wz

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
[Späť |Dopredu]


Obyvatelia

OBYVATEĽSTVO

 R. 1532 zaznamenáva súpis existenciu richtára v Horných (Veľkých) Chlebanoch v jednej poddanskej usadlosti a v r. 1553 už mala obec 4 porty. V r. 1715 boli v Chlebanoch po ničivých vojnách a povstaniach iba 3 domácnosti. V tom čase (1715) žili v obci - ich potomkovia v nej žijú dodnes - rodiny s priezviskami Kmotorka, Novotný, Kúdela, Bočkay, Gális, Kluka.

 

Od r. 1715 do r. 1761 bolo uzatvorených 59 sobášov v poddanskej dedine Felsö Helbin - Horné Chlebany a zomrelo 124 ľudí, z toho bolo 64 detí.

Pri sčítaní ľudu, domov a hospodárskych zvierat r. 1784 - 1787 bolo v obci 13 domov, v ktorých bývalo 27 rodín, čo predstavovalo 141 obyvateľov, z toho 4 sedliaci a 4 dediči, 17 želiarov a 62 detí. Obyvatelia sa dožívali vysokého veku ojedinele.

 

V roku 1866 vedelo čítať 50 ľudí a písať 15. Nájomníkom majera bol Jozef Hecht, mal sluhu Laufera hebrejského vierovyznania.

V obci žili 3 mlynári, majstrom bol Dino Henrik. Iba 2 domy boli so sieňami. Jeden z nich obýval Ján Novotný - roľník so 17 príslušníkmi rodu, z čoho boli 3 vdovy s rodinami. Dom mal sieň, izbu, 4 komory, kuchyňu, humno a dve maštale.

 

Počas 20. storočia sa v obci narodili tri páry dvojčiat.

 

V roku 2005 žije v obci 346 obyvateľov         

Ku dňu 9. 5. 2005 v nej žije 346 obyvateľov, z toho:

172 žien, s priemerom života 45,4 rokov a

174 mužov s priemerom života 39,8 rokov.

Celkovo je priemerný život obyvateľov v obci 42,6 rokov.

 

Detí vo veku do 18 rokov žije v obci 55 a z toho je

mužského pohlavia 29 a 

ženského 26.

Mladí občania sú v celkovom počte obyvateľstva obce zastúpení 15,9%-tami.

 

Celkovo žije v obci 131 slobodných ľudí a z toho pánov 79 a slobodných žien 52.

 

Vdovstvo žien je v obci jasné, pretože máme až 25 vdovíc a iba 2 vdovcov čo nasvedčuje, že ženy oveľa dlhšie žijú ako muži.

V obci je celkovo 86 ženatých mužov a 91 vydatých žien.

 

Najčastejší výskyt priezvísk obce v roku 2005

 V obci je celkovo 27 rôznych priezvísk obyvateľov. Najčastejším priezviskom v obci je KÚDELA, ktoré sa vyskytuje u mužov 20 krát a u žien 19 krát, Druhým priezviskom je NOVOTNÁ 19 x a mužské NOVOTNÝ 10x. Tretie v poradí z najčastejších priezvísk je MEDO, ktoré sa vyskytuje 8 x.

 V 19. storočí a do polovice 20. storočia bolo najčastejšie priezvisko NOVOTNÝ a KMOTORKA.

  

Prezývky obyvateľov obce počas storočí 

(Spísané v roku 2000; vydané v publikácii CBRSK Horné Chlebany: História a súčasnosť: Spolok „Tri ruže“, str.20.-28.,

autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2001; doplnené a prepracované v máji roku 2005)

 

Vzhľadom k faktu, že duplicita priezvísk sa stala orieškom pre ľudí, obyvatelia si navzájom dávali rôzne prezývky, aby ihneď vedeli, kto do ktorého rodu patrí, s kým a aké má príbuzenské vzťahy.

Pri návštevách archívov a bádaní histórie obce Horné Chlebany som objavila jedno meno, ktoré mi pripomenulo prezývku jednej vetvy rodu Novotných. Stalo sa, našla som pôvod najstaršej prezývky Brncovci, Brncíci v priezvisku „Brncíková“. Skrsla vo mne myšlienka zistiť, či náhodou neobjavím popri dokumentoch - vo vedľajších písomných poznámkach - aj iné mená, ktoré by pripomínali staré a známe prezývky zaužívané medzi obyvateľmi. Nestalo sa tak, nenašla som, ale... vzala som do rúk pero, papier a išla som medzi spoluobčanov s úmyslom vydolovať z nich všetko, čo vedia o svojich prezývkach. Spísala som tak prezývky obyvateľov obce a vznikla z toho malá štúdia vzniku a vývoja prezývok obyvateľov obce Horné Chlebany.  

Tak, ako vznikali názvy obcí podľa zamerania pracovnej činnosti obyvateľov obcí pre zabezpečovanie kráľovského dvora, pánskych sídel a kláštorov napr.: Tesáre (opracovávanie dreva), Solčany (distribúcia soli), Chlebany (pečenie chleba pre kláštor) atď. a ako vznikali priezviská poddaných zameraných na určitú odbornú činnosť pre obce, panstvá, kláštory a pod., napr: Šuster, Krajčír, Kovár, Pastier, Hrobár, Hrnčiar atď., tak vznikali aj prezývky obyvateľov obcí na Slovensku podľa pracovných činností, priezvísk a mien rodinných príslušníkov z mužskej i ženskej vetvy, podľa určitých zvykov a zlozvykov jedincov, porovnávania spôsobu reči, chôdze, zvukov s vtákmi a zvieratami, z detských hatlanín, komických a iných situácií atď. 

Niet obce na Slovensku, v ktorej by nebolo zaužívaným zvykom dávať spoluobčanom prezývky. Najčastejšie sa dávajú prezývky ľuďom s rovnakými menami a priezviskami. Prispievalo to k rýchlej orientácii kto je kto a ku ktorému rodu v obci patrí. Pre človeka žijúceho v spoločenstve ľudí a v určitej komunite je dôležité v každej dobe a v každom čase, aby vedel kam patrí.

Poddaní voľakedy nevlastnili občianske preukazy ako my dnes. Panské rody si viedli svoje rodostromy z praktického dôvodu dedenia majetkov. Poznanie rodov a rodinných vzťahov poznali obyvatelia pomerne ľahko vzhľadom k presne určeným pomenovaniam blízkych i vzdialenejších príbuzných mužskej a ženskej vetvy rodu, ako sa ľudovo hovorí „po meči a po praslici.“  

V knihe „Frazeologický slovník“ autora P. Tvrdého - vydala Grafická únia, uč. Spol. v roku 1933 ako druhé doplnené vydanie - sa nachádzajú pod príslušnými heslami pomenovania rodiny s jej príslušníkmi v štruktúre rodinných vzťahov.

Môj syn Ing. Karol Vražba vypracoval znázornenie (i grafické) rodinných väzieb s príslušnými pomenovaniami - osloveniami pod názvom:

 16. a 17. storočie s ničivými vojnami a povstaniami podnietili panstvá na Slovensku k vydaniu zákazu sťahovania sa poddaných bez povolenia pána. Cieľom tohoto zákazu bolo udržanie si pracovných síl na panských majetkoch. V Rakúsko – Uhorskej mnohonárodnej monarchii sa udržiavali národné komunity pospolu súdržnosťou a určitou izolovanosťou. V tejto dobe boli sobáše poddaných z dvoch panstiev ojedinelým javom. Obmedzenie pohybu poddaných prispelo k uzatváraniu manželstiev poddaných z jednej obce nanajvýš s niekým zo susedných obcí, ktoré ale boli majetkom ich zemepána. Panstvo odmietalo pripustiť stratu pracovných síl z dôvodu nasledovania manžela alebo manželky do iného panstva. Nebolo zriedkavosťou, že v malých obciach každý každého veľmi dobre poznal a všetky rodiny žijúce v malých obciach boli navzájom poprepájane v rodinných vzťahoch ako krstní a birmovní rodičia- kmotrovci.

V rodinách poddaných bola vysoká pôrodnosť, ale aj úmrtnosť novorodencov a malých detí. V takýchto úzkych obecných komunitách mali vedúce pozície s rešpektom bohaté dedinské rody majúce určité funkcie z poverenia panstva. Napr. obecní richtári a hospodári s obecným majetkom a pod., ktorí boli vykonávateľmi nariadení a zúčastňovali sa ako svedkovia pri rôznych majetkových sporoch obcí a panstiev. Obec Horné Chlebany bola poddanská obec panstva Krušovskovcov a na základe zákazu sťahovania sa poddaných do iných panstiev vznikalo rozmnožovanie sa rovnakých mien a priezvísk. Prirodzenou cestou vznikalo množstvo prezývok kvôli orientácii kto ku komu patrí.

Obecné komunity, keď poddaní nemohli o sebe vôbec rozhodovať, je možné prirovnať k etnickej skupine odkázanej na to, čo určitý národ (kde etnická skupina žije) urobí pre túto etnickú skupinu, čo nariadi tejto etnickej skupine, ako sa postará o túto etnickú skupinu, ako rozhodne o tejto etnickej skupine atď. Identita tejto etnickej skupiny je uchovávaná v určitej izolácii od národa v krajine ktorého žije.

Tak sa poddaní museli starať jeden o druhého a navzájom si pomáhať. Keď niekto z nich zlyhal, ďalší jeho chyby a pády naprávali a preberali zodpovednosť za neho a jeho rodinu. O siroty sa starali ich krstní rodičia a starcov museli doopatrovať deti a vnúčence.  

 

Najstaršie rody obce Horné Chlebany

sú Kmotorka a Novotný

 Pri spisovaní histórie obce som našla v matrike záznam priezviska Brncíková, vyskytujúcom sa v obci po r. 1700.

V 18. storočí v obci Horné Chlebany - konkrétne v roku 1715 - sa pri krstoch zapisovalo do farských matrík iba plné meno otca dieťaťa a krstné meno matky, nie však vo všetkých farnostiach. Neskôr sa uvádzajú i priezviská matiek napr. Novotná rodená Kmotorková. Zaujalo ma to z dôvodu, že ešte dnes existuje v rode Novotnovcov prezývka Brncík, Brnco, Brnec, Brncák, Brncíčka, Brncáčka, Brncula, Brncovi, Brncovci, Brncáci, ktorá sa mení podľa dobovej gramatiky a slangu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Brncíková stala manželkou jedného z mnohopočetnej rodiny Novotnovcov a ich potomkov začali prezývať Brncíkovci, Brncáci, Brncíci, Brncovci, Brncovi, Brnco, čo v praxi znamenalo otázku:

„Ktorý Novotný? – a odpoveď: Brncíčkin,“ podľa vtedajšieho používania slovenského jazyka.

Prezývky podľa priezviska rodu manželky

 V druhej polovici 19. storočia vznikli prezývky z priezviska rodu manželky v rodine Gregora. N. – Mrnčíka, ktorý bol richtárom a prvým knihovníkom v obci. Prezývka vznikla podľa priezviska manželkinej vetvy rodu. Všetci členovia rodu majú už sto rokov prezývku Mrnčíkovci, Mrnčík, Mrnčíci, Mrčíkova, Mrnčíčka.

Jeho dcéra, ktorá sa vydala za J. K. a má s ním 4 synov, je naďalej prezývaná Mrnčíčka, no ku tejto prezývke pribudla ďalšia spotvorením priezviska jej manžela na Kliešťar, Kliešťarka, Kliešťari, Kliešťarovci, Klieštenka, Kliešťarova, čo sa prenáša na jej synov a vnúčence.

Osobitnú prezývku má J. K. ml., ktorá vznikla z profesie maliara bytov - „Picasso“.

 Podľa priezviska prababky je v rode A. N. prezývka Kanko. Prezývka vznikla na prelome začiatku 20. storočia a používaná je naďalej na prelome konca 20. storočia na deti A.N. ml. a jeho deti. 

Ďalšie prezývky z priezviska v rode manželky vznikli v rodine Š. K. – Šedáka, v rodine Š. N. – Miklasa, v rodine J. N. – Rapku, v rodine J. Š. – Dodeja  - Kabača, v rodine G. B.– Kapuškinho, v rodine J. L. – Pujdaka, v rodine Š. K. – Gromuskinho, v rodine J. K. – Králkinho, v rodine Š. M. – Holca, v rodine A. E. – Lučkov, v rodine E. H. – Bajzíčkin a v rodine J. K. – Srokov, ktorý si vzal za manželku Srokovú. Jeho deti sú dodnes prezývané Srokovci, Srokovi, Sročkiny, Sročka, Srokovec.  

J. Š. – Dodej, Dodejov, Dodejkin si vzal za manželku Kabačovu a jeho dcéry už v obci prezývali Kabačky, Kabačove, Kabačkine, Kabačkane. K prezývke Dodej pribudla prezývka Kabač a kým Ján žil v obci s druhou manželkou, pretože jeho manželka zomrela, ľudia používali obe prezývky rovnako a prezývali tak aj jeho druhú manželku. Rodinu G. Š. (brata J. Š.) a jeho potomkov prezývajú naďalej Dodejovi. Manželka G. Š. zo Solčianok ako stará mama vychovala deti svojej dcéry, vnúčence.  

S istotou možno povedať, že prezývka potomkov NovotnýchBrncovi je jedna z najstarších prezývok obce Horné Chlebany, ktorá pretrváva dodnes od začiatku 18. storočia.

Po nej sú to prezývky Novotnovcov: Mrnčík, Bandík, Seliak, Kanko, Rapko, Miklas a prezývka Šedák, ktorá patrí rodu Kmotorkovcov.

 Troch bratov Bélu G. a ich potomkov prezývajú Kakačovi, Kakačovci, Kakači, Kakačkiny, Kakač, Kakačov. Potomkovia V. (Belu) už v obci nežijú (Vladko, ako mládenec zomrel). Prezývka vznikla v rodine G. z prezývky v rode jeho manželky. Nezistila som podľa čoho vznikla, hoci láka vysvetlenie, že mohla vzniknúť zo slova používajúceho u matiek malých detí, aby kakali do nočníčka. V tej dobe však nočníčky boli zväčša iba v panských domácnostiach a v nemocniciach, tak nie je pravdepodobné, že prezývka vznikla na základe odvodeniny od slova kakať. S najväčšou pravdepodobnosťou prezývka Kakač bude spotvoreninou priezviska v rode jeho manželky, pochádzajúcej zo susednej obce. Nik z opýtaných mi nedal odpoveď na to, ako a kedy vznikla prezývka Kakač. Prezývka prirodzenou cestou zaniká, po smrti ich rodičov BéluPailínky z potomkov Kakačovcov už nik v obci nie je prihlásený na trvalom pobyte.

 Gazdu Halma prezývali Gendešovi, Gendešovci, Gendeš, Gendeška. Nepodarilo sa mi zistiť ako prišli k tejto prezývke a taktiež sa mi nepodarilo zistiť pôvod prezývky J. M. - Culinka, Culko, Culinko, Culkin, Culkina, Culinkova, Culkova. 

Prezývky podľa krstného mena manželky

 V poslednom desaťročí dvadsiateho storočia sa hovorí manželovi J. a synovi D. P. podľa mena manželky - Štefkin, Štefkiny. Jej otca R. M. a matku M.M. prezývali aj Dino, Dinova, Dinovci podľa krstného mena otca - Dionýza M. 

Prezývky odvodenné od krstných mien otcov a starých otcov

 Prezývky v obci z prvej tretiny 20. storočia vznikli odvodeninou od krstných mien otcov a starých otcov, ale i podľa mien starých mám ako napríklad: V. N. – Valentov (Valent), J. K. – Tivov (Tivadár), D. K. – Dežinkov (Dezider), V. M. – Viktušov (Viktor), M. B. – Peterov (Peter). Prezývka J. N. - Bridka je odvodená od krstného mena starej matky Brigity, ktorej hovorili po domácky Bridka.

J. K. - Pepo, (narodil sa v Čechách a vyrastal na Slovensku), keďže sa narodil v Čechách volali ho od malička po domácky Pepo, Pepík a jeho potomkovia majú prezývku Pepovci, Pepovi, ten od Pepa, Pepov.  

Prezývky odvodené od priezviska

 Potomkov prvého kronikára obce pochádzajúceho z Moravy - Adolfa Vozáka (kroniku začal spisovať v roku 1933) prezývajú v obci podľa priezviska - Vozákovci. Časom prezývka Vozákovci pochádzajúca z priezviska Vozák nadobúda premenu na prelome 20. storočia, keď podľa krstného mena vnuka prvého kronikára v obci, Adolfa M., začali spoluobčania prezývať jeho deti podľa jeho domáckeho mena Dolo, ako Dolovci, Dolovi, Dolova, Dolkiny, Dolkin, Dolka, Dolov, Dolkina. Staršia generácie obce prezýva rod Adolfa M. - Vozákovci a mladšia generácia - Dolovci.  

Prezývky podľa majiteľa poľa

 V rodine predka V. N. – Seliaka vznikla prezývka odkúpením role od človeka s priezviskom NoviSedlak (jeho priezvisko sa písalo s veľkým „S“ uprostred slova, čo nie je bežné v slovenskom jazyku), tzv. Seliakove role.“ Priezvisko bohatého gazdu obce - zapísaný je v urbárskych tabuľkách s ďalšími troma gazdami obce, bol viac krát zvolený za richtára obce - NoviSedlak v obci zaniklo, no toto priezvisko sa ešte dnes vyskytuje na severe stredného Slovenska a názov Seliakove role“ - v intraviláne obce - zostal zaznačený v katastrálnych mapách.  

Prezývky podľa názvu obce

 Prezývka Olichovský, Olichovská vznikla podľa názvu obce Olichov z ktorej pochádzal V. K. Vendelína s manželkou a ich deti začali v obci prezývať Olichovskí. Úmrtím manželov a odhlásením sa z trvalého pobytu ich syna, žije v Bratislave a je kameramanom v televízii, kde pôsobí aj jeho dcéra, a ich dcéry, ktorá je zubnou lekárkou, prezývka Olichovský prirodzenou cestou zanikla po roku 1990.

 Podľa obce Chynorany, odkiaľ pochádzala manželka J. Š. prezývali aj jeho – Chynoriankin, Chynoriankiny, Chynoriankine, Chynoranec, Jožove Chynorancove deti. Prezývka už dnes nie je v bežnom slovníku ľudí. Sporadicky ju hovorí iba staršia generácia. Okrem prezývky Chynoriankin ho prezývali aj Viktorin, podľa krstného mena manželky a deťom hovorili v obci „Viktorini“.  

Prezývky podľa profesnej a inej činnosti

 V poslednej štvrtine 19. storočia predok J. K. – „Pastiera“ dostal prezývku podľa pracovnej činnosti v obci ako obecný pastier. Takisto predok J. K., ktorý bol v obci obuvníkom a opravárom obuvi, získal prezývku „Šuster.“

 Prezývku Záhradník, podľa profesnej činnosti, dostal Karol Vražba, ktorý bol vyučeným záhradníkom a pracoval v majeri veľkostatkára Imricha Motešického. Hoci nositeľom priezviska Vražba bol v obci iba on, nevyhol sa prezývke Záhradník, ktorá naďalej pretrváva u jeho troch vnukov a siedmych pravnukov. Keďže som sa vydala za syna Karola Vražbu - Imricha, i mňa prezývajú Záhradníčka, Záhradníková, tá od Záhradníkov.  

Taktiež prezývka z rodu J. M. zo susednej obce – Červík vznikla z profesnej činnosti jeho brata, ktorý pracoval „na majeri“ v Horných Chlebanoch. O človeku pracujúcom so zemou sa hovorievalo: „Hrabe sa v zemi, kuce sa v zemi, prehadzuje zem ako červík.“ J. M. prišiel do obce už s prezývkou, ktorú mal v rodnej obci a umocnila sa, keď sa zamestnal vo Výskumno - šľachtiteľskej stanici, kde pestuje zeleninu a kvety v skleníkoch. Okrem tohoto vzniku prezývky som sa dozvedela od J. M., že ho doma ako vzrastom najnižšieho a najmladšieho z rodiny oslovovali Červík. Nech už vznikla prezývka tak alebo onak, obaja bratia pracovali v poľnohospodárstve a prezývka Červík zostáva naďalej u ich potomkov.

 J. a E. K. a jeho rodinu prezývajú na prelome päťdesiatych rokov Papaťka, Papaťkovci, Papaťkovi, Papaťkiny. Prezývka vznikla pri pasení husí v detskom veku a pretrvala dodnes, viac sa však používa u staršej generácie.  

Prezývky podľa zvyku, častého a dlhoročného opakovania jednej vety a konania podľa nej

 Z často opakovanej vety: „Oko za oko, zub za zub“ v rodine F. N. vznikla po roku 1920 prezývka Okodáš.

Pán F. N. bol známy ako veľmi temperamentný človek, ktorý si nedal nikomu a z ničoho „odorať“. Dokázal si obhajovať seba a svoju rodinu všetkými možnými spôsobmi. Jeho sedem potomkov prezývali spoluobčania Okodášovci, Okodášovi, Okodáši, Okodáš, Okodáška až kým nezomrel jeden z nich profesiou železničiar a následne ďalší bezdetný invalid. Prezývka Okodáš zanikla prirodzenou cestou, odsťahovaním potomkov z trvalého bydliska v obci a úmrtiami. 

Prezývky podľa obľúbenej činnosti a spôsobu pohybu

 Približne v dvadsiatych rokoch došlo k vzniku prezývky Hingáč, ktorá časom potlačila pretrvanie prezývky Seliak. V. N. sa ako malý chlapec veľmi rád hojdal a aj jeho chôdza pripomínala „hojdavý pohyb“. Hojdanie sa voľakedy hovorilo ľudovo ako hinganie sa na hingale, hingať.“ Z činnosti, ktorú mal rád ako dieťa a podľa jeho chôdze vznikla prezývka Hingáč.

Podobne z detskej záľuby, určitej činnosti, dostal prezývku na začiatku tohoto storočia J. N. - Klincár. Prezývka v rode J. N. - Klincár vznikla zo záľuby jeho deda, ktorý rád robil s kladivom a hlavne rád pribíjal klince. Dedo synovi i vnukovi zo žartu hovorieval: „Z teba raz bude klincár, keď chceš stále iba klince pribíjať.“ Klincárom sa aj stal, ale v podobe prezývky, ktorá pretrváva u šiestich súrodencov a ich potomkov. 

Prezývky podľa nedokonalej reči, detskej hatlaniny

 Iná bola pohnútka k vzniku prezývky Bandík v rode F. N. Keď bol otec pána F. ako malý chlapec, nevedel po otcovi, ktorý neznášal pandúrov a nazýval ich „pandúrsky banditi“, vysloviť slovo banditi. Tak opakoval po otcovi: Bandíky, bandíky.“ Od malička mu doma hovorili:

-„Ty môj malý bandík“. Prezývka Bandík, Bandíkovci, Bandíci pretrváva dodnes u potomkov R. N. a jeho dcéry V. J. i vnúčeniec a takisto u O. Š. a jej potomkov.

 J. K. – Brička bol bírešom u pána Finku a Motešického. Na starosti mal starostlivosť o kone. (Kočišom u pána bol J. L.) Keďže J. K. podľa potreby vozil na bričke i panstvo majera, prezývali ho Brička, ale až po veselej udalosti. Jeho trojročný syn Janíčko hovoril namiesto spoluhlásky b – spoluhlásku p a spoluhlásku r nevedel povedať. Keď malého Janíčka vozil otec na panskej bričke, chválil sa s tým malý Janíčko aj pánovi Motešickému hovoriac:

- „Môj tata má bričku a vozí ma.“ Samozrejme, že namiesto b povedal p a r vynechal. Keď sa pán Motešický spýtal malého Janka, čo má jeho otec (myslel tým bričku), on veľmi rozradostnene opakoval: „Môj tata má...,“ na čom sa pán Motešický aj s ostatnými poslucháčmi vždy zasmial a dal mu nejakú sladkosť.

Postupom času prezývka z detskej hatlaniny sa pretvárala na profesnú prezývku Železiar. J. K. robil odbornú prácu armovača na stavbách a jeho potomkov prezývali Železiarovi, deti J. Železiara, tí od Železiara, Železiarovci. Na prelome storočia v roku 2000 už prezývku Brička nie je často počuť, viac sa hovorí  Železiar.

Podľa Bričkovho brata Dezidera, ktorý má viacdetnú rodinu, je zaužívané aj hovorenie:

-„Ktorého to je decko? No Dežinkovho brata, toho, čo má len tri deti. Prezývka Dežinkove deti vznikla z krstného mena ich otca, ktorý je bratom J.K.- Bričku. 

Prezývky podľa záľuby v spievaní a opakovaní slova, vety

 Š. N. – Miklasovi (prezývka Miklas vznikla z priezviska starej matky, aby sa určilo do ktorého rodu patrí) prischla ďalšia prezývka Čipčík, Čibčík. Záľubu Š. N. v spievaní pri práci prirovnávali k citoslovciam štebotania vtákov: „číp, číp – čík, čík.“ Táto prezývka začala pomaly potláčať do úzadia prezývku Miklas. Zatiaľ sa používajú obe prezývky tak, ako pri prezývke VozákovciDolovci. 

Pavol Z. dostal prezývku podľa zvyku hovoriť svojej manželke „mamička“ a oslovoval ju tak nielen súkromne, ale v reči o rodine vždy povedal „Moja mamička, naša mamička“ a nasledovalo manželkine meno. Prezývka Mamička, Mamičkiné, Mamičkin, Mamičkiní, odsťahovaním sa jeho potomkov z obce zanikla prirodzenou cestou.

 Gendešov vnuk J. S. získal prezývku Gula. V detskom veku, približne v roku 1980, mal vo zvyku hovorenie vety na futbalových zápasoch: Gula fičí, bude gól!“ Jeho moletnejšia postava s opakovaním uvedenej vety sa stali dôvodom na prezývku, ktorú používa terajšia generácia mladých a mladších.  

Prezývka podľa slova z úryvku divadelnej hry

 Prezývku Holubička dostal J. G. zo susednej obce pri jednom ochotníckom divadelnom vystúpení, kde hovoril text: „Ja som holubička malá...“ a spadol na javisku na zadok, čo vyvolalo všeobecnú veselosť a smiech divákov, hoci hra mala byť tragédiou. Hra neskončila ako tragédia, no stala sa trvalou spomienkou na tragikomickú situáciu pri jej hraní. Táto prezývka pretrváva a používajú ju ľudia obce častejšie ako HalasRapko. Potomkov H. N. prezýva mladšia generácie obce Holubičkovci a staršia Rapkovci sporadickejšie Halasovci. 

Prezývka po cudzom, inom človeku

 J. N. – Rapko, Halas. K prezývke Halas prišiel ako mládenec medzi kamarátmi, keď rozprával ako robí na dome s pokrývačom Halasom. Dostal prezývku po majstrovi pokrývačovi Halasovi. Jeho potomkovia mali teda dve prezývky a to RapkoviHalasovi. Rapkovi je staršia prezývka rodu predkov J. N. a jeho bratov. Keď sa vydala jeho dcéra za J. G. zo susednej dediny, začala prezývky RapkoHalas potláčať do úzadia prezývka - Holubička.

 Syna Pujdakovej, Štefana K. začali približne v osemdesiatych rokoch 20. stor. prezývať Paliatka. Štefan hrával futbal a kamarátom niečím pripomínal futbalistu zo Slovanu Bratislava. Keď si vzal za manželku Zuzanu. N. – Brncovú, prezývajú ho i podľa manželky – Brnec, muž Brncovky, Števo Zuzin, ale jeho vrstovníci ho naďalej prezývajú Paliatka a jeho deti malí Paliatkovci. 

Prezývka podľa prezývok

 Tri sestry E. K. – Šedákovú, J. Š. – Dodejovú a M. K. – Pastierovú prezývajú Pujdačky, Pujdakové, Pujdačkine podľa prezývky rodu zo strany ich matky zo susednej obce - z matkinej strany.

 Prezývky zo žartu

Takisto Dežinkov syn J. K. dostal v roku 1980 prezývku Koperník, keď pred bývalým Klubom mládeže rozprával svoje tvrdenie o hviezdach, „to ale nebola jeho parketa“, nepresvedčil a kamaráti ho začali zo žartu prezývať Koperník. Prezývka pretrváva dodnes.

 Mládežníkovi P. K. na tanečnej zábave vymysleli kamaráti prezývku Gajda, Gajdár. Častejšie mal totiž vykasanú košeľu von z nohavíc a ľudovo sa tomu hovorí: „Si rozgajdaný, si ako gajdár s holým pupkom“, „košeľu máš na sebe rozgajdanú ako gajdu a pod. Po jeho ženbe a odsťahovaní sa z obce prezývka Gajda, Gajdár zanikla.

 Približne v roku 1980 vznikla prezývka Dian, ktorú dostal P. K. (Papaťkov) podľa používania mentolovej alpy na potieranie čela. Mentolový tekutý prostriedok na schladenie horúceho čela a na podporu trávenia bol a aj je používaný v každej domácnosti a je vybavením domácej lekárničky. Alpa mala pred rokmi názov „Diana“ a šuhaj Peter K. stále používal jej zastaralý názov a hovorieval vetu: „Neni nad Dianu!“ Okrem toho, raz požil väčšie množstvo tejto tekutiny z čoho mu nebolo dobre na žalúdok. Mladšia generácia podľa prezývky P. K. prezýva aj jeho súrodencov a rodičov Dian, Dianka, Dianovci, Dianovi, Dianov, Diankin. Staršia generácia naďalej prezýva rodiny J. a E. K. – Papaťkovci, Papaťkovi, Papaťkiny, Papaťkov, Papaťkina a mladšia už len Dian, Dianovci. 

Prezývky podľa nosenia odevu

 J. K. Tivov, získal prezývku Jelenica. Približne v roku 1980 až 1985 dosť dlho a často mal na sebe moderné a pekné jelenicové sako a to sa stalo podnetom pre futbalistov (robil futbalového rozhodcu), aby mu dali prezývku Jelenica.  

Podľa nosenia odevu toho istého druhu, saka z koženého materiálu nazývaného jelenica, začali prezývať Jelenica aj ďalšieho futbalového hráča za T.J. H. Chlebany - menovca J.K. uvedeného v predošlej vete, Jozefa K. „od majera,“ ktorý už mal prezývku po matke Gromus, Gromuska, Gromuskin, Gromusov. Obom rovnomenným J. K. - priaznivcom futbalu, dali kamaráti futbalisti prezývku Jelenica, ale na konci 20. storočia prezývajú Jelenica už iba jedného. Druhý J. K. - Gromus sa odsťahoval a jeho odchodom z trvalého pobytu v obci prezývka zanikla, ako aj po smrti jeho rodičov prezývka Gromus.  

Prezývka zo spotvoreného krstného mena

 Miroslav K. s prezývkou Šedák, získal novú prezývku Mikino a vymysleli mu ju kamaráti s ktorými hrával futbal. Mladšia generácia už prezýva jeho manželku a potomkov Mikinovci, Mikinova dievka, Mikinov syn, Mikino od Šedáka.  

Keď na niektoré priezviská neboli vymyslené prezývky, tak sa zaužívalo nehovoriť medzi sebou priezvisko ženského rodu s koncovkou „OVA“, ale „KA“, napr.: Mikuláška, Bočkayka, Štrehoberka, Maťaška. Táto koncovka je používaná aj u prezývok napr.: Kukarka, Klincárka, Mrnčíčka atď.  

Bez prezývky zostalo v obci 34 priezvisk.

 Na sklonku 20. storočia a na začiatku 21. storočia a nového tisícročia už nevznikajú prezývky kvôli orientácii kto je kto a ku ktorému rodu patrí. Mladšia generácia si vymýšľa situačné prezývky ako napríklad: zo spôsobu nosenia odevu (Gajdár), niečo rád nosiť na sebe oblečené (Jelenica), podľa spôsobu činnosti alebo výzoru, podoby na niekoho (Paliatka), z tvrdenia niečoho, čo nie je podložené faktami (Koperník), z heslovitého tvrdenia - obľuby niečoho (Dian) z čoho si urobia posmech a prezývka je na svete.

 Aj prezývky v obci podliehajú pohybu doby a kúltúrnohospodársko – ekonomicko - politicko - sociálnym zmenám, ktoré na obyvateľov obce pôsobia.

 Ďakujem všetkým ochotným spoluobčanom za informácie o ich prezývkach, osobitne Novotnovcom, KmotorkovcomKúdelovcom.

V štúdii pre verejnosť, na žiadosť viacerých, ktorých sa obsah štúdie týka, neuvádzam pri prezývkach plné mená a priezviská.

Autorka: Vražbová Anežka

 Zdroj:

Podklady na spracovanie prezývok obce Horné Chlebany sú získané z: Písomné záznamy v matrike Farského úradu v Krušovciach z rokov: 1715 – 1716, 1758 –1812, v Urbárskych písomnostiach Župný kraj I. fasc. III. No 22 H. Chlebany r. 1780 Šoba Nitra pobočka Šaľa nad Váhom, Az elsö magyarorsagi nepsamlálás 1784 –1787 str. 106 - 107 a Sčítanie ľudu r. 1869 Šoba Nitra; Od žijúcich obyvateľov obce Horné Chlebany, ktorých prezývky sa dodnes používajú; Archívne materiály o obci z archívov: Okresný archív Topoľčany, Štátny oblastný archív (ŠOBA) Ivanka pri Nitre, ŠOBA - pobočka Šaľa nad Váhom, Štátny archív Slovenskej Akadémie vied (SAV) Bratislava; Kronika obce Horné Chlebany. 

Napísali:

O prezývkach obce Horné Chlebany bol zverejnený článok v Obecných novinách Ročník X/č.22 dňa 23. mája 2000 pod názvom: „Hra, či seriózny výskum?“- v rubrike: „Z regiónov“.  Napísal pán: Miro Potančok. 

Zasmejte sa aj Vy!

Prečítajte si list, ktorý som dostala od môjho mladého priateľa z východu Slovenska aliasom Ni Joe.

Vysoko vážený pán prezident!

Obraciam sa na Vás s prosbou o oslobodenie z povinnej vojenskej služby, vzhľadom k obtiaznej rodinnej situácii, v ktorej sa nachádzam.

Mam 24 rokov a oženil som sa s vdovou vo veku 44 rokov.

Moja manželka ma dcéru vo veku 25 r.;

zhodou okolnosti sa stalo, že s touto dcérou mojej manželky sa oženil môj otec,

čím sa stal mojim zaťom, lebo si vzal moju dcéru.

V tejto súvislosti je moja dcéra zároveň i mojou macochou.

Mojej manželke a mne sa v januári narodil syn;

toto dieťa je bratom manželky môjho otca,

teda jeho švagrom.

Zároveň, ako brat mojej macochy, je i mojim strýkom, to znamená,

že môj syn je mojim strýkom.

Manželka môjho otca, teda moja dcéra, porodila na Veľkú noc chlapca,

ktorý je zároveň mojim bratom, lebo je synom môjho otca,

a zároveň i vnukom, pretože

je synom dcéry mojej manželky.

Som teda bratom môjho vnuka

a vzhľadom k tomu, že som manželom svokry otca tohto dieťaťa,

som teda v postavení otca svojho otca a zároveň

i bratom jeho syna.

Som teda sám sebe dedkom.

Z týchto dôvodov Váš, vážený pán prezident, prosím o odpustenie vojenskej služby, lebo, ako je známe, zákon nedovoľuje povolať do armády zároveň dedka, otca i syna z jednej rodiny.

Verím, pán prezident, že prejavíte pochopenie pre moju situáciu.

Odkazy na moje weby
  
Seniorka: http://seniorka.wz.sk
   Milujem pani P...: 
http://eufrosyne.wz.cz 
   Svet bábik a tvorcovia-priatelia z netu:
http://svetbabik.czweb.org 
  Svadba - starejší - Wedding - Chlebany:
http://svadbask.unas.cz 
  Vianoce - história, zvyky:
http://vianocechristmas.czweb.org 
     Veľká noc v kresťanských zvykoch:
http://velkanoc.czweb.org 
   Prežila svoju smrť - Glória Polo:
http://gloriapolo.czweb.org 
  Vianoce - história, zvyky:
http://www.vianocesk.wz.cz
   Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz 
   Moje CB rádioamatérske hobby:
http://cbrsk.euweb.cz 
  
  Kelti-Jánska noc v histórii: http://cbjanskanoc.ic.cz
    
Ľudový básnik Michal: http://michalkrpelan.wz.cz 
  
Múdra ako rádio: http://mudraakoradio.euweb.cz 
  
 Cezmín - ker aj ako môj alias: http://cezmin.wz.cz 
  
 Obec H.Chlebany: http://hornechlebany.unas.cz
  Milujem pani  P: http://www.cezmina.szm.com
   Cintorín - Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to 
   Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz 
   Jedovaté bylinky:
http://bylinky.czweb.org 
   Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
  
 Cezmín: http://cezmin.czweb.org 
   
Príroda: http://agika.szm.com 
   
Stránky, ktoré som urobila zdarma iným
Dieťa, jeho práva: http://dieta.czweb.org
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Ranná Sedmička:
http://rannisedmicka.wz.cz 
  
 Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk 
Bulldog english:
http://buldog.czweb.org
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Senior Baťo:
http://dano17.wz.sk
  
Späť | Dopredu


[Späť | Dopredu]
Design by Cezmín Horné Chlebany Slovakia 2010 http://cezmin.wz.sk