|

Čo nájdete na tejto stránke?
Tu
je OBSAH!
DVOJAKÝ METER -
DISKRIMINÁCIA
Spisovateľ a novinár Stanislav
Háber
Na Slovensku len po slovensky
konať
Úryvok z poviedky O plagáte na
stene
Zasiahlo ho nádherné
svetlo
Na prelome roku
2009/2010
Z pilota novinár a
spisovateľ
Jarmila Kuřitková
Moosová
ZA ROMANOM
MISTRÍKOM
Úryvok z knihy: O
poviedky
Demokracia dostáva
nafrak!
OHLAS - Matica
slovenskv
Odpoveď na otvorený
list
Článok Jiřího
Bruthansa
Kto má vieru, má
všetko
ODKAZY - Krížová
cesta
Stále si kladiem
otázku
Krátky výber z
diskusií
Príčiny našich
zlyhaní
Deratizácia -
čistky...
Štvrťstoročie
lásky
Narodenie
Pána
Oskar ide do
neba
Júlia
Suchaničová
"SRDCE NA DLANI"
Roman
MISTRÍK
Z Prahy do
Košíc:
OSOBNOSTI.
SK
Duch a
matéria
UPOZORNENIE
Čo sa to tu
deje
St. Habrovy
oči
Autor
napísal
Vtipy 
JUDÁŠ
Ľahkovážne
Moje www
stránky
Čo
sa to tu deje? Vláda...
Projekt
"Cesta ku svetlu" 
Desať
rokov s kozmonautom
Konečne
pravda o mužoch
Karel
Kryl - legenda trvá
Príbehy
mena 
SOI
STV
diskriminuje na základe povolania
Občianska
sebaobrana spochybňuje cenzúru v STV
Verejný protest Spolku slovenských
spisovateľov proti
diskriminácii
.Zasiahlo
ho nádherné svetlo z kríža, uveril,
že ťažko chorý syn
prežije


www.haber.exil.sk

STANISLAV HÁBER ležal po
autohavárii rok a pol v nemocnici. Čoskoro mu
zomrel starý otec, matka a 7-mesačný syn sa tri
mesiace zmietal medzi životom a smrťou. Mystický
zážitok v Dóme sv. Alžbety však nešťastného otca
utvrdil vo viere, že syn prežije.
Spisovateľ a novinár Stanislav
Háber prežil pády i vzostupy. Jeho sen stať sa
pilotom prekazila ťažká autohavária. Vyštudoval
preto žurnalistiku, stal sa novinárom,
spisovateľom a neskôr najmladším redaktorom
Československej televízie. Pôsobil aj ako
hovorca vo viacerých inštitúciách. Od 33 rokov
je súčasťou maturitných otázok, jeho tvorba sa
vyučuje na univerzite v Prahe aj v
Rusku. Narazili do Vihorlatu, katapultáž
nepomohla Stať sa letcom z povolania bol
Háberov chlapčenský sen. Rovnako však túžil stať
sa aj spisovateľom, „Hneď, ako som sa naučil
čítať a písať, vyšla mi v detskom časopise prvá
básnička. A odvtedy píšem," hovorí Stanislav
Háber. S rovnakou cieľavedomosťou išiel aj za
snom o lietaní. Študoval na vojenskom gymnáziu v
Banskej Bystrici a neskôr na Vysokej vojenskej
leteckej škole SNP v Košiciach, odbor pilot -
nadzvuk. „Hoci som vysoký, mal som šťastie, že
som mal nízku výšku sedu a zmestil som sa do
kokpitu. Mal som 85 cm, tak som bol stíhač, keby
som mal o centimeter viac, už som „mixér". Tak
sme slangovo volali pilota vrtuľníka," pokračuje
Háber, ktorého spolužiakom bol aj náš prvý
kozmonaut Ivan Bella. Počas štúdia Hábera aj
jeho kolegov poznačila veľká tragédia - zahynul
ich spolužiak Peter Hanusa a inštruktor. „Peter
bol výborný chalan, mal, chudák, akurát pred
svadbou. Nehoda sa stala z viny letovoda, zle
ich navigoval - leteli v mraku a vrazili do
Vihorlatu. My, spolužiaci, sme ich išli v
rojnici hľadať do lesa," spomína na nešťastie
Háber. „Z Petra zostali, bohužiaľ, len nohy -
nestačil sa katapultovať a prístrojová doska ho
roztlačila. Inštruktor sa katapultoval - mal
silnú túžbu po živote, lebo mal manželku v 9.
mesiaci tehotenstva, ale zahynul aj on. Pri
katapultáži ho roztrhalo." Na druhý deň po
tragédii polovica spolužiakov odmietla sadnúť do
lietadla. „Len kvôli nim, aby ich zachovali v
pilotnom programe, vymysleli číslo vojenskej
odbornosti 406 - pilot dopravného lietadla, čo
sa na vysokej vojenskej škole nikdy
neštudovalo," doplnil Háber.
Desať rokov sa od bolesti
škriabal po stenách Jeho sľubná vojenská
kariéra dostala tragickú trhlinu. Po ťažkej
autohavárii rok a pol ležal v nemocnici s ťažkým
otrasom mozgu a stratou pamäti. Asi pol roka ho
v Prahe testovali, či bude schopný pokračovať v
pilotnom programe. Do výcviku jedného pilota sa
v tom čase (rok 1984) vkladalo niekoľko miliónov
korún. „Nehoda sa stala z viny príslušníka
vtedajšej verejnej bezpečnosti, pre jeho
nezodpovednosť sa mi zrútil celý život. Po
odchode z armády som bol rok vypísaný na PN, po
nehode som mal ťažké zdravotné následky. Každý
deň asi desať rokov som mal také silné bolesti,
že som sa doslova škriabal po stenách," spomína
spisovateľ. „Následky mi zostali dodnes,
niektoré deje mám z môjho života
vymazané." Musel zmeniť zamestnanie. Keď
odchádzal z armády, stretol košického básnika
Tibora Kočíka. Ten mu poradil: „Veď píšeš
poéziu, skús žurnalistiku," pokračuje Háber.
„Vyšlo to, začal som písať a do pol roka som mal
prvú veľkú reportáž v celoštátnom
časopise."
Zázrak v Dóme sv.
Alžbety Nešťastie však nemalo konca. Po
autonehode spisovateľovi zomrel starý otec,
ktorý ho vychovával namiesto otca. Zhodou
okolností bol pri ňom jediný, keď vydýchol
naposledy. „V tom čase nám začal umierať náš
7-mesačný syn. Doktori nám povedali, nech sa s
ním rozlúčime, lebo neprežije. Mal popôrodné
krvácanie do mozgu, ale lekári ani my sme to
nevedeli. Doma v postieľke upadol do bezvedomia.
V nemocnici mu robili trepanáciu lebky - získal
z toho ľavostrannú obrnu a tzv. Jacksonovu
epilepsiu," spomína na nešťastné chvíle Háber.
„Tri mesiace sa v nemocnici zmietal medzi
životom a smrťou. Podľa lekárov sa trepanácia
lebky nepodarila a synovi nedávali Šancu na
prežitie."

A predsa... Zúfalý otec, ktorý sa
v časoch socializmu ženil v kostole a syna dal
tajne pokrstiť, vtedy šiel do Dómu sv. Alžbety v
Košiciach. Kľakol si vzadu do kúta a prosil Boha
o život syna. „Ako som tam kľačal a v tichosti
sa modlil, bezmyšlienkovite som zdvihol oči a
zrazu som celkom jasne uvidel oltárny kríž.
Pritom z môjho miesta na oltár nebolo vidno. Z
kríža išlo nádherné svetlo, ktoré mi bolestivo
pretínalo hrudnú kosť. Myslel som, že tam
zomriem, ale pritom som doslova cítil dotyk, ako
keby mi niekto z ramien sňal ťažký kríž,"
spomína na neuveriteľný zážitok Stanislav
Háber. „V tom momente som vedel, že náš syn
bude žiť, len som sa bál o tom hovoriť. Vtedy
som netušil, čo sa mi to v kostole stalo. Bol
som neskôr na spovedi a kňaz Tomáš Čap rai
vysvetlil, že sa mi dostalo zvláštnej Božej
milosti, bolo to akoby priame spojenie s Bohom.
Bol to zázrak viery. Také niečo zažije vraj
možno jeden človek z milióna."
Do14
rokov syna vychovávali ako zdravého Po
zážitku v kostole sa u Haberovcov rozbehol
každodenný zápas o zdravie malého syna, ktorý
vďakabohu prežil. Keď mal 10 rokov, boli na
poslednej veľkej kontrole. Lekár sa pri
prehliadke pýtal, Či je trvalo umiestnený v
ústave, či sa pohybuje pomocou osobitných
pomôcok, či chodí do osobitnej školy. Na všetko
odpovedali nie. Keď doktor dieťa uvidel,
nechápal, syn bol v podstate
zdravý. „Manželka s ním bola doma 17 rokov,
inak to nešlo. Museli sme s ním veľa
rehabilitovať. Predstavte si to malé telíčko -
musel som si mu kľaknúť kolenom medzi lopatky a
naťahovať mu ruku a nohu. Od bolesti, ktorú
cítil, reflexívne naťahoval končatiny. V tom
bola jediná Šanca, aby sa vytvorili nové nervové
spojenia," vracia sa Háber do minulosti. Keď mal
syn 3 roky, učil ho otec bicyklovať - manželka
bola v okne, plakala a kričala, aby to nechali
tak. Ľavú stranu tela mal paralyzovanú, nôžky mu
držal na pedáloch, aby sa naučil krútiaci pohyb.
Trvalo to dva roky, ale bicyklovať sa vie.
Naučili ho aj ping-pong, tenis či
plávanie. „Do 14 rokov sme ho vychovávali ako
zdravého, vôbec nevedel, že je chorý a nechápal,
prečo musí toľko veľa cvičiť. Celé roky bol u
nás v kuse plač od bolesti, ale trval som na tom
a vyplatilo sa. Až keď mal 14 rokov a povedal
mi: Otec, ja nechápem, prečo musím cvičiť, a
súrodenci nie, som mu to vysvetlil. V pätnástke
som mu povedal, že je už na ňom, ako sa
rozhodne, zdravie má vo svojich rukách a nebudem
ho už do ničoho nútiť. Dnes je v dobrej fyzickej
kondícii," povedal spisovateľ. Syn je podľa
jeho slov vymodleným zázrakom od Boha a
Háberovci sú na neho veľmi pyšní. Vlani skončil
ako bakalár s červeným diplomom filmovú fakultu
na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Robí
dokumentárne aj hrané filmy, každý rok donesie
niekoľko filmových cien ako režisér, scenárista
či dramaturg. Istý čas študoval na univerzite vo
Fínsku.
Keď vynášali truhlu, flauta
začala hrať Pre Háberovcov je ich syn
zázrakom od Boha, sám Stanislav Háber je zas
anjelom z detstva pre istého známeho hudobníka.
Ale to je zas ďalší príbeh, ktorý má korene v
spisovateľovej mladosti... Bol vtedy
17-ročným študentom vojenského gymnázia v
Banskej Bystrici. Mama, ktorá ho spolu so
sestrou vychovávala sama, si privyrábala cez
prázdniny v letných táboroch. Chodievala do
tábora Danova, kde robila hlavnú vedúcu. „Keď
som ju chcel cez prázdniny vidieť, musel som ísť
do tábora za ňou. Raz som tam prišiel a správca
tábora pán Filipovič ma poprosil, aby som sa
postaral o jeho vnuka Marianka, ktorému práve
zomrel otec - jeho zať. Vyrozprával mi celú
smutnú históriu," spomína Stanislav
Háber. Zať - hudobník chodieval so správcovou
dcérou, ktorá bola speváčka, privyrobiť si za
hranice. Išli v noci trajektom z Oslo do
Helsínk, keď v podpalubí vypukol požiar. Keďže
tam ľudia nemalí prístup, zatopili ho vodou. Zať
aj dcéra tam mali v aute všetky peniaze, čo
zarobili. Zať ich išiel z podpalubia zachrániť a
pritom zahynul. Dcéra potom prišla domov do
Humenného s manželom v pocínovanej truhle. „V
čase pohrebu vznikol paranormálny jav, ktorý
nevedeli vysvetliť ani kňazi, ktorí chodili dom
vysvätiť. Správcov zať mal flautu a na nej
hrával synovi jednu pesničku. Príbuzní malému
Mariankovi vysvetľovali, že otecko zomrel a že
ho už nikdy neuvidí, no on to nevedel pochopiť.
Ako vynášali truhlu cez prah domu, flauta v
obývačke z ničoho -nič začala hrať synovu
obľúbenú pesničku. A Marianko začal kričať: Ocko
prišiel, počujem, ocko prišiel!" rozpráva
Stanislav Háber, čo sa vtedy dozvedel od správcu
tábora. „Na druhý deň vraj flauta v tú istú
hodinu zase začala hrať, tretí deň znovu. Celá
rodina už z toho šalela, tak pán Filipovič
zobral vnuka Marianka so sebou do tábora a mňa
požiadal, aby som sa s ním hral. Bol som tam s
ním mesiac." Odvtedy prešlo 23 rokov. Nedávno
manželka spisovateľa upozornila, že v televízii
bude hudobník Marián Čekovský, či ho vraj pozná.
„Ja som si práve po práci unavený ľahol, ale
žena ma vytiahla k telke a vtedy som ho spoznal
- bol to môj Marianko z tábora Danova, jeho
priezvisko som vtedy nevedel. V televízii
hovoril o svojom hite. Myslím, že môže
byť, ktorý pôvodne vymyslel pre Braňa Mojseja,
ale nakoniec ho nahral sám," spomína
Háber. „Zavolal som teda Braňa, s ktorým sme
spolu vyrastali v Košiciach, a vypýtal som si
číslo na Mariána. Ozval som sa mu a predstavil
som sa. Moje meno mu nič nehovorilo, ale
spomenul som tábor v Daňovej a vtedy sa chytil -
že ho dobre pozná, jeho starý otec tam bol
správca. Vtedy som mu povedal, že aj ja ho
poznám, lebo v lete roku 1983 som sa o neho ako
6-ročného chlapca staral."
Anjel z detstva a posol mŕtveho
otca Spisovateľ chcel už telefón položiť
s ospravedlnením, že obťažuje s takou dávnou
históriu, keď sa po menšej odmlke ozval výkrik:
„Stanko, to si ty? Ja som nevedel, že sa voláš
Háber. Ty si môj anjel z detstva, ty si moja
najkrajšia spomienka na detstvo. Ty jediný si sa
so mnou smial a hral, keď ostatní okolo mňa
plakali." Bol šťastný, že sa mu ozval.
„Všetko si pamätal, takmer ma rozplakal,"
spomína Stanislav Háber na telefonát s
hudobníkom. „Vyrozprávali sme si svoje osudy a
vtedy mi napadlo, prečo som mu vlastne zavolal.
Nemohol som mu to povedať vtedy, keď zomrel jeho
otec, mal len 6 rokov. V telefóne som sa mu
priznal, že odmala vidím duše mŕtvych. Prišiel
za mnou môj starý otec, keď zomrel, aj mama,
dlho mi trvalo, kým som sa s tým vyrovnal. Duše
som nikdy neprivolával, to sa nemá, ale jednu
jedinú výnimku som urobil u Mariánovho
otca." Stanislav Háber povedal,, že nevedel
pochopiť, prečo milujúci otec chodí strašiť
svojho syna a hrá po smrti na flaute. Modlil sa
a prosil Boha, aby to už nerobil. „A vtedy sa mi
Mariánov otec zjavil a povedal: „Ale ja ho
nechcem strašiť, je mi len strašne ľúto, že ho
nemôžem vychovávať. Chcem mu týmto urobiť
zážitok, aby na mňa nikdy nezabudol a vedel, že
celý život už budem s ním." Týmto dávnym
priznaním Stanislav Háber Čekovského rozplakal a
odvtedy mu hudobník hovorí „posol môjho mŕtveho
otca". (JANA ČERNÁKOVA)
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Na
prelome roku
2009/2010

Prišiel mi balíček -
kniha je na
svete!
Na stole ma čakalo oznámenie z pošty.
Balík z Martina? Nechápal som. Kniha mi v Matici
slovenskej mala síce vyjsť, ale podľa posledných
správ som myslel, že to bude na Nový rok. A ona
vyšla teraz! Volá sa - Oskár ide do neba - a
je to román. V balíku som dostal podľa zmluvy
desať autorských výtlačkov. Už som ich
minul. Ale keďže mám podľa zmluvy propragovať
moje dielo, dovoľujem si Vám tu ponúknuť
lektorské posudky:
Posudok
1 Autor: Stanislav
HÁBER Dielo: Oskar ide do
neba (próza)
Posledná prozaická kniha Stanislava
Hábera Oskar ide do neba je akousi ságou rodiny,
ktorá sa začína otcovraždou večne opitého otca
svojim štrnásťročným synom, budúcim horárom
Oskarom. Táto dráma pri ktorej syn ochránil
matku vlastným telom pred opileckým atakom
svojho otca, nakoniec vyusťuje v celoživotnú
traumu samotného protagonistu. V príbehu
dominuje metafora raskoľnikovského syndrómu -
fenomén pocitu viny, trestu a odpustenia. A na
druhej strane status dobra a zla, ktorý je
architektonickým základom, v ktorom horár Oskar
rieši svoju neuhasiteľnú túžbu po samoodpustení
v tichu lesnej samoty modlitbou, v pokore a na
kolenách - prostredníctvom transcedentálneho
spojenia s Bohom - konaním dobrých skutkov.
Touto vnútornou katarziou, dalo by sa povedať,
si až nadpozemsky "hojí" vlastnú ranu, pocitom
zosobneného zavrhnutia a spoločenskou rolou tzv.
chybujúceho jedinca. Stotožnenie sa s týmto
pocitom a jeho celkové nazeranie na bežnú
realitu, nakoniec potom úplne mení a celkove
determinuje aj jeho postoj k rodine, svetu a
ľuďom v blízkom okolí. Film času a priestor
viny a neviny deväťdesiatročného horára "nad
hrobom" je nakoniec v Háberovej knihe iba
"transferom" (médiom) senzibila, novinára Vaša,
ktorý sprostredkováva túto jeho jedinečnú
vnútornú spoveď tesne pred jeho fyzickou
smrťou. Samotná technika literárneho
stvárnenia tohto príbehu, ságy je retrospektívna
so spomienkovými exkurzmi do skutočnej reality.
Dielo, je čo do obsahu pomerne objemné a je
hĺbkovou sondou do pocitov a konania človeka,
ktorý si sám vymeral trest bez
sudcu. Oskarová premena a náprava sa deje v
rovine myslenia, pretože čím je jeho myšlienka
ďalej od života, o to viac je abstraktnejšia. A
najabstraktnejšia myšlienka je zároveň
najžhavejšou a najvášnivejšou myšlienkou na
Boha. Stanislav Háber v tejto knihe nastavil
zrkadlo ľudskej kazuistike pádov a
pozostalostnej energii, ktorá núti človeka bez
pátosu a potlesku okoloidúcich, akýmsi spôsobom
stále povstať z prachu zeme. Je to zaujímavé
čítanie, na Slovensku pôvodne, i keď je tu medzi
riadkami sem-tam cítiť "dych" F. M.
Dostojevského. Pozorného čitateľa ale určite
dielo zaujme a preto doporučujem knihu
Stanislava Hábera - Oskar ide do neba -
vydať. Ireney Baláž tajomník slovenského
Pen Clubu
Posudok
2
Smelo už začiatkom
týchto riadkov možno vysloviť úsudok, že rukopis
románu Stanislava Hábera Oskar ide do neba je v
slovenskej literatúre ojedinelý. Má viacero
charakteristík, ktoré samé osebe by netvorili až
takú výnimočnosť, silu získavajú až v
synergickom, spoločnom účinkovaní. Román bez
okolkov môžeme priradiť do kategórie
biografických: protagonistom - hrdinom i
antihrdinom, či časovo v opačnom slede, je
Oskar. Mladík, ktorý si zabije otca, starostlivý
horár, verný manžel, jednoduchý človek, niekedy
až priveľký dobrák, bohabojný kresťan
(presnejšie katolík)... starý muž, ktorý kľačí
za senníkom a čaká na smrť ako na
vykúpenie. Naratívny postup, ktorý si Háber
zvolil, je vo svojej podstate statický. V
retrospekcii rozpráva život neveľmi školovaného
človeka. No v jeho podaní sa samotné odhaľovanie
jednotlivostí stáva šúpaním cibuľoviny, aby sme
sa dostali až k jadru, dopĺňaním mozaiky
obyčajného, a predsa prebohatého života. Háber
dokazuje, že aj život obyčajného človeka môže v
sebe ukrývať protirečenia hodné Dostojevského
spracovania témy o vine a treste. Háber Oskara
nepoňal hlbokomyseľne, úvahovo, Oskar je
"rpírodnou" a nekomplikovanou osobnosťou, ktorá
však svoju vinu hlboko prežíva. Azda trochu
zázračne a menej organicky zapôsobí na čitateľa
Oskarovo vymodlené odvrátenie synovej smrti, ale
s prižmúrením oka v rámci celkovej koncepcie je
aj toto vybočenie zo zemitosti, ktorá je
dotvorená i jazykovo, na hrane znesiteľnosti.
Podobne vstupuje do príbehu ako vysvetlenie (nie
nutne potrebné) genézy celého románu
transfinitný prenos Oskarových myšlienok do
vedomia reportéra Vaša. Transmiterom je aj v
tomto prípade modlitba. O Háberovej knihe by
sme mohli hovoriť aj ako o knihe zapodievajúcej
sa hranicami viny a odpustenia, pričom
odpustenie (alebo neodpustenie) hriechov Bohom
je vlastne hlavnou líniou románu, ktorá sa končí
(alebo začína) v románovom finále (a pred
vstupom do rajskej záhrady). Napriek svojmu
do istej miery náboženskému obsahu, nejde v
prvom rade o literatúru náboženského razenia,
ale o umelecké dielo univerzálne a pars
ecellence. Pochopiteľne, smrť a kresťanská viera
v znovuzrodenie v nejednom percipientovi našej
masovej povizualizovanej kultúry môžu ako známe
rekvizity aj menej hodnotných náboženských
filmov evokovať sladkobôľne pocity. Háber sa
však aj na tenkom ľade pohybuje profesionálne, i
keď zjavne musí prijať obmedzenia vyplývajúce z
kĺzavosti. Nástrahám lacných efektov sa ale
úspešne vyhol. Román bravúrne doviedol až k
poslednej bodke. Nikto nie je taký zlý, aby mu
nemohlo byť odpustené. A to nie je iba
kresťanské, ale všeobecné humanistické
posolstvo. PhDr. Ľuboš Svetoň, spisovateľ
a slovenský literárny kritik
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(6.6.2008)
"SRDCE NA
DLANI"
alebo
"ROZHOVORY"

Nitra, 20.
mája 2008 - Literárny klub Janka Jesenského v
Nitre sa snaží byť sprostredkovateľom tvorivých
pocitov, ktoré prežívajú básnici a spisovatelia
pri tvorbe svojich literárnych diel. Na scénu
Starého divadla v Nitre tento raz prijali
pozvanie autori dvoch najnovších prírastkov –
Stanislav Háber a Ladislav Zrubec. Stano
Háber sa priznal, že je úspešnejší a viac
známejší v susednej Českej republike ako na
Slovensku. Nedávno získal literárnu cenu. „Je to
vďaka literárnym internetovým serverom,
ktoré umožňujú uverejňovať básne,“ dodal na
vysvetlenie. Zbierka básní Štvrťstoročie lásky
je vlastne výpoveďou o jeho 25-rokov trvajúcom
manželstve. Je vyznaním manželke, s ktorou sa
zosobášil ešte ako 18-ročný. Majú spolu tri deti
(23-ročného syna, 20-ročnú dcéru a 17-ročného
syna) a vzťah medzi nimi rokmi naberá na väčšej
intenzite. „Hovorí sa, že každý z nás má na
tomto svete druhú polovičku. Ja som tú svoju
našiel veľmi skoro. V porovnaní s dnešnými
mladými ľuďmi, ktorí vstup do manželstva dlho
odkladajú to bolo príliš zavčasu. Zbierka
vznikla relatívne rýchlo. Básne som písal skoro
každý deň a e-mailom som ich posielal
manželke do práce. Hnevala sa za to mňa a
prosila ma, aby som ju v práci nevyrušoval,
pretože po prečítaní mojich výlevov lásky sa
dlho nemohla sústrediť na robotu,“ priznal sa
pred cteným auditóriom. Zbierka básní
vychádza v dobe, ktorá láske a čistým citom
príliš nepraje, a preto je veľmi vzácna. Je to
jeho šiesta básnická zbierka a dvanásta kniha.
Druhou prezentovanou knihou je román z pera
najznámejšieho nitrianskeho spisovateľa Laca
Zrubca s názvom Zomrel na dvakrát. (Ľudmila
Synaková)
Viac sa dočítate na stránke -
KLIKNI!:
http://www.nitra.sk/?id_menu=35537&firmy_slovenska_flag=0
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

OSOBNOSTI.
SK
Spisovateľ
Stanislav Háber sa čitateľom uviedol v roku
1995. Je tak prozaikom ako aj básnikom. V
minulosti napísal niekoľko literárnych
rozhlasových pásiem a dokumentárnych filmov.
Píše preto, že to považuje za prirodzenú súčasť
svojho života. V uplynulých dňoch mu vyšla
zbierka básní Štvrťstoročie lásky, ktorú k
výročiu zoznámenia napísal pre svoju
manželku. Najaktuálnejšou udalosťou vo vašej
spisovateľskej činnosti je nová zbierka
Štvrťstoročie lásky. Je to zbierka básní, ktoré
ste počas polroka pravidelne písali pre svoju
manželku. Kedy vznikla myšlienka, že tie básne
vydáte v jednej publikácii? Ani neviem, kedy
tá myšlienka vznikla. Možno vznikla napísaním
práve tej básničky Štvrťstoročie lásky, urobiť
zbierku básní aj s týmto názvom. Aj keď ten
názov bol trošku problematický, aby nevyznel ako
klišé. Už som sa stretol s takými komentármi, že
kedy bude polstoročnica lásky a podobne...
Manželka sa mi priznala, že si ich sama chce
vytlačiť a odložiť na pamiatku. Takže aj ona ma
k tomu priviedla, že sa som si povedal, áno,
treba skúsiť urobiť z toho knižku, či sa to
podarí. A podarilo sa. Tvorba knižky a konkrétne
zbierky je svojská alchýmia. Niekedy stačí
zmeniť jednu vetu a tá knižka vyjde a niekedy
neprídete na to, ktorú vetu máte zmeniť a knižka
čaká v zásuvke. Koľko básní obsahuje
zbierka? Sú v knižke zaradené všetky básne,
ktoré ste počas toho polroka pred vašim výročím
napísali? Nie sú tam všetky, je ich tam 81.
Zrkadlovo je to 18. Toľko sme mali s manželkou,
keď sme sa brali. Bol to trošku taký malý zámer,
aby ich tam bolo 81, ale nie sú všetky, ktoré
som jej napísal. Prihliadal som na to, aby
zbierka oslovovala širšie publikum, aj keď je
venovaná a písaná pre jednu osobu. Ľudská
skúsenosť je prenosná, čo zažijem ja, zažijete
aj vy, aj niekto iný, takže aby sa v tej
skúsenosti našiel.
ďalej
čítajte na stránke - KLIKNI!: http://www.osobnost.sk/index.php?os=clanok&ided=7825&view=a
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Kto má vieru, má
všetko

Horehronie,
týždenník pre mesto Brezno, 3.6.2008, č. 21,
ročník 16, s. 1.-4.
Kto má vieru,
má všetko Básnik a spisovateľ Stanislav Háber
predstavil publiku v divadle v Nitre v máji
svoju už dvanástu knihu, šiestu zbierku poézie
Štvrťstoročie lásky. Keďže sa narodil v Brezne,
bola to príležitosť, pri ktorej sme ho požiadali
o rozhovor.
Aký je váš vzťah k
rodisku? - Vrelý, aj keď ho v podstate
nepoznám. Narodil som sa, keď mama učila na
základnej škole na Čiernom Balogu. Bývali sme na
ulici Ku štadiónu. Tu som sa aj stratil vo veku
dva a pol roka s dvomi dievčatkami – susedkami v
zime a snehu. Hľadalo nás celé Brezno.
Dobrovoľníci, ktorí boli zvolávaní ampliónmi na
naše hľadanie, mali zraz na námestí pri fontáne.
A my traja sme sa hrali vo fontáne, ktorá bola v
zime vypustená a zakrytá doskami. Takže nás nik
nevidel.
A našli vás? - Nenašli. Od
fontány sme šli cez les do školy v Čiernom
Balogu. Tam nás videl riaditeľ na chodbe a keďže
sme boli v pančuškách a papučkách, myslel si, že
sme tam s mamou. Tak mi povedal, aby sme šli za
ňou, nech sa netúlame po chodbách
školy.
Poslúchli ste? - Vtedy už áno.
Zasa sme prešli cez les a cez záveje snehu v
tých papučkách späť do Brezna. A šli sme domov.
Mamu už kriesili lekári z pohotovosti.
To
mala mama z vás radosť, keď ste už taký malý
boli taká dobrodružná povaha? - Pokračovalo
to, aj keď som podrástol. Z Brezna sme sa
odsťahovali v mojich troch rokoch do Košíc.
Nemám v Brezne žiadnu rodinu a mamin hrob je v
Košiciach, takže chodievam na cintorín z
Bratislavy, kde žijem, s rodinou tam. Ale od 14
rokov som chodil na strednú školu v Banskej
Bystrici. Bolo to vojenské gymnázium. Ako 15
ročný som už mal parašutistický výcvik na
letisku v Očovej a 17 ročný som narukoval na
Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach na
odbor pilot – nadzvuk. Takže mama si skutočne so
mnou užila svoje. Žiaľ, zomrela, keď som mal 21
rokov. Odvtedy žijem v Bratislave.
Čo vás
priviedlo k písaniu? - Neviem. Vždy som od
malička hovoril, odkedy si pamätám, že raz budem
spisovateľ. A to som nevedel ešte čítať ani
písať. Ako som sa to naučil, začal som si písať
sám pre seba rozprávky. Dával som si pseudonymy
ako Stanislav Brezniansky, či Kuštadiónsky,
takže na Brezno som nikdy nezabudol. Dokonca
nikdy sa mi nepodarilo v Košiciach naučiť sa
„hutoric". Prvú básničku mi uverejnili, keď som
mal šesť rokov. Knihy mi sprostredkovali
poznanie a tak im to chcem vrátiť. Je to úžasné,
keď mi ľudia hovoria, že im moje knihy pomáhajú
žiť.
Ako ide dokopy nadzvukový pilot a
básnik, spisovateľ? - Po pravde, nikdy som sa
nadzvukovým pilotom nestal. Žiaľ, mal som počas
výcviku ťažkú haváriu, rok a pol v nemocnici.
Strata pamäte, ťažký otras mozgu, bezvedomie.
Ale je pravda, že kým som sa na túto dráhu
pilota pripravoval, písal som básničky a
pesničky. Dokonca s mojou pesničkou vystupovala
naša školská kapela v televízii, keď som mal 16
rokov. Bolo to v rámci armádneho magazínu Azimut
a bol to celý hudobný klip. Žiaľ, ani jeden z
mojich spolužiakov nemáme tento záznam, aj keď
som neskôr v televízii štyri roky
pracoval.
Havarovali ste lietadlom? -
To sú tie paradoxy života. Havaroval som autom z
viny príslušníka VB, ktorý bol zrejme pod
vplyvom alkoholu. Táto havária mi, žiaľ, zmenila
celý môj život. Mal som 18 rokov, takže celú
túto hrôzu prežívala so mnou ešte moja mama. Dve
operácie, pobyty v nemocnici od Prahy cez Moravu
až po Košice.
Váš prvý román bol z
vojenského prostredia. Kritizovali ste v ňom
existenciu armád. Prečo? - Vidí sa mi to
šialené, že človek dokáže zabiť iného človeka.
Mal som skúsenosť s vojnou v krajinách bývalej
Juhoslávie, kde som nakrútil poetický
protivojnový film o deťoch vo vojne Tisíc malých
princov. Vysielaný bol opakovane v roku 1992 v
ČSTV v Prahe, ale aj v STV.
Naposledy vám
vyšla zbierka poézie Štvrťstoročie lásky. O čom
je? - Sú to básničky, ktoré som písal každý
deň mojej manželke pred naším spoločným výročím
25 rokov, čo sa poznáme. Posielal som jej ich
každý deň ráno do práce. A nakoniec z toho
vznikla celá zbierka.
Aké máte ešte
tvorivé plány? - Momentálne mám pripravené
tri romány, ale žiaľ, pre nedostatok finančných
zdrojov, sú len v mojej zásuvke.
Čo
skrýva zásuvka spisovateľa? - Okrem
spomínaných troch románov, ešte unikátnu zbierku
366 poviedok na každý deň v roku Príbehy mena,
ktoré boli vysielané na rádiu Lumen a 366
príbehov na každý deň v roku o životoch svätcov,
ktorí mali v daný deň sviatok, ktoré mi takisto
vysielalo rádio Lumen v priebehu dvoch rokov
každý deň. No a veľmi veľa poézie, ktorú píšem
každý deň. Navyše jeden rozprávkový seriál,
ktorý začne od septembra vychádzať v jednom
známom detskom časopise.
Písali ste o
svätcoch ako o historických postavách, čím vás
očarili? - Faktom, že dokázali v živote
naplniť Božie želanie vyjadrené v evanjeliu:
Buďte svätí, lebo ja som svätý. Presvedčil som
sa, že kto má vieru, má všetko, čo potrebuje k
životu. Márna bola Šalamúnova prosba u Boha o
rozum, viera je najviac, čo si môže človek
priať, aby sa mu v živote splnilo.
(ng)
http://www.exil.sk/site/haber.php/2008/06/06/stvrstorocie_lasky_brezno_horehronie_cie
,
http://www.brezno.sk/regionalny-tyzdennik-horehronie.phtml?id3=26350&id2=0
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

17.3.2008
Štvrťstoročie
lásky
Báseň na každý deň

Spisovateľ a publicista Stanislav
Háber oslávil minulý týždeň spolu s manželkou
25. výročie zoznámenia. - „Posledný polrok
som jej každý deň písal básničky. Posielal som
jej ich do práce. Bola z toho veľmi dojatá.
Hovorila mi, že jej nemusím písať každý deň
báseň. Ale ja som chcel. Tvorba nie je pre mňa
niečím, čím sa potrebujem vystatovať na
verejnosti. Najdôležitejšie je robiť šťastnými
svojich najbližších," rozpráva spisovateľ.
Zbierka sa volá "Štvrťstoročie lásky".
Či sa však do nej zmestia všetky básne, ešte
nevie. - „To závisí od finančných
prostriedkov." Stanislav Háber plánuje vydať
zbierku do mája. - „Vtedy bude Ján
Chryzostom kardinál Korec prezentovať knihu
Ladislava Zrubca "Zomrel dva razy" o poetovi
Sándorovi Petőfym. Dostal som od kardinála
možnosť prezentovať pri tejto príležitosti aj
svoju knihu, pokiaľ ju stihnem vydať." Tento
rok by mal vyjsť aj jeho najnovší román
"Oskar ide do neba". Bude to už jeho
jedenásta vydaná kniha. Zopár ich pre nedostatok
financií leží ešte v
šuflíku.
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Z
pilota novinár a spisovateľ

Na
otázku, kedy začal písať, odpovedal Stanislav
Háber v momente: - „Písal som vždy. Poéziu
som publikoval od šiestich rokov. Vymýšľal som
si sám pre seba rozprávky. Doteraz ich mám
odložené." Preto mu príde čudné, že "niekto
písať nevie". - „Mám pocit, že to dokáže
každý. Ja v tom nevidím nič výnimočné." Prvú
knihu, ktorú napísal, Sme samý lepší chlap, po
sebe niekoľkokrát prepísal. - „Prvých 86
strán som 15-krát roztrhal. Viete si predstaviť,
koľko papiera som zničil? Vtedy ešte neboli
počítače," prezrádza spisovateľ, ktorý študoval
za pilota nadzvuku. Po ťažkej havárii, keď
strávil v nemocnici takmer dva roky, sa dal na
písanie a „novinárčinu". Písať knihy vraj začal
preto, lebo chcel pomôcť ľuďom. Chcel im
povedať, na čo v živote prišiel, podeliť sa o
skúsenosti. Darí sa mu to, hoci spätná väzba
medzi spisovateľom a čitateľom býva vzácna.
- „Jedna učiteľka mi povedala, že jej môj
román Najvyšší a najnižší v živote veľmi
pomohol. Vysvetlil jej to, čo ona sama prežila,
ale nevedela pochopiť. Vďaka môjmu románu sa jej
podarilo vysporiadať so strašnou tragédiou."
Román Palko Hrchov zas vraj pomohol
zmieriť otca so synom.
Stanislav Háber
píše pre Literárny týždenník, Slovenské pohľady,
Knižnú revue. Momentálne sa živí
písaním.
Zdroj: Pokrstí
Háberovo Štvrťstoročie lásky Korec? (17.03.2008;
Nitrianske
noviny; roč. 17, č. 11, s. 9;
KR)


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]
15.3.2008
Príčiny
našich zlyhaní
Z
rubriky: Slovensko 2008
Za dlhých deväť rokov nášho pôsobenia v
„ilegalite" si mnohí z nás zvykli na život v
uzavretom intelektuálnom gete. Do istej miery sa
to podobalo postaveniu disidentov v časoch
normalizácie. Mali sme svoje konferencie a
semináre (najznámejšiu pravidelne v decembri
organizuje SKSI Slovakia plus a V. Hornáček),
kde sme sa každoročne stretali, utvrdili sa vo
svojej pravde a v pokoji sa rozišli do svojich
domovov. Dlhé roky sme písali do Kultúry,
Slovenských pohľadov, SNN, Literárneho
týždenníka, Extraplus či Slova, ktoré svojím
nákladom a uzavretosťou okruhu čitateľov a
prispievateľov (často išlo o takmer identickú
skupinu ľudí sa až príliš podobali na
normalizačné samizdaty. Oproti časom
normalizácie je rozdiel len v jednom, vtedajšia
moc nás priamo nepostihovala brachiálnou silou.
Pochopila, že priamym mocenským zásahom by z nás
urobila martýrov a radikálne by spropagovala
naše myšlienky. O to ťažší dosah malo veľmi
účinné vytesnenie nás zo spoločenského a
mediálneho diskurzu. Už takmer rok a pol pôsobia
politické sily, do ktorých sme vkladali toľko
nádejí. Čo robíme zle, že v našom postavení sa
takmer nič nezmenilo? Ba naopak, aj keď je to
samovražedné, dodnes nemáme jediný proslovenský
denník, resp. národne a sociálne orientovaný
denník, a ako sa zdá, v dohľadnom čase ani
žiaden nebude. Dvojtýždenníky (Kultúra, SNN
či Literárny dvojtýždenník) a mesačníky ako
Extraplus a Slovenské pohľady živoria rovnako
ako v opozičných časoch, ba niektoré ešte oveľa
horšie. Na podporu vydávania pôvodných alebo
nekomerčných spoločenskovedných či umenovedných
kníh išla asi tretina rozpočtu z roku 2006.
Napriek výmene na čele STV nie je v redakcii
spravodajstva ani jediná výrazná žurnalistická
osobnosť, ktorá by presadzovala národnú,
sociálnu či alterglobalistickú agendu. 0
Slovenskom rozhlase škoda hovoriť, ten sa stal
novým rádiom Twist, respektíve odložiskom pre
všetkých skrachovaných opozičných politikov či
novinárov. Jednostrannosť médií je zarážajúca.
Dnes sa o akejkoľvek kauze, vnútro - či
zahraničnopolitickom probléme dočítate v
podstate to isté v akomkoľvek denníku. Pluralita
názorov či pohľadov v podstate absentuje. Je
možné, že si súčasná vláda neuvedomuje nutnosť
prezentovať svoje názory a argumenty v sebe
hodnotovo blízkych médiách ? Alebo je to len
stratégia (uznávam, že dočasne možno aj účinná)
pasovať sa do roly obete, s tým, že ľudia sami
pochopia, že všetky relevantné médiá sú
opozičné, a preto nedôveryhodné. Aby bolo jasné,
rozhodne nehorujem za vznik straníckeho denníka,
ktorý by prezentoval úzko stranícky pohľad na
veci. Je však nevyhnutné, aby spektrum čitateľov
so silným národným a sociálnym cítením malo
svoje periodikum. Práve denník totiž okolo
seba vytvára prirodzené gravitačné prostredie,
pre odborníkov z rôznych oblastí, umelcov,
vedcov, stáva sa prirodzenou zásobárňou
argumentačnej munície, ktorá dokáže vyvážiť
jednostranné interpretácie komerčných, ale,
bohužiaľ, často aj verejnoprávnych
elektronických médií. Je jasné, že to nie je
priamo parketa vlády, ale spoločenská
zodpovednosť súčasnej koalície za dnešný stav v
printových médiách je neoddiskutovateľná,
minimálne v rovine záväzku voči svojim voličom.
A napriek tomu, že to bez pochýb v počiatkoch
bude finančne nákladný projekt, som presvedčený,
že ak sa spoja vlastníci kapitálu s vlastníkmi
know-how, nie však tak, ako to bolo pri Novom
dni - projekt Nového dňa nech je odstrašujúcim
príkladom -, bude tento projekt v strednodobom
horizonte samofinancovateľný. Som presvedčený,
že na Slovensku sa nájde 60 000 čitateľov, ktorí
by pravidelne čítali denník podobného zamerania,
ak, pravda, bude dostatočne kvalitný. Ak by
sme aj prijali tézu, že politici nemajú priamy
vplyv na printové médiá, lebo sa ho pred rokmi
sami dobrovoľne vzdali, niečo iné je situácia vo
verejnoprávnych médiách. Veľmi dobrým
príkladom je STV. Nielenže nedáva priestor
celému spektru názorov v spoločnosti, ale od
teatrálneho odchodu ultrapravicového
neoboľševika Hríba je v totálnej defenzíve.
Skutočne som sa pobavil, keď tesne po voľbách
„verejnoprávna" STV začala kádrovať členov vlády
podľa ich členstva v strane. Na tom by (pri
mentálnej výbave vtedajšieho vedenia
spravodajstva) nebolo nič prekvapivé, keby
hlavným kádrovníkom nebol vedúci ideologického
oddelenia ÚV KSS, najmladší profesor
marxizmu-leninizmu Miroslav Kusý. Dodnes som
nepochopil, či to mala byť zžieravá sebairónia,
alebo „kompetentní" redaktori a ich šéfovia
nemali o minulosti „nezávislého" analytika ani
potuchy. Korunu všetkému nasadil okamžitý
„padák" Stanislava Hábera za svoj dvanásť rokov
starý „hriech", trojmesačné účinkovanie na
tlačovom odbore istej parlamentnej strany.
Čierne listiny, kádrovanie a krágľovanie, to sú
základné charakteristiky vzťahu médiá a časť
nekonformnej žurnalistickej obce. Bohužiaľ, aj
tie verejnoprávne. A ak ma niečo skutočne
prekvapuje, tak je to nepredstaviteľná
neschopnosť či impotencia (a či falošné pravidlá
politickej korektnosti?) súčasnej vlády niečo s
tým robiť. Ešte horšia je situácia v
Slovenskom rozhlase, ktorý sa pod duom Zemková -
Máchaj pretransformoval na klon rádia Twist.
Sprievodným znakom toho bol exodus takmer
všetkých slušných profesionálov z tohto
patologického prostredia. A čo sa stalo, keď
gesčný výbor, teda výbor pre kultúru a média,
prijal platné uznesenie o poslaneckom prieskume.
Riaditeľka Zemková. opierajúc sa o právnu
analýzu Petra Procházku, „prefackala" poslancov
(Muškovu a Jariabka) v tom zmysle, že ich
prieskum neuznáva a že ich vníma ako návštevu,
riadiac sa podľa donutilovského hesla „Zeptejte
sa na cokoli, na co chci. odpovím". A aká bola
odpoveď poslancov na toto poníženie? Dali
preskúmať rozhodnutie riaditeľky Zemkovej
Ústavnoprávnemu výboru, aby posúdil, či
konala v súlade so zákonom. Napriek tomu, že od
spomínanej udalosti prešlo už viac ako pol roka,
výbor zatiaľ nijaké stanovisko nevydal. Aj toto
pokorenie demonštruje mediálnu nemohúcnosť
súčasnej garnitúry. Ďalším obrovským hriechom
je nevyužitý intelektuálny potenciál. Kým druhá
strana disponuje celou sieťou profesionálnych
think-tankov, ktoré vytvárajú intelektuálny
softwér pravice - IVO, Mesa 10, Konzervatívny
inštitút M. R. Štefánika, Nadácia F. A. Hayeka,
Konrad Adenauer Stiftung, Nadácia Pontis, EFPA,
Spoločnosť pre zahraničnú politiku, Spoločnosť
pre medzinárodné vzťahy, HESP a podobne,
disponuje mediálnou printovou triádou denník
Sme, týždenník .týždeň a Domino, mesačník OS a
kvartálnik Impulz, naša strana nemá nič. Treba
si uvedomiť, že všetky zásadné reformy (rovná
daň, reforma zdravotníctva, verejnej správy,
daňová reforma) nevznikli na pôde strán, ale
práve v think-tankoch, ktorých činnosť
koordinuje mikrostranička OKS. Tieto mozgové
trusty sú zároveň odkladiskom použitých
politikov, ktorí však veľmi aktívne čakajú na
novú príležitosť. Stačí si len pripomenúť,
že MESA 10 „dala" Slovensku takých „nezávislých"
odborníkov, ako Ivan Mikloš, Rudolf, Zajac,
Peter Pažitný, Viktor Nižňanský, Jozef Kučerák,
Pavol Kinčeš a množstvo ďalších. Fakt je však
ten, že v čase, keď pôsobili v týchto
think-tankoch, sa aktívne politike nevenovali.
Na tomto príklade môžeme dokumentovať priamy a
bezbariérový prechod pravicových politikov z
politiky do tretieho sektora a potom naopak, ich
reaktivovanie do aktívnej politiky. Politici
ľavicového či národného zamerania v tom lepšom
prípade odchádzajú, respektíve sa vracajú na
akademickú pôdu, v horšom idú podnikať, a sú pre
ďalší spoločenskovedný diskurz celkom
stratení. Čo teda robia naše think - tanky?
Predovšetkým neexistujú. A ak áno, tak sú v
hlbokej ilegalite. ASA, aspoň ako to ja vnímam,
od prechodu k moci umŕtvila svoju činnosť. Fair
Analyses už pravdepodobne neexistuje, Fridrich
Eberth Stiftung je skôr protivládny a PO MS malo
ešte nedávno rozpočet 2000 Sk ročne a o ničom
inom neviem. Navyše je krajne nešťastné, ak
programovými riaditeľmi ASA sú aktívni poslanci
Smeru. Každý síce vie, že Grigorij Mesežnikov z
IVO je jasne hodnotovo ukotvený a je blízky
neoliberálnym názorom bývalej vlády, ale nikto
mu nemôže vyčítať, že je poslancom vládnej či
opozičnej strany. Skutočnosť, že programoví
riaditelia ASA sú aktívni politici, znehodnocuje
všetky výstupy tohto think-tanku na stranícku
agitku, často aj neprávom. O Novinárskom
študijnom ústave škoda hovoriť. Tento vedecký
ústav s takmer 50-ročnou históriou, obrovským
archívom, knižnicou je dnes bezprizorný. Naopak,
je možné, že jeho bohatstvo zneužije jedna
protivládna žurnalistická organizácia, ktorá ho
chce bezplatne využívať na svoj osobný biznis -
Súkromnú žurnalistickú univerzitu. A tu sa
znova dostávame k bezprecedentnému mrhaniu s tým
najcennejším, čím Slovensko disponuje - ľudským
kapitálom. Pre ľudí nášho hodnotového zakotvenia
prestalo byť povolanie novinára celoživotným
zamestnaním. Za posledných 5-6 rokov skrachovalo
päť denníkov (Republika, Práca, Hospodársky
denník, Národná obroda, 24 hodín, Nový deň, o
reklamných denníkoch ani nehovoriac). Na dlažbe
sa ocitlo niekoľko stoviek denníkarov. Ak si
uvedomíme, že v každom denníku pracuje asi
štyridsať žurnalistov, tak 240 denníkarov sa
ocitlo na dlažbe. Kvôli svojmu hodnotovému
ukotveniu 240 nezamestnateľných žurnalistov. Čo
z toho, že existuje viacero katedier
žurnalistiky - okrem bratislavskej na UK je na
UCM v Trnave dokonca Fakulta masmediálnej
komunikácie, ďalšia je v Nitre na UKF(
Univerzita Konštantína Filozofa) či v Banskej
Bystrici na Univerzite Mateja Bela alebo v
Prešove na Prešovskej univerzite, keď jej
absolventi nemajú žiadnu perspektívu. Kde sa
totiž môžu uplatniť, denník nemajú, týždenníky
takisto, dvojtýždenníky živoria vďaka nízko
platenej práci dôchodcov, a mesačník Extra plus
detto. Od roku 1998, po známej deratizácii v
STV a po zániku rádia Hviezda FM, nie je ani
najmenšia šanca zamestnať sa v elektronických
médiách - verejnoprávne sú totiž pred časťou
žurnalistov dokonalé hermeticky uzavreté. Čo má
teda mladý žurnalista či politológ po
absolvovaní štúdia robiť? V tom „lepšom" prípade
ostane na akademickej pôde, v horšom robí
poisfováka, slúži v SBS (Súkromnej bezpečnostnej
službe) alebo v najhoršom prípade robí žoldniera
v službách nadnárodných mediálnych koncernov. Je
potom logické, že veková štruktúra žurnalistov
je taká, aká je. Vekové zloženie je 30 plus
jednoducho preto, že nikto mladší nezažil šancu
reálne sa uplatniť. Mediálne prostredie SR je
totálne deformované. Vlastníci médií sú zväčša,
okrem jednej výnimky (spol. Plus 7, s.r.o) v
zahraničných rukách. SME vlastní nemecká
mediálna skupina Bertelsmann group, Nový čas
švajčiarska skupina Rignier a Pravdu britský
koncern Daily mail. Ich cieľ je jasný - zarobiť
čo najviac peňazí a zisk vyviezť do vlastnej
krajiny. A je preto logické, že sa im hodí
nesvojprávne Slovensko, ktoré sa dá ľahko
ovládať, usmerňovať, vydierať. Treba si
uvedomiť, že na Slovensko vtrhli globálni hráči,
ktorí veľmi premyslene a systematicky presadzujú
svoje záujmy a dlhodobé stratégie. Je potom
logické, že vláda, ktorá sa naozaj usiluje aj o
niečo iné, než ničím neobmedzené zisky
nadnárodných spoločností, musí naraziť. Problém
je i v tom, že jediný a najväčší mediálny
koncern, ktorý ešte ostal v slovenských rukách,
už spomenutý vydavateľský dom spol. Plus 7,
s.r.o, vydavateľ týždenníka Plus 7 dní a denníka
Plus 1 deň, má osobný spor s premiérom.
Tendenčnosť nimi vydávaného bulvárneho
týždenníka Plus 7 dní je taká očividná, že to už
prestáva byť únosné. V poslednom vydaní pred
voľbami 2006 časopis uverejnil tri články
hanobiace vtedajšieho šéfa opozície a dnešného
premiéra. Tento týždenník sa už pomaly stáva
smiešny svojimi dvoma konštantami, nekonečným
seriálom mapujúcim vilky novozbohatlíkov a
patologoickou nenávisťou k súčasnej vláde. Ich
hyenizmus kulminoval, keď na obálke svojho
plátku uverejnili portrét ministra vnútra s
palcovým titulkom Rakovina. To už je
absolútna patológia a len žasnem nad tým, že
slovenský národ niečo také hrubozrnné
neznechutí. Pokiaľ ide o komerčné televízie,
ktoré boli po roku 1998 priam režimistické, teda
obhajovali aj tie najväčšie hanebnosti a
špinavosti dzurindovskej kamarily, v ich prípade
sa skutočne nemôžeme čudovať. Vrátim sa k
otázke, aké možnosti má čerstvo vyštudovaný
žurnalista, politológ, sociológ či sociálny
filozof. V médiách sa uplatniť nemôže a vďaka
neexistujúcim think-tankom nemôže rásť ani v
odbornej rovine. Táto deformovaná situácia potom
vedie k absurdným skutočnostiam. Na Slovensku sa
vytvoril mediálny obraz, akoby sme mali len
jedinú katedru politológie, tú na UK v
Bratislave pod vedením Sone Szomolány, akoby
neexistovali podobné katedry na UCM, na UMB v
Banskej Bystrici či na PU v Prešove, alebo na
UKF v Nitre. A tak nám všetky politické kauzy,
voľby či iné politické procesy interpretujú
stále tie isté tváre, stále z tých istých
názorových pozícií (Grigorij Mesežnikov, Soňa
Szomolány, Pavol Horváth, Alexander Duleba, Ivo
Samson a pod.). Sme slabí a v ilegalite, ale
keby sme každoročne vydali alternatívnu Správu o
stave Slovenska a spočiatku tri, štyri
špecializované monografie či odborné a vedecké
zborníky na aktuálne témy, od analýzy,
parlamentných, regionálnych či komunálnych
volieb až po problémy sociálneho štátu,
dvojitých štandardov v zahraničnej politike či o
vyrovnávaní sa Slovenska s výzvami globalizácie,
v tom prípade by nebolo celkom možné
ostentatívne nás ignorovať. Iste, že by to niečo
stálo, ale nepremrhaný intelektuálny potenciál,
otvorený spoločenskovedný diskurz a široká
zásobáreň talentov pre praktickú politiku by
určite stáli za tú cenu. Ak nie, súčasné
vládnutie aktuálnej garnitúry je len náhodným
nedopatrením, ktoré sa už dlho nebude opakovať.
A stane sa tak len a len vďaka vlastnej
arogancii, neschopnosti pochopiť nevyhnutnosť a
správne si zadefinovať priority. Verím, že doba
geta, disentu a zúfalej improvizácie je už
nenávratne preč. Ak nie, prehrali sme všetci a
plnú zodpovednosť za to nesie predovšetkým
súčasná vládnuca garnitúra.
ZDROJ: 
Autorčlánku: Roman
Michelko, vyšlo v Slovenských pohľadoch 2/2008.
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

St. Háberovy oči
Báseň
venovaná básnikovi...

Jarmila
Moosová
Skuhraví čtveráci noblesně výřeční žehrají na osud a to tak velmi při troše laxnosti člověk že nevnímá z úst vytí zákeřné zbloudilé šelmy s tendencí pomoci kde život nadělil podivným selháním málo sám sebe ošidí ruce pryč od lidí s maskami to by tak hrálo nezměrných setkání prožít a uchopit jas v očích člověku třeba aby se nespletl pár očí andělských má světlo odjinud a srdce anděla? skývou je solenou čerstvého chleba
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Cesta pána Hábera s
manželkou Júliou Suchanovou
(grafička a ilustrátorka), do Prahy (zatiaľ ešte
za hranice Slovenska - nikto nie je doma
prorokom!) na krst hnihy ubehla rýchlo, obzvlášť
z dôvodu, že autora čakalo príjemné pobudnutie v
nádhernom prostredí nielen Galérie, ale aj
posedenie v jej ďalšom objekte,
"Krištáľovej čajovni".

Jarmila
Kuřitková Moosová
Autorka básne "St.Haberovy
oči", pani Jarmila Kuřitková Moosová (rodená
Přikrylová) je narodená 27.novembra 1956 v Zlíne
(bývalý Gottwaldov). Študovala a aj vyštudovala
Gymnázium v Strážnici a SEŠ v Hodoníne. Stala sa
matkou troch synov: Igora, Lukáša a Stanka. V
súčasnej dobe žije a pracuje v Prahe, kde sa
zaoberá literárnou činnosťou a vizážistikou. Jej
tvorivý duch ani na chvíľu nepoľavuje, mladá
žena, ktorá doposiaľ popri práci a výchove synov
napísala a vydala šesť básnických
zbierok: "Jen tak" - vydané v júli
(červenci) 2001 "Už jen pár slov" -
december (prosinec) 2001 "Návrat ztraceného
světla" - október (říjen) 2002 "Čím se
ženy souží. Po čem ženy touží" -
november (listopad) 2002 "Projdi branou"
- september (září) 2003 "Sníh z
křídel mých" - máj (květen) 2005).
E-mail:
jarmila.moos@gmail.com
Najnovšia, v
poradí jedenásta kniha básní pána Hábera, ktorá
bola "pokrstená" v Prahe
Pán
Háber, gratulujeme
Vám!
Gratulujeme k
uvedeniu nového dielka do nie veľmi zaplneného
priestoru bohatstva duchovnej kultúry hodnotnou
súčasnou tvorbou autorov. Ďakujeme vám za
pozdvihnutie ideálu krásna a priblíženie jeho
zákutí skrytých v nekonečne mikrokozmu ľudských
sŕdc.
(Vražbová Anežka)
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


??? - Stále si kladiem
otázku - ???
A koná sa tak, aby sa na to "zabudlo",
aby sa NIK nemusel ospravedlniť za doslova
špinavosť voči jednému človeku, keď je nesporné,
že verejnoprávne prostriedky zamestnávajú
viacerých, ktorí predtým pôsobili v kadejakých
stranách republiky. Tak o čo vlastne ide týmto
ľuďom? Pošpiniť, zašliapať, zneuctiť, napľuvať
na človeka a tváriť sa, že sa nič
nestalo?
Stallo sa! jedného človeka očividne
diskriminujú zatiaľ čo ďalší sedia na miestach,
za ktoré je tento jeden diskriminovaný. Tak ako
to vlastne je? Čo také majú proti tomuto jednému
človeku? Prečo im leží v žalúdku?
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


(4.12.2007)
Od: Radima Hrehu, generálneho riaditeľa STV
Pre: Združenia občianskej sebaobrany
V Bratislave dňa 04.12.2007
VEC: Odpovede na doplňujúce otázky ZOS
Vážená pani
Miklovičová,
na základe Vašej žiadosti o doplnenie odpovedí
vo veci protestu proti diskriminácii za pracovnú
pozíciu pán Stanislava Hábera zo dňa 19.11.2007
Vám v zmysle zákona č. 211/2000 o slobodnom
prístupe k informáciám zasielam nasledujúce
odpovede:
1/ KTO a KEDY SI PRI ÚČASTI PÁNA S. HÁBERA NA
KONKURZE VYŽIADAL CURRICULUM VITAE?
STV: Výberová komisia zložená zo zástupcov
redakcie duchovného života v papierovej podobe
životopis nepožadovala, nakoľko ho pán Háber sám
poskytol v ústnom pohovore pred kamerou na
kamerových skúškach. Vedúca redakcie duchovného
života tieto informácie považovala za
dostačujúce.
2/ AK HO NIEKTO MAL K DISPOZÍCII, AKO JE
MOŽNÉ, PRI UZATVÁRANÍ KONKURZNÉHO KONANIA, ŽE
FAKT, ŽE MENOVANÝ NIEKOĽKO MESIACOV PRED 12
ROKMI PRACOVAL v HZDS?
STV: O tejto skutočnosti sme nevedeli nakoľko ju
pán Háber na pohovore v rámci svojej
profesionálnej kariéry nespomenul. Pán Háber na
pohovore dokonca ani neuviedol svoje aktuálne
zamestnanie na ministerstve pôdohospodárstva –
to sme sa paradoxne dozvedeli až z denníka SME.
3/
MAME
ÚPRIMNÚ RADOSŤ, ŽE SA V STV PO VZORE
ANGLOSASKÝCH KRAJÍN USILUJETE O "CLEAR BLU WATER"
A ŽE POLITICKÝ AKTIVIZMUS JE NEZLUČITEĽNÝ PRE
PRIJATIE NA NIEKTORÚ PRACOVNÚ POZÍCIU.
PÝTAME SA, ČO SI PREDSTAVUJETE POD POLITICKÝM
AKTIVIZMOM? PODĽA NÁS JE TO ČLENSTVO V
POLITICKEJ STRANE, KANDIDATÚRA ZA POLITICKÚ
STRANU V AKÝCHKOĽVEK VOĽBÁCH, PRÍP. PRIAMA
AKTUÁLNA PREPOJENOSŤ NA POLITICKÚ STRANU.
Poznámka: Odporúčame Vám, overiť si aj obsah
pojmu "clear blue water", ako aj politickú
minulosť niektorých moderátorov a ich pracovne
pôsobenia v verejnoprávnych, resp. štátnych
inštitúciách v krajinách EÚ.
STV: Pod politickým aktivizmom považujeme
akúkoľvek aktívnu účasť v politickej strane a to
aj prácu hovorcu pre politické zoskupenie. Pre
verejnoprávnu inštitúciu nie je eticky vhodné,
aby bývalý hovorca určitej politickej strany
moderoval reláciu, v ktorej je jedným
z hosťom predseda strany, ktorú v minulosti sám
prezentoval v médiách. Pán Háber vedel o
účastníkoch diskusie a napriek tomu nikomu z
redakcie neoznámil, že pre jedného z účastníkov
v minulosti, aj keď len krátko, pracoval. Ešte k
Vašej poznámke: pojem „clear blue water“ sa
používa v mnohých významoch, v politológii sa v
anglosaských krajinách v 80. a 90. rokoch
minulého storočia zaužíval ako označenie
transparentného priestoru, oddeľujúceho v
ideálnom prípade žurnalistickú a politickú prax.
4/
AKÝ PRÁVNY PREDPIS JE PODKLADOM PRE VÁŠ POSTUP?
UZNESENIE RADY STV, ČI INTERNÝ VÁŠ PRÍKAZ?
STV:
Nejde o
príkaz, ale o zásady žurnalistickej etiky v
zmysle Štatútu programových pracovníkov a
spolupracovníkov STV (schválený Radou STV zo
16.11.2004), ktoré sú pri výkone svojej činnosti
povinní dodržiavať všetci programoví pracovníci
a spolupracovníci STV.
5/
AKO JE
MOŽNÉ? ŽE PÁN M. KŇAŽKO, KTORÝ BOL JEDNOZNAČNE
POLITICKY ANGAŽOVANÝ (VIAC AKO NIEKOĽKO
MESIACOV) PÔSOBÍ V STV AKO MODERÁTOR
SPOLOČENSKEJ DISKUSIE V PRIMETIME? TU UŽ NEPLATÍ
PRÍKLAD (i keď nie vhodný, ale použili ste ho
Vy) "clear blue water"? V tomto prípade ani nie
je potrebné si vyžiadať životopis, čo
predpokladáme, že pri uzatvorení externej
spolupráce STV urobila. Zrejme preskočila iste
časové obdobia v životopise pána Kňažka,
nepredpokladáme, že by zatajil niečo, čo je
verejne známe.
5.1. AKO JE MOŽNÉ, ŽE V TOMTO KONKRÉTNOM PRÍPADE
NEPLATÍ „MAXIMÁLNA MOŽNÁ MIERA NAPĹŇANIA VÁŠHO
PREDSAVZATIA“, o ktorom ste sa v odpovedi
zmienili?
STV: V tomto prípade nejde o spravodajskú
reláciu alebo o politickú diskusiu.
6/
AKO
JE MOŽNÉ, ŽE STV SA ZNÍŽILA KU "KÁDROVANIU V
PRIAMOM PRENOSE" V PRÍPADE HÁBER (vyjadrenia na
TA3)?
STV: Pre TA3 hovorkyňa STV uviedla, že sme sa s
p. Háberom rozhodli ďalej nespolupracovať nie
preto, že by bol predtým hovorcom istej
politickej strany, ale preto, že nám túto
skutočnosť zatajil (nahrávku z kamerových skúšok
Vám môžeme poskytnúť v prípade potreby k
nahliadnutiu).
Uvádzame doslovný prepis relácie TA3 aj s
vyjadrením STV:
Chyba! Neplatný hypertextový odkaz. TV TA3 |
28.9.2007 | Hlavné správy, 18:45, | Ľuba Oravová,
Soňa Miháliková
Moderator: Vlado Vondrák, Alžbeta Rajtková
Moderátorka:
Slovenská
televízia už nebude spolupracovať s bývalým
hovorcom HZDS Stanislavom Háberom. Pre ta3 to
povedala hovorkyňa STV Želmíra Habánová. Hábera
si televízia najala ako moderátora relácie Sféry
dôverné, v ktorej tento týždeň ako jediný
aktívny politik vystúpil líder HZDS Vladimír
Mečiar. Práve za jeho éry Háber vo
verejnoprávnej televízii pracoval.
Redaktorka:
Bývalý
hovorca HZDS Stanislav Háber dnes pracuje na
ministerstve pôdohospodárstva, ktoré tiež riadi
nominant hnutia. Jeho články sa stále objavujú
na internetovej stránke Mečiarovej strany. To,
že vystúpil ako moderátor relácie STV preto
okamžite vyvolalo okamžitý rozruch. Televízia
tvrdí: O jeho minulosti sme nevedeli. Z
vysielania ho sťahujeme.
Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Nevedeli sme o tejto skutočnosti. On nám to
nepovedal. Ako náhle sme sa o tomto dozvedeli,
tak sme túto situáciu vyhodnotili tak, že s ním
nebudeme ďalej spolupracovať. Nie je v silách
redakcie do duchovného života, aby si overovala
tieto skutočnosti.
Redaktorka:
Samotný Háber nám celý deň tvrdil, že na
rozhovor nemá čas.
Stanislav Háber, bývalý hovorca HZDS:
Viete čo? Momentálne mám veľmi súrny program,
takže sa vám nemôžem venovať.
Redaktorka:
HZDS pritom minulosti cez svojho podpredsedu
Urbániho naznačovalo, že chce mať vplyv v
spravodajstve. Dnes sa Urbáni k Stanislavovi
Háberovi vyjadriť nevie.
Milan Urbáni, podpredseda HZDS:
Neviem, o čo ide, nebudem sa k tomu vyjadrovať,
neviem ani kto je Háber.
Redaktorka:
Podľa organizácie MEMO 98, ktorá monitoruje
vystupovanie politických subjektov v médiách ide
o jasný konflikt záujmov. Moderátor, ktorý má
blízko k politickej strane, nemá od nej odstup.
Rastislav Kužel, analytik MEMO 98:
Toto sú dve nezlučiteľné veci. Pán Háber bol
hovorcom politickej strane v čase, kedy sa u nás
nie úplne dodržiavali práva.
Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Vylučujeme akékoľvek zámerné politické
ovplyvňovanie.
Redaktorka:
Kauzou sa chce zaoberať aj Rada Slovenskej
televízie. Ľuba Oravová, Soňa Miháliková, ta3.
7/ AKO
VYSVETLITE PROFESIONÁLNE ZLYHANIE STV, KEĎ STE
PRISTÚPILI NA ŠPINAVÚ CIELENÚ SENZÁCIU DENNÍKA
SME A VEREJNE STE DISKREDITOVALI PÁNA HÁBERA?
STV:
Zámerom STV
nebolo diskreditovať osobu p. Hábera. Uvádzame
doslovné stanovisko, ktoré sme poskytli denníku
SME v tejto súvislosti dňa 27.9.2007:
„Pán Stanislav Háber nebol zamestnancom STV.
"Sféry dôverné" moderoval na základe
jednorázovej zmluvy v rámci hľadania stáleho
moderátora pre túto reláciu. STV pána Hábera k
jeho moderovaniu vybrala na základe výsledkov
kamerových skúšok. Pán Háber o tom, že bol istý
čas aj hovorcom HZDS, príslušnú redakciu STV
neinformoval. Nie je v silách Redakcie
duchovného života preverovať profesionálnu
minulosť uchádzačov o post moderátora nad rámec
údajov, ktoré o sebe poskytnú oni sami, a preto
mohlo dôjsť k tomuto nedopatreniu. Po
dramaturgickej stránke bola relácia pripravená
zodpovedne. K problematike Ústavy Slovenskej
republiky bolo pozvaní hostia z opačných strán
názorového spektra...“ 8/ S odvolaním sa na Vaše
tvrdenie, že „medzi kvalitnou žurnalistikou a
straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná
hranica“, sa pýtame, ako je možné, že v STV ako
dramaturg pracuje pán M. Krupa. V jeho
životopise (predpokladáme, ze ste si ho
vyžiadali) by malo byt uvedené, že doteraz
pracoval ako hovorca BB VUC za Smer a pracoval
aj vo volebnom tíme Smeru.
STV:
Pán Martin Krupa nastúpil do Slovenskej
televízie 1. októbra 2007 na pozíciu vedúceho
redakcie spravodajstva, športu a regionálneho
vysielania. Pre nástupom do televízie predložil
korektný životopis a informoval nás, že v
súčasnosti nemá žiadne väzby na BB VÚC alebo
stranu Smer. Nemáme dôvod pochybovať o jeho
odbornosti a tiež nestrannosti. V prípade, ak by
sa preukázala jeho nestrannosť alebo
neobjektívnosť vo vysielaní regionálneho
spravodajstva, budeme situáciu bezodkladne
riešiť.
Záverom si Vám, pán generálny riaditeľ,
dovoľujeme navrhnúť mimosúdne vysporiadanie
celej záležitosti, a to konkrétne verejným
ospravedlnením sa STV pánovi Stanislavovi
Háberovi za poškodenie jeho dobrého mena a
povesti, nekompetentným postupom STV.
Menovaný bol neprávom osočovaný, lebo pri svojom
moderovaní neurobil žiadnu chybu a žiadnej
politickej strane nenahrával a to je podstata
každého korektného moderovania, navyše STV
doteraz nevzniesla protest pre jeho možné chyby
pri moderovaní, ale zaoberá sa kádrovým posudkom
18 rokov po páde totality!
Poznámka:
ZOS je splnomocnene zastupovaním vyššie
menovaného v predmetnej veci diskriminácie.
STV: Okrem toho, že p. Háber neuviedol všetky
dôležité skutočnosti vyplývajúce z jeho
predchádzajúcej kariéry, STV nebola spokojná ani
s jeho moderátorským výkonom.
STV si pre svoje interné potreby štandardne
vypracováva hodnotiace správy odvysielaných
relácií. Aj v prípade predmetnej relácie Sféry
dôverné Intendantúra Dvojky vypracovala
hodnotenie priebehu živého vysielania vrátane
osobitného hodnotenia výkonu moderátora, ktoré
poukázalo na viaceré problémy a neskúsenosť p.
Hábera s moderovaním ako aj na jeho odbornú
nespôsobilosť v danej téme. Vzhľadom k tomu, že
ide o interné hodnotenie, túto správu môžeme
poskytnúť len osobám zainteresovaním na tvorbe
relácie – to zn. na vyžiadanie p. Háberovi,
prípadne jeho právnemu zástupcovi, ak sa
preukáže relevantným spôsobom. Tak či tak i z
tejto skutočnosti je zrejmé, že sa STV
neusilovala a neusiluje o diskreditáciu pána
Hábera.
Vážená pani Miklovičová,
vyššie uvedenými doplňujúci odpoveďami sme Vám
vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedali na všetky
otázky vo veci Vášho protestu proti
diskriminácii p. Hábera za pracovnú pozíciu. Z
nášho pohľadu nedošlo k žiadnemu porušeniu
zákona, uzatváranie jednorázových zmlúv je plne
v kompetencii Slovenskej televízie a zvolený
postup považujem na základe spomenutých
argumentov za opodstatnený. Týmto považujte naše
stanovisko za definitívne. Zároveň Vás žiadam,
aby ste naše odpovede nemedializovali.
S pozdravom, Ing. Radim Hreha, generálny
riaditeľ STV
Na vedomie:
Rada STV
Slovenský syndikát novinárov
Zdroj:
www.sebaobrana.szm.sk


(13.11.2007)
Na Slovensku len po
slovensky konať
A
tortúra pokračuje. Niet toho, kto by sa
ospravedlnil očividne diskriminovanému človeku!
(Veta oznamovacia!) No veď čítajte... a urobte
si názor
Vec: Odpoveď na otvorený list
Vážený pán Háber,
nikdy som
netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu
relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej
protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako
ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu
Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak.
Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na
základe kamerových skúšok a túto skutočnosť
Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.
Na druhej strane však ako skúsený novinár
určite dobre viete, že v demokratickom svete
platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou
nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou
musí byť jasná a zreteľná hranica. V
anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear
blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi
politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný.
Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto
zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov
však nie je možné v stredoeurópskych krajinách
túto zásadu dodržať absolútne, ale je
pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré
rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah
televíznych relácií (moderátor, reportér,
redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia
usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.
Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu
každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej
profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho
pravdivé a úplné informácie o jej priebehu.
Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá
svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších
zamestnaní je pre každého zamestnávateľa
dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či
neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto
smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste
boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je
jedno, ktorej) by Vás automaticky
diskvalifikovalo vo výberovom riadení na
moderátora spoločensko – politickej relácie.
Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom,
či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo
či ste ju považovali za nedôležitú. V každom
prípade ste však jej zatajením uviedli Slovenskú
televíziu do omylu a v očiach verejnosti ste
poškodili jej dôveryhodnosť. Slovenská televízia
na to reagovala adekvátnym spôsobom. Je mi ľúto,
pokiaľ sa cítite dotknutý ničím nepodloženými
dohadmi zo strany niektorých médií o politickej
protekcii vo Vašom prípade; dobre rozumiem i
motivácií Vášho listu. Chcem Vás uistiť, že
nikto z manažmentu Slovenskej televízie nebol
pôvodcom tejto dezinformácie. Napriek tomu Vás z
vyššie uvedených dôvodov nemôžem považovať za
vhodného uchádzača na pozíciu moderátora
diskusných programov. S úctou,
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(23. 10. 2007)
Demokracia
dostáva "nafrak!"
Prešiel určitý čas a vo
veci diskriminácie pána Hábera sa ľady vonkoncom
nepohli k náprave krivdy. Zo strany zodpovedných
za daný stav zostalo ignorantské mlčanie... To
sa už v dnešnom vedení STV nenájde ani jeden
charakterný človek, ktorý má slušnú výchovu a
mieru pre zodpovednosť takú, aby zjednal nápravu
a ospravedlnil sa za spáchanú chybu a omyl?
Nezostáva nič iné, iba apelovať na tých, ktorých
sa vec týka a na kultúrnu verejnosť, aby
nezostala ľahostajná k takýmto praktikám v
demokratickej spoločnosti.
Tu je otvorený list,
prečítajte si a nestranný názor nech si urobí
každý sám...
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Čo sa to tu
deje?
Radim Hreha riaditeľ
STV Mlynská dolina 845 45
Bratislava
Otvorený list riaditeľovi
STV Radimovi Hrehovi
Vážený pán
riaditeľ,
vyzývam Vás k verejnému
osobnému postoju v prípade môjho tohtoročného
septembrového moderovania relácie Sféry dôverné.
Doteraz ste v tejto veci komunikovali s
verejnosťou len cez svoj tlačový odbor. Ten však
vydal viacero škandalóznych vyjadrení.
Verejnosť, a v neposlednom rade aj ja, máme
právo vedieť, ako sa k tomuto prípadu staviate.
K tejto verejnej výzve ste ma donútili
svojim konaním. Mesiac som čakal, kým sa ku
kauze vyjadríte, ale márne. Na otázky verejnosti
som sám prostredníctvom médií dal jednoznačné
vyjadrenie, že moje moderovanie Sfér dôverných
nebolo zabezpečené politickou protekciou. Takáto
možnosť v mojom prípade neprichádzala do úvahy.
Azda ak by bola pravda iná, dokázali by ste sa
ma na verejnosti zastať? K tejto verejnej
výzve ma viaže zodpovednosť voči budúcim takýmto
prípadom verejného politického prenasledovania
novinárov, ako aj spomienka na nedávne časy. Po
roku 1998 totiž v Slovenskej televízii vzniklo
internačné pracovisko nepohodlných novinárov na
28 poschodí. Šlo o bezprecedentné pošliapanie
demokratických princípov plurality a o
škandalóznu politickú perzekúciu novinárov,
ktorí boli strčení do priam názorového
koncentračného tábora. Dovolím si s trpkosťou,
ale aj hrdosťou, priradiť sa k týmto pracovníkom
takmer po desiatich rokoch od týchto smutných
udalostí vďaka postupu terajšieho vedenia
Slovenskej televízie. Je mi to osobitne
ľúto, keďže v novembri 1989 som patril k
maličkej hŕstke novinárov zamestnaných v
Slovenskej televízii, ktorá na 24. novembra 1989
pripravila štrajk televíznych pracovníkov.
Vážený pán Radim Hreha, možno o tom neviete, aj
keď ste dnes riaditeľom STV, ale podarilo sa nám
otvoriť brány vtedy jedinej Slovenskej televízie
nežnej revolúcii o týždeň skôr ako
Československej televízii v Prahe, ktorá
vysielala Štúdio dialóg až 1. decembra, kým my v
Bratislave už 24. novembra 1989! Text o tom, že
ak vedenie STV nesplní požiadavku zaradenia do
programu a odvysielania Štúdia dialóg, tak
pracovníci STV vstupujú do štrajku, som písal ja
na stretnutí so štrajkujúcimi študentmi a
vedúcimi predstaviteľmi vtedajších zmien v našej
spoločnosti v noci z 23. na 24. novembra 1989 na
pôde Vysokej školy múzických umení, kam som sa
dostal vďaka môjmu priateľstvu s Milošom Žiakom.
Čo ste vtedy robili Vy, pán Hreha, ma nezaujíma.
Chcem Vám však, pán súčasný riaditeľ STV
Radim Hreha pripomenúť, že človek nie je
súčiastka v automobile, ktorú možno vymeniť
podľa ľubovôle akéhokoľvek vedúceho
predstaviteľa, či krabica v sklade, ktorú možno
presúvať. Takéto praktiky sú vlastné práve
pomerom, ktoré sme chceli v roku 1989 zmeniť.
Žiaľ, niekedy to vyzerá tak, že sa nám to
nepodarilo. Systémy sa síce menia, ale zjavne
ľudia zostávajú rovnakí. Na otázky
verejnosti po mojom moderovaní Sfér dôverných v
septembrovom vydaní, v ktorom boli o. i. hosťami
aj politici Ján Čarnogurský a Vladimír Mečiar,
Váš tlačový odbor zaujal stanovisko, že ste
nevedeli o mojom účinkovaní pred 12 rokmi ako
hovorcu politickej strany. Vraj som Vám túto
skutočnosť zatajil a rušíte so mnou spoluprácu.
Jednoznačne Váš tlačový odbor aj opakovane
vzniesol proti mne túto pripomienku. Lenže
otázka od verejnosti znela inak. Či som získal
post moderátora v STV vďaka politickej
protekcii. Na ňu ste meritórne neodpovedali, čo
je chyba. Preto sa Vás verejne pýtam,
vyvíjal na Vás niekto tlak, aby som sa stal
moderátorom v STV? Veľmi ma to zaujíma. Ja o
žiadnom politickom tlaku neviem. S nikým z
politikov a ani iných vplyvových ľudí som sa o
tomto mojom poste nerozprával. Ani mi to
nenapadlo, lebo by to bolo v rozpore s mojimi
mravnými princípmi. Preto nechápem odpoveď Vášho
tlačového odboru, že naopak, som Vám ja niečo
zatajil. Neviem o tom, že moderátorom v STV
nesmie byť žiaden bývalý hovorca politickej
strany. Nijaký podobný právny predpis, či aspoň
interný štatút takéhoto znenia podľa mojich
informácií neexistuje. Preto odmietam byť
vykresľovaný ako človek, ktorý čosi tajil,
takmer ako zločinec. Skúste sa, vážený pán
riaditeľ STV Radim Hreha, k problému postaviť
ako chlap nezakrývajúci sa za vyjadrenia svojich
hovorkýň a odpovedzte jasne: bol na Vás ako
riaditeľa STV vyvíjaný politický nátlak, aby som
bol moderátorom? Ak nie, žiadam Vás, aby ste sa
mi verejne ospravedlnili za vyhlásenia Vašich
podriadených, z ktorých vyplýva, že ma
diskriminujete na základe môjho predchádzajúceho
zamestnania. Pôvodným povolaním som nadzvukový
pilot a hádam táto profesia, v ktorej som bol
zaradený pred 23 rokmi, nie je v rozpore s tým,
aby som dnes bol moderátorom STV, ale priznávam
sa teraz už aj k nej rovnako, ako k faktu, že
som bol hovorcom. Pre objasnenie vysvetlím,
že ja viem, ako som sa stal moderátorom Sfér
dôverných. V minulom roku v pomerne mladom veku
zomrel môj dlhoročný priateľ a moderátor STV
Roman Mistrík. Jeden z tých, ktorí boli
internovaní na 28 poschodí. Podobné traumy sa
podpisujú aj pod zdravotný stav zúčastnených
osôb, ktoré nie sú neživé predmety. Rodina si
priala, aby som ho pochoval. Mal som reč nad
jeho truhlou. O rok na to mi zavolali pracovníci
Vašej redakcie duchovného života, ktorí sa tohto
pohrebu zúčastnili ako bývalí kolegovia
výborného človeka a výnimočného novinára Romana
Mistríka. Oznámili mi, že si ma všimli na
pohrebe. Doslova uviedli, že tam sa utvrdili v
názore, že by som mohol skúsiť pracovať pre ich
vysielacie potreby ako moderátor. Navyše mi
niekoľko rokov denne (!) vysielali vlastné
relácie v kresťanskom rádiu Lumen. Najprv to bol
každodenný celoročný cyklus Príbehy mena (2004 -
2005) a následne po ňom opäť každodenný
celoročný cyklus Svätí pre súčasnosť (2005 -
2006). Podotýkam, že žiadnemu z biskupov, či
predstaviteľov cirkví neprekážala moja profesná
minulosť. Pracovníci STV ma pozvali teda na
konkurz na moderátora, ktorého som sa zúčastnil.
Poďakoval som sa im za pozvanie s tým, že ak ma
aj nevyberú, potešilo ma aspoň ich pozvanie.
Preto bolo o to väčšie moje prekvapenie, keď
mi zavolali týždeň pred vysielaním Sfér
dôverných, že ma vybrali za moderátora tejto
relácie. A úplne v šoku som zostal zo správania
Slovenskej televízie a najmä Vás, pán riaditeľ
Slovenskej televízie Radim Hreha, ako
najvyššieho predstaviteľa tejto verejnoprávnej
inštitúcie potom, ako sa časť novinárskej
verejnosti u Vás informovala, či som túto
pozíciu nezískal náhodou vďaka politickej
protekcie? Doteraz ste túto možnosť takto
jednoznačne neodmietli, preto Vás vyzývam, aby
ste vzhľadom k pravde tak urobili teraz a v
prípade, ak potvrdíte moju pravdu, že žiaden
politický a ani iný tlak na to, aby som uspel,
pri konkurze nebol, ste sa mi, vážený pán
riaditeľ Slovenskej televízie, ospravedlnili.
S úctou, Mgr. Stanislav
Háber
Na vedomie: 1. Rada
STV 2. VKM NR SR 3. Slovenské národné
stredisko pre ľudské práva 4.
verejnosť
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


(15.11.2007)
Odpoveď na
otvorený list
Vážený pán Háber,
nikdy
som netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu
relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej
protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako
ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu
Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak.
Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na
základe kamerových skúšok a túto skutočnosť
Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.
Na druhej strane však ako skúsený novinár
určite dobre viete, že v demokratickom svete
platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou
nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou
musí byť jasná a zreteľná hranica. V
anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear
blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi
politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný.
Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto
zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov
však nie je možné v stredoeurópskych krajinách
túto zásadu dodržať absolútne, ale je
pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré
rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah
televíznych relácií (moderátor, reportér,
redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia
usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.
Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu
každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej
profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho
pravdivé a úplné informácie o jej priebehu.
Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá
svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších
zamestnaní je pre každého zamestnávateľa
dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či
neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto
smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste
boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je
jedno, ktorej) by Vás automaticky
diskvalifikovalo vo výberovom riadení na
moderátora spoločensko – politickej relácie.
Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom,
či ste túto informáciu neuviedli zámerne
alebo či ste ju považovali za nedôležitú.
V každom prípade ste však jej zatajením
uviedli Slovenskú televíziu do omylu a v očiach
verejnosti ste poškodili jej dôveryhodnosť.
Slovenská televízia na to reagovala adekvátnym
spôsobom. Je mi ľúto, pokiaľ sa cítite dotknutý
ničím nepodloženými dohadmi zo strany niektorých
médií o politickej protekcii vo Vašom prípade;
dobre rozumiem i motivácií Vášho listu. Chcem
Vás uistiť, že nikto z manažmentu Slovenskej
televízie nebol pôvodcom tejto dezinformácie.
Napriek tomu Vás z vyššie uvedených dôvodov
nemôžem považovať za vhodného uchádzača na
pozíciu moderátora diskusných programov. S
úctou, Dátum: 11 Nov 2007
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


Vyberám z listu pána Hrehu:
"...či ste túto informáciu neuviedli
zámerne alebo či ste ju považovali za
nedôležitú."
UPOZORNENIE
Chcem upozorniť, že životopis (napísal ho
sám pán Háber!) je každému užívateľovi internetu
voľne dostupný a každý sa v ňom môže
dočítať, kde pracoval a že pracoval aj ako
hovorca HZDS, viď Wikipédia
http://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_H%C3%A1ber , Index
spisovateľov na
www.books.sk :
http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=51 pripadne
si to môžete overiť aj na adrese:
www.haber.exil.sk , čo je takisto
vytvorená webová stránka pánom Háberom a je
verejne dostupná, takže pán Háber nikdy netajil
svoju prácu v HZDS:
http://www.exil.sk/site/haber.php/2004/01/01/zivotopis_stanislav_haber ...takže
tvrdenie p. riaditeľa možno považovať za
účelové, že niečo zatajil. Navyše to isté
vedenie STV a ten istý pán riaditeľ akosi menej
dbá alebo vôbec nedbá o porušenia ním spomínanej
zásady nestrannosti v prípade zamestnávania
moderátorov, redaktorov a dramaturgov, keď
zamestnáva ako moderátora pána Milanka Kňažka
(obdivujem jeho herecké umenie a je mi
sympatický), ktorý je niekoľkonásobný minister,
podpredseda strany a poslanec a moderuje reláciu
„Takí sme boli“. To, že je herec, neznamená, že
sa naňho pánom Hrehom spomínaná zásada
nevzťahuje. Nehovoriac o iných príkladoch
tiež z verejnoprávneho média zo Slovenského
rozhlasu, kde v súčasnosti pôsobí plejáda ľudí s
podobným osudom, ako má pán Háber a kde je
prostredie v komerčných médiách
rovnaké.
Obč.Vražbová Anežka
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


Deratizácia -
čistky...
Republikové politické
grémium Ľudovej strany - Hnutie za demokratické
Slovensko, ktoré sa uskutočnilo 1. októbra 2007,
sa na svojom pravidelnom zasadnutí zaoberalo
aktuálnymi vnútropolitickými témami. RPG ĽS -
HZDS so znepokojením prijalo informáciou o
príčinách, ktoré viedli Slovenskú televíziu k
zrušeniu externej spolupráce s víťazom konkurzu
na moderovanie publicistickej relácie Sféry
dôverné. Rozhodnutie ukončiť spoluprácu s
odôvodnením, že Stanislav Háber pred 12 rokmi
pracoval ako hovorca HZDS, považujeme za
nespravodlivé a diskriminačné. Novinár a
spisovateľ Stanislav Háber moderoval
publicistickú reláciu Sféry dôverné bez toho,
aby mal možnosť ovplyvňovať výber hostí.
Predseda ĽS - HZDS Vladimír Mečiar sa ako jediný
aktívny politik zúčastnil uvedenej relácie na
pozvanie redakcie a nie moderátora. Ľudová
strana - HZDS pritom nemá žiadny vplyv na
postoje a názory pána Hábera. Postup STV výrazne
pripomína obdobie prenasledovania, keď v tejto
inštitúcii nemohli pracovať publicisti, ktorí
boli označení za osoby blízke ĽS - HZDS.
Rozhodnutie STV prehĺbilo nedôveru k novému
vedeniu verejnoprávnej televízie, ktoré nezvláda
situáciu v spravodajstve a uvedeným spôsobom sa
snaží očistiť na úkor Ľudovej strany - Hnutie za
demokratické Slovensko. Ukončenie spolupráce so
Stanislavom Háberom považujeme za pokračovanie
čistiek spred niekoľkých rokov, ktoré do
minulosti verejnoprávnej televízie vstúpili pod
škandalóznym názvom "deratizácia STV".
(Republikové politické grémium ĽS -
HZDS)


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

DVOJAKÝ
METER - DISKRIMINÁCIA
V televíznom programe vystupoval v úlohe
moderátora známy slovenský spisovateľ,
novinár a básnik Stanislav Háber, ktorý
bol na základe konkurzu vybratý do úlohy
moderátora. Svoju prácu moderátora zvládol
veľmi dobre a na patričnej úrovni, ale...
"odrazu" sa našla zlomyseľná duša, ktorej azda
ani nie tak pán Stanislav Háber, ale hlavne
hostia relácie ležia v žalúdku a začala sa
štvavá kampaň voči nepravému, teda moderátorovi
relácie. Pritom moderátor vonkoncom nevyberá
hostí relácie a on svoju prácu odviedol
profesionálne, dobre.
Pri sledovaní udalosti na internetových
fórach, diskusiách zisťujem, že toľko špiny,
koľko zlá a negatívne nabitá duša (a jej podobné
či sympatizujúce a inklinujúcu k okydávaniu
dobrého mena iných) dokázala vyprodukovať, že
cítim potrebu protestovať proti "honu na
čarodejnice" a pridávam sa k protestu Spolku
slovenských spisovateľov proti diskriminácii,
viď nasledujúce riadky.
Verejný
protest Spolku slovenských spisovateľov proti
diskriminácii
Spolok slovenských spisovateľov sa
pripája k protestu združenia Občianskej
sebaobrany a t i e ž
d ô r a z n e p r o t e s t u j
e proti diskriminácii svojho člena za
predchádzajúci pracovný pomer v legitímnom
politickom subjekte.
Konkrétne týmto protestujeme proti
bezprecedentnému postupu Slovenskej televízie
(ďalej STV), ktorá zrušila externú spoluprácu s
víťazom konkurzu na moderovanie publicistickej
relácie Sféry dôverné na základe jeho pracovného
pomeru v HZDS pred 12 rokmi. Pán Mgr. Stanislav
Háber pracoval v HZDS v pracovnej pozícii
hovorca niekoľko mesiacov v roku l995. Vzhľadom
na to, že STV nevypovedala externú spoluprácu
pre profesionálne nezvládnutie relácie (teda
nedostatočný moderátorsky výkon, neobjektívne
moderovanie, nezvládnutie obsahu témy a pod.),
jednoznačne jej postup hodnotíme ako
diskriminačný. Na základe mediálnych ohlasov
(denník SME ,TA3, www.mediálne.sk ) máme obavy, že STV odštartovala
novú kategóriu diskriminácie občanov, ktorí
pracovali, v tomto zatiaľ jedinom známom
prípade, v politickej strane HZDS. Je
prirodzené, že počas života sa občan ocitne vo
viacerých pracovných pozíciách, je však
neprípustné, aby za tú, ktorú vykonával pre
legitímny a zákonom uznaný subjekt, bol
diskriminovaný. Vypracovaniu tohto protestu
predchádzalo oboznámenie sa s postupom STV
(prevzali sme informácie publikované v denníku
SME, 28. 09. 2007 a v ten istý deň v televízii
TA3). M. Leško navyše uviedol zavádzajúcu
informáciu, že Stanislav Háber „v skutočnosti od
vzniku republiky pre nikoho iného ako HZDS
nepracoval“, SME 28. 09. 2007). Stanislav Háber
bol napríklad v zamestnaneckom pomere ako
redaktor časopisu Spolku slovenských
spisovateľov Literárny týždenník v rokoch 1996 –
1997 a v roku 2005.
Sme presvedčení o
jeho diskriminácii vzhľadom na situáciu v
médiách, ktorú charakterizuje niekoľko
nasledujúcich príkladov:
Marián
Kardoš bol zamestnancom STV počas pôsobenia
riaditeľa R. Rybníčka a pritom pôsobil ako
riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády SR v čase,
keď bol premiérom V. Mečiar. A neskôr bol
riaditeľom tlačového odboru HZDS. Juraj
Hrabko pracoval na Úrade vlády SR u podpredsedu
Pála Csákyho ako generálny riaditeľ sekcie pre
ľudské práva a kandidoval za politický subjekt
SMK. (Pričom pán Háber nikdy nekandidoval za
nijaký politický subjekt.) Dnes J. Hrabko
pracuje ako moderátor vo verejnoprávnom
Slovenskom rozhlase. Každý pracovný deň má
zásadnú mienkotvornú reláciu v rozhlasovom
primetime K veci. Robert Beňo, hovorca
exministra J. Malchárka, teraz pôsobí v
Slovenskom rozhlase, kde má pravidelnú
reláciu. Róbert Kotian šéfom volebnej kampane
Slobodného fóra. Dnes spolupracuje s viacerými
médiami, vrátane Slovenského rozhlasu. Martin
Krupa, nedávny hovorca predsedu
bansko-bystrického samosprávneho kraja za Smer
od 1. 10. 2007 nastupuje do STV do interného
zamestnaneckého pomeru - a to aj napriek tomu,
že pán Krupa bol pred rokom členom volebného
tímu pri voľbách do VÚC. Ľuba Lesná pracovala
ako hovorkyňa politického subjektu ODÚ-VPN a jej
vtedajšieho predsedu Ivana Mikloša, neskôr
pracovala v STV a dnes vystupuje v Slovenskom
rozhlase. Silvester Lavrík robil kampaň SDKÚ
a je v top manažmente Slovenského rozhlasu
(riaditeľ Rádia Devín). Richard Rybníček sa
stal generálnym riaditeľom STV, hoci predtým bol
podpredsedom Kresťansko-demokratickej mládeže
Slovenska, mládežníckej organizácie
KDH. Branislav Záhradník počas výkonu funkcie
štatutárneho zástupcu STV bol aktívnym
komunálnym a regionálnym politikom za SDKÚ a
vykonával aj funkciu v jeho orgánoch (bol a je
podpredsedom krajskej organizácie SDKÚ-DS v
Bratislave). Jana Lepéňová–Žitňanská bola
podpredsedníčkou Kresťansko-demokratickej
mládeže Slovenska a aj kandidovala za KDH v
komunálnych voľbách. Pôsobila aj v Rade STV a
Rade pre vysielanie a retransmisiu. V istých
obdobiach pracovala ako moderátorka v STV.
(Pričom jej blízky príbuzný v tom čase pôsobil
vo vedení spravodajstva verejnoprávnej STV a
blízka príbuzná bola ministerka vlády
SR.) Ľuba Oravová ako manželka aktívneho
poslanca NR SR a poradcu predsedu vlády SR
moderovala mienkotvornú diskusnú reláciu v STV O
päť minút 12. Jozef Heriban kandidoval za
generálneho riaditeľa STV, hoci predtým bol
poslancom NR SR za politickú stranu ANO a roku
2002 viedol volebnú kampaň ANO. Marián Leško
pracoval pred rokom 1989 ako zástupca
šéfredaktora týždenníka Nové slovo, ktoré bolo
orgánom ÚV KSS, teda bol nomenklatúrnym kádrom.
Bol na kandidátke SDĽ. V súčasnosti pracuje v
denníku Sme a externe aj v televízii
Markíza. Martin Lengyel bol hovorcom
politického subjektu SDK a predsedu vlády SR
Mikuláša Dzurindu. Firma, v ktorej pôsobil,
získala licenciu na prevádzkovanie súkromnej
spravodajskej televízie TA3. Aneta
Parišková–Dočekalová bola volebnou líderkou v
parlamentných voľbách politického subjektu ANO a
pracuje ako moderátorka televízie JOJ.
Branislav Ondruš bol prvým podpredsedom SDĽ,
dnes moderuje v JOJ. Karol Farkašovský,
hovorca exministra R. Zajaca, pôsobí v TV
Markíza.
V Bratislave
dňa 1. októbra 2007
Jozef
Zavarský
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. tajomník
SSS
predseda SSS
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


Kladiem si otázku a musí si ju položiť
každý súdny človek...
Akýže to má METER naša PANI, Slovenská
televízia? Prečo práve pána Hábera takto okydala
vrcholnou diskrimináciou a pošpinením jeho mena?
Čo ju k tomu viedlo?
Jednoznačne by sa STV (slovenská
televízia) mala ASPOŇ ospravedlniť pánovi
Háberovi, ktorého meno špinavo povláčila v
masovokomunikačnom prostriedku a následne sa tak
dialo aj v ostatných (novinách a na internete).
Občianka demokratického štátu Slovensko,
Anežka Vražbová

(30.09.2007)
Občianska
sebaobrana
STV diskriminuje na základe povolania
Združenie
občianskej sebaobrany má obavy, že STV
odštartovala novú kategóriu diskreditácie
občanov, ktorí pracovali, v tomto zatiaľ jedinom
známom prípade, v politickej strane HZDS. ZOS
takto reagoval na zrušenie externej spolupráce
moderátora relácie Sféry dôverné Stanislava
Hábera z dôvodu jeho niekdajšej spolupráce s
HZDS.
"Podľa našich zistení pán Háber pracoval v HZDS
v pracovnej pozícii hovorca, niekoľko mesiacov v
roku 1995. Nakoľko STV nevypovedala externú
spoluprácu pre profesionálne nezvládnutie
relácie, teda slabý moderátorsky výkon,
neobjektívne moderovanie, či nezvládnutie obsahu
témy, jednoznačne jej postup hodnotíme ako
nekompetentný a diskriminačný," uvádza sa vo
verejnom proteste ZOS.
V nadväznosti na súčasnú kampaň Národného centra
pre ľudské práva, ktorou centrum bojuje proti
diskriminácii z dôvodu veku, sexuálnej
orientácií, farby pleti, pohlaviu, ZOS žiada
kampaň rozšíriť aj o kategóriu diskriminácia -
povolanie.
Viac sa
dočítate na stránke:
http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/

(15.
augusta 2007)
Občianska sebaobrana spochybňuje cenzúru v STV
Združenie občianskej sebaobrany (ZOS) sa
domnieva, že kauza politickej cenzúry v
spravodajstve Slovenskej televízie (STV) bola
vytvorená na politickú objednávku. Z redakcie
spravodajstva STV odišlo v krátkom čase viac ako
desať redaktorov. Odchádzajúci redaktori
kritizovali zásahy do redakčnej práce, ktoré
považovali za neadekvátne.
Združenie spochybňuje cenzúru na základe
argumentácie bývalého redaktora STV Jaroslava
Barboráka. Ten uviedol, že vedenie spravodajstva
cenzurovalo jeho príspevok z Ministerstva
kultúry (MK) SR. Viac sa dočítate:
http://www.sme.sk/c/3440415/Obcianska-sebaobrana-spochybnuje-cenzuru-v-STV.html
Združenie
občianskej sebaobrany
Mraziarenská 3, 821 08 Bratislava 2 Oľga
Kuchtová-Š
PhDr. Jana Miklovičová tel. 02/55410175, 0904/
883249
sebaobrana@szm.sk
;
www.sebaobrana.szm.sk
Zdroje:
http://www.sme.sk/c/3513894/Spolok-spisovatelov-sa-pripaja-k-protestu-proti-diskriminacii-v-STV.html http://www.sme.sk/c/3508770/STV-plati-novinara-HZDS.html Občianska sebaobrana:
http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/obcianska-sebaobrana-stv-diskriminuje-na-zaklade-povolania ; Koncert na želanie: http://diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=clanok-3508666 Korzár - STV...: http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=28.9.2007/85366O Aktuality - Diskriminačné
rozhodnutie STV: http://www.aktuality.sk/spravy/domace/hzds-diskriminacne-rozhodnutie-stv Názory: http://www.sme.sk/rubrika-20070928-print_nazory.html Diskusie: http://diskusie.sme.sk/view.php/1025390/stv-plati-novinara-hzds.html O STV: http://dnes.atlas.sk/z-domova/130445/ Bude zmena zákona o STV?:
http://dnes.atlas.sk/z-domova/130967/krestanski-demokrati-chcu-zmenit-zakon-o-stv-a-sro http://celamko.blogspot.com/

Krátky
výber z diskusií
● Preboha
- koho tam majú zamestnať? Veď každý novinár
pracoval niekde, a niekto ho platil... Žiadne
médium na SK nie je nezávislé a to iste platí aj
o novinároch. Staré slovenské príslovie hovorí :
Koho chleba ješ - toho pieseň spievaj a
žurnalisti to vedia, len ten úbohý plebs stále
presviedčajú AKÍ SÚ ONI NEZÁVISLÍ... H.O.V.N.O
!!! Denník SME by sa mohol premenovať na
SME.TI ●
Že SME-tiarom neprekážala Ľuba Lesná v
spravodajstve STV! To bolo exemplárne prepojenie
Pittnerovej SISky a
STV. ●
V súčasnosti stále existuje nie malo
Slovákov, ktorí sú zameraní vyslovene proti
Slovenskej republike, proti slovenskému jazyku,
proti slovenským štátnym symbolom, proti
historickým faktom atď. čo ja hodnotím ako
paradox. Neviem prečo si sem vytiahol ten
argument so židmi ... nikto to nepopiera že sa
to udialo. Mam pocit, že pre teba je vždy
prijateľnejšie nadávať Slovákom do nacistov ako
objektívne hodnotiť fakty... HÁBER si tam
NEPOZVAL NIKOHO, ty dobrák, ako si mohol HÁBER
sám pozvať hneď v prvom moderovaní niekoho do
diskusie... ? Videl si tu diskusiu? Vieš o čom
bola? Či ti vadí HLAVNE obsadenie diskusie?
Očividne to tak je, za každú cenu byt zaujatý,
takí sú mi najviac protivní a prirovnávam ich k
tým nacionálnym socialistom
... ●
Náhodou som pozeral tuto reláciu...
Dopozeral som ju do konca, keďže ma téma
veľmi zaujala a bol som milo prekvapený rôznymi
diskutérmi z rôznych oblastí života, nie
jednostranne zameranými proti histórii
Slovenska. Ďalšie prekvapenie ma potešilo, že
konečne aspoň v jednom médiu nikto nekydal na
Slovensko a jeho históriu. Redaktora som
neevidoval, ako bývalého HZDS. Povedal by som ,
že bol kultivovaný a inteligentný, na rozdiel od
napr. Leško, Minárik, Drapko v SRo a iní, ktorí
sa neštítia špiniť vždy na toho , čo im nedáva
peniaze za to. Diskusiu som kvitoval, ako
profesionálnu, dokonca pán Čarnogurský nič
neoponoval. Preto niektoré zbesilé reakcie , aj
samotný negatívne ladený článok v SME hodnotím
výslovne politicky a hlavne zameraný proti
pôvodným obyvateľom Slovenska.
(antalo) ●
Že
sa rozčuľuje nad Háberom. Nemajú si čo vyčítať,
majú rovnakú diagnózu a mohli by byť v jednej
tapacírovanej miestnosti. Len nerozumiem tomu,
čo ten Háber také hrozné urobil? Keď sa za
Rybníčkovej STV Pod lampou každý týždeň
producírovala celá koalícia, vtedy som akosi
nepostrehol tento boj za verejnoprávnosť.
●
Pekný
šovinizmus Sme, ale prekvapí niekoho?
Riaditeľka Slov. rozhlasu - Zemková - za
koho bola starostkou v Bratislave? Komentátor
Sme a diskutér v 7. s.r.o. Leško - novinár
postkomunistickej Pravdy, dnes pravičiar a
kedysi na kandidátke SDĽ do NR SR ? Môže ? A
nehanbí sa! Dokonca sa nehanbí ani kádrovať,
starý boľševik, čoby sa hanbil... Lendel a
spol. - cyklisti v Mikiho pelotóne, dnes
manažéri v TA3... Môžu? Parišková ? Černá ?
Lintner? - novinári a politici vyprofilovaní
skôr vpravo ako liberálne - Môžu ? Iný bývalý
novinár a tuhý školiteľ socialistickej
žurnalistiky a spravodajca tuho socialistickej
Pravdy vo Varšave Pali Minárik, tiež občasná
glosátorská celebrita v Markíze, môže ? Hanba
Vám farizeji! Ale vy sa hanbiť neviete! Keby ste
aspoň držali
huby... Diskusia: http://diskusie.sme.sk/view.php/1025390/stv-plati-novinara-hzds.html
http://diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=clanok-3508770
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


OHLAS - Matica
slovenská: „Cenzori“ zo SME sa
aktivizujú
Denník SME dnes 28. 9. 2007
prináša svoje stanovisko voči relácii STV Sféry
dôverné 26.9.2007 na tému Cyrilo-metodského
odkazu v preambule Ústavy Slovenskej republiky z
1.9.1992.Vo svojich komentároch spochybňuje
objektivitu vo výbere moderátora Stanislava
Hábera, spájaného s jeho pôsobením vo funkciu
hovorcu HZDS. Čoho boli „hovorcovia“, bývalí
skrachovaní moderátori jednotlivých tém v r.
1998-2006, žiaľ, neuvádza. Matica slovenská
veľmi pozitívne prijala tému relácie Sféry
dôverné, ďakuje garantovi tejto relácie STV, že
po dlhých a jednostranne moderovaných
publicistických reláciách, programov odťažených
od národných a spoločensky aktuálnych tém, v r.
1998-2006 zvolila septembrové Sféry dôverné v
prospech otázok Cyrilo-metodského princípu v
Preambule ústavy SR, nanajvýš aktuálne a
kvalifikovane. Matica slovenská vyjadruje
počudovanie nad dnešnou iniciatívou komentátorov
SME, ich verejný a neskrývaný pokus o cenzúru a
vstup do vnútorných vecí STV, ktorá tak v
minulosti, ako i teraz, ako verejnoprávna
ustanovizeň rozhoduje o výbere účinkujúcich v
jednotlivých reláciách, čo akiste urobila aj v
prípade S. Hábera. Matica slovenská pripomína
mnohým publicistom a komentátorom, že STV v r.
1998-2006 aplikovala jednostrannú dramaturgiu
publicistických relácií, ignorovala pluralitu
názorov a trvalo šírila výpovede jednostranného
názorového spektra, zbaveného akejkoľvek
pozitívneho a objektívneho postoja voči témam,
problémom a veciam dotýkajúcich sa národnej
identity v integrovanej Európe. Matica
slovenská odmieta podobne ako v minulosti
účelovú cenzúru a vyslovuje vieru, že STV bude i
naďalej pokračovať v publicistických témach,
ktoré sa dotýkajú národnej, kultúrnej, duchovnej
identity Slovákov v zjednocujúcej sa Európe a
zvolí si moderátorov, ktorým sú tieto veci
známe, prežité a vlastné. V opačnom prípade by
to bol gýč a účel, akého sme boli dlhé roky
svedkami v jednostranných publicistických
reláciách v r.1998-2006.
Stanislav Bajaník,v.r. hovorca Matice
slovenskej
http://www.matica.sk
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ] |