.
- Neprerušuj ma! Povedala som predsa "jej" otec!

Hovorí chlap kamarátovi:
- Včera som bol na svadbe mojej kolegyni z práce. Vieš, akého má žiarlivého manžela? Tancoval som s ňou slaďák a on ju kopol do rozkroku.
- A čo sa jej stalo?
- Jej nič, ale mne zlomil tri prsty!

"Pán vrchný, volám vás, pán vrchný! "
"A čo si prajete?"
"Dve pivá na účet volaného!"

Mravce tiahnu do boja. V mravenisku nechávajú jediného strážcu. Keď sa vrátia, nájdu mravenisko úplne rozbité, rozhádzané, strážca a trasie pod listom.
- Čo sa tu stalo? - pýtajú sa mravce.
- Ale, išiel tadeto medveď a šliapol nám na domček.
- A pomstil si sa mu?
- Samozrejme. Išiel som za ním a vysral som sa mu rovno doprostred brlohu!

Chlapík letí na zájazd malými aerolíniami. Letuška sa ho pýta:
- Chceli by ste večeru?
- A aký máte vyber?
- Áno alebo nie.

- Je to kapor?
- Pstruh.
- Je čerstvý?
- Živý.
- Ale veď sa nehýbe.
- Spí.
- Ale smrdí.
- Vy keď spíte, neprdíte?

Na letný kurz slovenského jazyka pricestovali do Bratislavy aj dvaja Japonci. Vyučujúci im na prvej hodine povedali, aby si zohnali nejaké noviny, že sa o článkoch na druhý deň porozprávajú. Na druhý deň sa učiteľ pýta:
- Zohnali ste noviny?
- Áno prosím!
- Rozumeli ste všetkému?
- Nie, nerozumeli sme ničomu!
- A ako sa tie noviny volajú?
- Új Szó!

V obchode so zbraňami:
- Pán predavač, ešte raz. S tlmičom a samozrejme, že na obranu.

Farmár si zavolá ženu, ktorá rozumie reči zvierat. Idú za prasaťom. Prasa quí quí.
-"Čo povedalo?"
-"Že je prežraté a máte ho zabiť."
-"No máte pravdu už dlhšie sa na to chystám."
Krava múú múú.
-"Čo povedala?"
-"Máte jej dávať viac piť a žrať."
Idú za ovcou. Ovca méé méé, farmár ju chytí okolo krku a hovorí:
-"Drž hubu to bolo len raz a to som bol ožratý!"

Vyberie sa manželský pár k studni želaní. Najprv pristúpi manžel, niečo si zašomre a odíde. Pristúpi žena, veľmi sa nakloní a spadne do studne. Muž po piatich minútach:
- Ty kokso, ono to funguje.

Príde starká do predajne s mäsom a pýta sa predavača :
-"Prosím vás, ten mozog je čerstvý?"
-"Že váhate", hovorí predavač, "ešte ráno lúštil krížovku!"
 

Užitočný odkaz

SOI

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) je orgán štátnej správy. Podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole je všeobecným orgánom trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu.
Odbor ochrany spotrebiteľa na SOI má tel. č.: 58272 217, 58272 225, 58272 230 - 3
Bližšie informácie sú prístupné na internetovej stránke
www.soi.sk .
Ako zákazník máte právo tovar reklamovať, obchodník má povinnosť reklamáciu prijať, ale nemusí jej vyhovieť. Keď sa nevedia dohodnúť, o spore môže rozhodnúť iba súd. Musíte mať však všetko, potrebné papiere - objednávku, dodací list a pod.,

Viac informácií nájdete: http://www.euroinfo.gov.sk/

 

Moje
webové stránky 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Seniorka: http://seniorka.szm.com
 Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezmín ker  a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz

 Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
   Späť | Obnoviť | Dopredu
 
by Cezmín Slovakia
http://cezmin.wz.cz
 

Návštevná kniha

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

 

Design Cezmín; Web.:  http://cezmin.czweb.org/ Kontakt: cezmina zavináč land bodka ru