wz

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
[Späť |Dopredu]

Driapačky

Keď sa dni krátili začal čas driapačiek, kde ženy rozprávali o čertoch - diabloch, čarách a bosorkách ako i povesti a príhody z letných robôt na poli. My, ako deti, sme sa hrávali zväčša pod stolom. Stoly v kuchyniach, na rozdiel od dnešných čias, boli z masívneho dreva a dlhé, veľké, keďže bolo v každom dome viac detí a mali dolu na nohách stola pribité aj zaoblené drevo, na ktoré si sediaci za stolom mohli položiť nohy, takže ich nemali položené na studenej zemi.
Pod stolom sme sa hrali s narúbaným drevom, ukladali sme si ho do štvorca robiac tak z neho studňu a do studne sme púšťali na nitke uviazanú papierovú lodičku alebo sme si tam dávali kamienky a sklíčka  a obchodovali sme s nimi. Takže pod stolom bol "detský nátresk", pritom sme počúvali čo starší hovoria, ako medzi sebou komunikujú, smejú sa a aj to, ako chalani, ktorí tam občas prišli za dievkami, žartujú, "hrkútajú, frajeria". Mne sa takáto hra pod stolom veľmi páčila a driapalo sa perie do 22 až do 23 hodiny, kedy sme odchádzali domov. A veruže sme tam nikdy nezaspali. Bolo to veselé a zaujímavé pre nás a hlavne nás nevyhnali zo svojej "dospeláckej" spoločnosti spať, nechali nás medzi sebou. Pri driapaní tak boli tri generácie pospolu.

Svätý Mikuláš

Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Svedčia o tom mnohé kostoly a oltáre, postavené na jeho česť. Za čias cisára Justiniána bol v Konštantínopole postavený chrám na počesť sv.Mikuláša. Jeho sviatok si uctievali aj v celom vtedajšom kresťanskom svete. Na byzantských pečatiach sa jeho obraz objavuje častejšie než obraz kohokoľvek iného. Takmer štyristo kostolov mu bolo zasvätených v neskoršom stredoveku len v Anglii.
Narodil sa pravdepodobne v Patare v Lýcii (Malá Ázia). Bol známy vďaka svojej mimoriadnej zbožnosti, nadšeniu a zázrakom.
Doma dostal dobrú výchovu a zachovával pôsty. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života.
Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný.
Začiatkom 4. storočia, v čase prenasledovania kresťanov, bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Pretože bol veľmi horlivý, aj jeho chytili, mučili a dali do väzenia. Prišiel však cisár Konštantín a vďaka Milánskemu ediktu boli kresťanskí väzni – teda aj sv. Mikuláš – prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a naďalej neúnavne bojoval proti bludu tej doby – arianizmu.
Zomrel v pokročilom veku. Pochovaný bol biskupskom sídle Myra. V 11.storočí však Myru obsadili moslimovia, a tak roku 1087 boli pozostatky sv. Mikuláša prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Tam postavili chrám, zasvätený jemu.
Sv.Mikuláš je tiež patrónom Grécka, Apúlie, Sicílie a Lotrinska. Najväčšiu popularitu má však v Rusku, so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev má aj sviatok jeho prenesenia.

Mikuláš je začiatkom chodenia v maskách, sprevádza ho anjel s čertom a je aj dnes najobľúbenejší hlavne medzi deťmi. Za mojich detských čias ku nám pravidelne nechodil Mikuláš, ale sa konalo posedenie pri jedličke s Dedom Mrázom. Rodičia, zakúpili pre deti darčeky a boli im odovzdané dedom Mrázom v škole. Ktorí rodičia nato nemali peniaze v takom množstve, ako bolo treba a moja matka k nim patrila, ten darček nedostal.
Takže nám Mikuláš (nie dedo Mráz) nosil darčeky do topánok v okne. Málokedy sme však Mikuláša videli. Prosto ráno boli v topánkach sladkosti a tešili sme sa spolu s bratom, keďže si matka nemohla dovoliť kupovať nám hocikedy sladkosti. Obvykle sme si občas mohli kúpiť "krumpľový cukor", ktorý bol vo viacerých farbách a s viacerými chuťami.  Iba stará mamka robila domácu čokoládu, ktorú vnúčencom nadelila počas Vianoc a Veľkej noci. Viaceré deti dostávali sladkosti aj v škole a aj do topánok v okne...
Počas týchto čias pani učiteľka Moravčíková s jej manželom, takisto učiteľom (mali svoje 4 deti a bývali v učiteľskom byte, ktorý bol spojený so školou - stavba do "L" e-lka) nacvičovali divadelné hry s deťmi a tieto sa hrali práve v čase Mikulášskom a boli o zime, Mráziku, zimných ľadových vílach, kedy dobro víťazilo nad zlom.
Na druhý deň kamaráti nám rozprávali, že bol u nich Mikuláš a videli ho, takže napriek tlakom jednej vedúcej komunistickej strany v dedine stále žila tradícia chodenia Mikuláša, aj keď už len v niektorých rodinách a nie tak, ako tomu bolo pred vládou uvedenej strany.

Lucia

Lucia v bielej plachte s krídlom v ruke a maskou na tvári, či zamúčenou tvárou, tak sa zachovala tradícia dodnes, no nie všetci si zamúčia tvár. Robia tak kvôli celkom malým deťom, aby v nich nevyvolávali stres, nemúčia si tvár, aby sa dieťa extrémne nebálo. 

Štedrý deň a večer

Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračún sú pomenovania 24. decembra Cez deň sme nesmeli nič jesť, bol celodenný pôst, iba keď bola stará mama chorá, tá mohla jesť. Ale počas štedrej večere sme sa najedli do sýtosti, až nás bruchá boleli. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, u nás považovaný za jeden z najväčších sviatkov roka. Štedrý večer si uchoval svoje čaro pokoja a mieru v mysliach i srdciach ľudí. Štedrovečerná hostina mala oddávna obradný charakter.
Začína sa zväčša pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa voľakedy oznamovalo zvonením. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Štedrovečerná večera sa začínala prípitkom. Každý člen rodiny bol povinný pripiť si na zdravie a takýmto prípitkom si rodina želala, aby sa aj o rok stretli v plnom zdraví pri vianočnom stole.
Na štedrovečernom stole nesmel chýbať chlieb, cesnak, oblátky, med, orechy a jablká so sušenými slivkami a ďalším sušeným ovocím (hrušky, jablká a u niektorých aj domáce sušené hrozno), polievky - hrachová, fazuľová, hubová nakyslo so smotanou, opekance - pupačky, ryba, koláče a u niektorých aj pôstna kapustnica bez mäsa, s hubami a zemiakmi v nej. Oblátky boli symbolom pokoja a duševnej čistoty pre celú rodinu. Medu sa pripisovala magická moc, ktorá má posilňovať dobré vzťahy v rodine, aby členovia rodiny boli k sebe stále dobrí ako med. Ako prvé sme si zajedli makových pupačiek. Potom po troche z každej navarenej polievky a napokon, hlavným jedlom bola ryba so šalátom. No naša stará mama za svojich mladých rokov ešte počas prvej republiky jedávala so svojimi rodičmi rybu pečenú na masle a s pichanými zemiakmi s maslom. Vtedy ešte na štedrý večer nebolo zvykom robiť vysmážanú rybu so zemiakovým šalátom. Po rybe sme jedli po troche zo všetkého ovocia čo bolo nachystané a na záver koláče a iné napečené dobroty ako napríklad "štedrák" so šípkovým čajom.

V stredoveku volali prvých kresťanských mučeníkov "Kristova družina." Po Štedrom dni nasledujú ďalšie dva sviatky vianočné.

Sviatok narodenia Pána, Božie narodenie...

Prvý sviatok vianočný 25.12. sa slávi, Sviatok narodenia Pána.
Na Božie narodenie sa nevarilo a navštevovala sa iba blízka rodina.
Zvykom bolo, že v tento vianočný sviatok hneď zrána, ešte predtým ako sa niečo v dome začalo robiť, najstarší člen rodiny išiel po vodu k potoku (u nás to bola stará mama). Predtým, ako nabrala vody z potoka, hodila do nej oblátku, peniaz s kúskom jabĺčka a napokon aj kúsok chrenu. Nie všetci z dediny tak hádzali do vody ako píšem. Moja stará mama hádzala všetko, no iní z dediny hádzali do potoka buď oblátku alebo peniaz, či jabĺčko a chren  (chren sme kopali za dedinou na "Kubrickej.")
Potom prišla do miestnosti a všetkých členov rodiny pokropila potočnou studenou vodou a aj miestnosť v ktorej sme boli, čiže kuchyňu.  Po tomto obrade sme išli všetci k potoku a umyli si tam tváre. Brat sa umyl do pol pása.
A čo symbolizoval ranný obrad najstaršieho člena rodiny?
Oblátka mala zaistiť dostatok Božej milosti pre rodinu, peniaz mal zaistiť všetkým členom rodiny blahobyt, jablko zase zdravie, chren dostatok síl  a spoločné umývanie v potoku symbolizovalo a malo utužiť vzájomnú súdržnosť rodiny.


Obraz Ukameňovanie svätého Štefana namaľoval Jan Luyken v roku 1738.


Prvý uhorský i slovenský kráľ sv. Štefan z rodu Arpádovcov

Svätý ŠTEFAN

Sv. Štefan má sviatok 26. 12. - druhý sviatok vianočný. Sv. Ján 27. 12 a 28. 12. si kresťania pripomínajú sväté betlehemské Neviniatka. V týchto troch sviatkoch sú obsiahnuté všetky formy mučeníctva. Dobrovoľné a uskutočnené mučeníctvo – Štefan. Dobrovoľné a neuskutočnené mučeníctvo – Ján.  Nedobrovoľné a uskutočnené – Neviniatka.
Vrátime sa však k sv.Štefanovi. Sviatok sv. Štefana sa spomína na východe už v 4. storočí. Úcta k sv.Štefanovi mala vzostup v 5.storočí, keď sa pri Jeruzaleme našli jeho relikvie a keď ich časti boli rozdelené do mnohých kostolíkov vo viacerých krajinách. Tak vznikali jemu zasvätené kostoly a kaplnky.
Meno Štefan pochádza z gréckeho mena Stefanos a znamená veniec, korunovaný.
Sv.Štefan patril medzi prvých sedem diakonov, čiže pomocníkov dvanástich apoštolov.
V tento deň stará mama obtáčala aj ovocné stromy povrieslami zo slamy, ktorá bola počas vianočných sviatkov na podlahe a pod štedrovečerným stolom. Pod stromy sme dávali aj smeti, odrobinky zo Štedrej večere, vraj, aby dobre rodili.
Sviatok sv.Štefana je dňom koledovania, vinšovania, rodinných návštev a v neposlednom rade zábavy. Popoludní sa u nás na dedine zvykli hrávať divadlá (vynikajúcimi dedinskými ochotníkmi boli u nás v mojej rodnej dedine v Bedzanoch Marcel Krčmárik a Gábor Kostolný) a večer patril tradičným svätoštefanským zábavám.
„Keď sa mladí zoznámia na "Štefanskej veselici", skoro sa vezmú“, tak sa hovorilo na Štefana.

Svätý Ján Evanjelista

Sv.Ján evanjelista žil v 1.storočí v Betsaide u Genezaratského jazera. Zomrel okolo r.101 v Efeze.

Sv. Ján 27. 12. (vo východných cirkvách sa slávi 26. septembra). Sv.Ján okolo roku 70 napísal posledné, štvrté Evanjelium podľa Jána, preto sa často označuje ako Ján Evanjelista. Znakom Jána Evanjelistu je orol alebo kniha. Pochádzal z Betsaidy v Galilei podobne ako apoštol Peter.  Ján bol jediným učeníkom, ktorý zostal s Ježišom až do poslednej chvíle jeho života tu na zemi. Jemu zveril Pán svoju Matku. Napriek tomu, že ho mučili, ako jediný z apoštolov zomrel prirodzenou, nie mučeníckou, smrťou vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Zomrel až okolo roku 100 v Efeze vo vysokom veku. Dobrovoľné a neuskutočnené mučeníctvo – Ján.
Je patrónom Malej Ázie.

Aj v tento deň sa u nás obkladali stromy slamou z izby, v ktorej sa konala štedrá večera.

Neviniatka, "Mláďatka"

O Neviniatkach - Mláďatkách i deň sa omladzuje...
Neviniatka - 28. december je spomienkový deň na betlehemské deti, ktoré dal Herodes, dúfajúc, že je medzi nimi aj Ježiš, usmrtiť. V druhej kapitole Matúšovho evanjelia sa opisuje návšteva východných mudrcov v Betleheme. Títo vznešení muži z Východu sa prišli pokloniť malému Ježiškovi, v ktorom uznávali novonarodeného židovského kráľa. Boli presvedčení, že ide o neobyčajného vladára, lebo jeho príchod sa spájal s mimoriadnymi úkazmi na hviezdnej oblohe. Preto sa vydali na ďalekú cestu. Zvláštna hviezda im ukazovala smer až do Jeruzalema, kde sa im stratila. Mudrci ostali ponechaní sami na seba a v kráľovskom meste sa začali vypytovať na novonarodeného panovníka. Evanjelista poznamenáva: "Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním."
Herodes bol schopný vládca, ktorý si pod rímskou nadvládou vedel udržať samostatnosť a zároveň Jeruzalem i s chrámom povzniesol k lesku, aký nemal ani za kráľa Šalamúna, ale pri udržiavaní svojej moci spájal prefíkanú zákernosť a násilie. Zo strachu, že by niekto mohol ohroziť jeho vládu, dal zavraždiť veľa ľudí, medzi nimi svoju manželku a troch synov.
Zavolal si veľkňazov a zákonníkov, od ktorých sa vyzvedal, kde sa má narodiť prorokmi ohlasovaný Mesiáš. Znalci Zákona mu odpovedali, že sa tak má stať v judskom Betleheme, ako predpovedal prorok Micheáš. Nato kráľ prijal mudrcov a s predstieraným potešením sa zaujímal o všetky podrobnosti, ktoré mu mohli návštevníci prezradiť. Vyzvedal sa najmä na čas, v ktorom sa im objavila mimoriadna hviezda. Potom ich poslal do Betlehema, aby sa tam dôkladne vypytovali na dieťa. A ak ho nájdu, nech mu to oznámia, aby sa mu aj on mohol pokloniť. Mudrci ochotne sľúbili. A na ich veľkú radosť sa im znova objavila hviezda, ktorá im uľahčila nájdenie dieťaťa.
Po vykonaní návštevy a po odovzdaní darov Svätej rodine mudrci chceli splniť sľub, ktorý dal Herodesovi. Ale Božie napomenutie ich prinútilo obísť Jeruzalem a tak sa vyhnúť druhému stretnutiu s Herodesom. Iný Boží pokyn zas pohol Svätú rodinu k tomu, aby bez meškania opustila Betlehem a uchýlila sa do Egypta.
Medzitým Herodes čoskoro zbadal, že čaká márne. Bol rozhodnutý za každú cenu sa zbaviť tajomného súpera. Preto bez meškania poslal vojakov, aby v Betleheme a na okolí pozabíjali všetkých chlapcov od novonarodených až po dvojročných. Riadil sa pritom časom, ktorý mu udali mudrci. Koľko mohlo byť takýchto chlapcov v tom čase?
Podľa vtedajších populačných pomerov ich mohlo ich byť niekoľko desiatok.
Vražda betlehemských chlapcov zaujala predstavivosť kresťanských generácií, najmä maliari sa usilovali či najživšie vystihnúť neľudskú masakru nevinných detí a zúfalstvo ich matiek.
Betlehemské Neviniatka dostali čoskoro miesto aj v oficiálnej úcte Cirkvi. Krst krvi, ktorý - hoc aj neuvedomele - podstúpili pre Ježiša Krista, je dostatočným dôvodom, aby sa uctievali ako mučeníci. Ich kult sa vyvinul najprv vo Svätej zemi a už na konci druhého storočia sa rozšíril i v západnej Cirkvi, kde v liturgii dostal trvalé čestné miesto na tretí deň po sviatku Kristovho narodenia.
Magické šibanie brezovými prútikmi sa u nás praktizovalo, šibali chlapcov v dome, čo symbolizovalo utrpenie betlehemských neviniatok. V tento deň bol aj prísny zákaz pracovať a kto ho porušil, mali mu zomrieť deti. Tomu sa verilo a pri vysokej úmrtnosti detí v tých časoch (mojej starej mamke zomrelo 6 detí!) ľudia prosto dodržiavali tento "poverový" zákaz.  Platil zákaz vymetania kútov izby, vraj, aby nevymietli rodových bôžikov z domu. To sa už v  mojich časoch nerobilo, no stará mama mi o tom hovorila, že to jej rodičia robili, vraj to mali byť slovanskí bôžikovia, ktorí boli poskrývaní v rohoch domov na všetky svetové strany.
Inak, z literatúry je známe, že už v 16. storočí Cirkev prijala magické šibanie a aj posväcovala prúty.  Vianočné šibanie brezovými prútikmi, tzv. „Mláďatkovanie“ sa u nás praktizovalo, no nie vo všetkých rodinách, až do 50-siatych rokov minulého storočia.
Na deň Neviniatok bola aj pranostika
„Ak je na nebi veľa hviezd, bude veľa sliepok na dvore“ alebo aj veštenie, vraj,
„Ak prší celý deň, bude suchý rok“,
„Ak prší len dopoludnia, budú zomierať deti",
"Ak prší len popoludní, budú zomierať dospelí.“
V minulosti vianočné obdobie trvalo od 24. decembra do 27. decembra, hoci aj Neviniatka - Mláďatká mali svoj pôvod a charakter vianočno–novoročného sviatku. Vianočný cyklus v cirkevnom kalendári trvá od 24. decembra do 6. januára, do 2. vatikánskeho koncilu trval až do Hromníc 2. februára.

Svätý Silvester I.

Koľko spoluobčanov a občanov Slovenskej republiky, keď oslavuje 31. decembra Silvestra, vlastne vie ktorého významného muža si tým pripomína?

Všeobecný cirkevný kalendár sa končí liturgickou spomienkou pápeža sv. Silvestra I.
Bol to prvý pápež po období prenasledovania kresťanov a popri sv. Levovi Veľkom (440-461) najdlhšie pôsobiaci pápež kresťanského staroveku.
Rímskym biskupom, a tým aj hlavou celej Cirkvi, sa stal v januári 314. Bolo to necelý rok po cisárskom vyhlásení, ktoré je v dejinách známe pod menom "Milánsky edikt". Spomenutým vyhlásením cisár Konštantín Veľký a jeho spoluvladár Licinius, ktorý bol súčasne aj jeho švagrom, dali kresťanstvu slobodu a plnoprávnosť.
Vonkajším prejavom slobody boli prvé veľké kresťanské chrámy. Za 21-ročného pôsobenia pápeža Silvestra vznikli v Ríme baziliky sv. Jána (sv. Spasiteľa) v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv.Vavrinca za hradbami. Hoci hlavným iniciátorom týchto veľkých cirkevných stavieb bol cisár Konštantín, sv.Silvester ako rímsky biskup mal veľký podiel na ich uskutočnení.
Silvester bol pokojný a rozvážny muž, ktorý dal prednosť nenápadnej budovateľskej práci. Možno, že pri väčších podujatiach zámerne ostával v úzadí, aby sa vyhol zbytočným konfliktom s energickým cisárom.
Na Východe ohrozovalo Cirkev v tom období učenie Ária, ktorý popieral Kristovo božstvo. Cisár Konštantín zvolal roku 325 do mesta Nicey cirkevný snem, ktorý odsúdil Áriovu náuku. Pápeža Silvestra zastupovali na sneme dvaja rímski kňazi ako jeho legáti. Takto dostal Nicejský koncil charakter všeobecného cirkevného snemu a jeho rozhodnutia sa stali záväznými pre celú Cirkev.
Pápež Silvester zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho v Prisciliných katakombách. Pamiatka svätého Silvestra sa teda uctieva práve 31. decembra. Deň jeho sviatku má aj symbolický význam. Tak ako 31. decembra končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovanie kresťanov a začiatok nového zlatého veku Cirkvi.
Silvester je jedným z prvých uctievaných svätcov a jeho kult sa rozšíril po celej Európe. Silvester I. sa stal patrónom dobrej úrody a domáceho zvieratstva. Býva zobrazovaný v pápežskom ornát s knihou a mušľou alebo býkom.

Fakticky sa poslednému dňu v roku nevenovala žiadna zvlášť veľká pozornosť v starších časoch. Čo mi stará mama spomínala, tak za jej detských čias sa mládenci prezliekli do ženských šiat, ale upletených zo slamy. Jeden mal tak upletenú sukňu a bol previazaný slameným povrieslom a druhý mal zo slamy veniec na hlave a v rukách zvonec na znak toho, že odzvoní koniec starého roka. Dievky vraj mládencovi, ktorý mal slamenú sukňu, odtŕhali slamu a nosili z nej do kurínov sliepkam, vraj, aby mali ich sliepky počas budúceho roka veľa vajec. Za mojich čias sa to už vôbec netradovalo. U nás na Silvestra po večernej omši chodili mládenci s harmonikou z domu do domu (môj brat hrával na harmonike ako aj sused Pirťan), obzvlášť kde boli pekné dievky a veselili sa, zabávali, spievali rôzne častušky na obyvateľov obce.  Neskôr začali dedinské silvestrovské zábavy.

NOVÝ ROK

"Ako na Nový rok, tak po celý rok." Na Nový rok sme chodili vinšovať  rodine aj známym a priateľom počas celého dňa.

Traja králi

Po novom roku na Tri krále chodil kňaz s kostolníkom s koledou vinšovať a požehnať svoje ovečky, za čo im gazdiné dávali peniaze alebo poživeň.
„Keď sa vták napije z koľaje vody za polovicou januára, tak bude úrodný rok"
to znamenalo, že už je preč pol zimy a ak je ešte polovica krmiva pre dobytok, tak už vydržia.

Hromnice

Druhý februárový deň patrí starému cirkevnému sviatku Obetovania Pána s ľudovým názvom Hromnice. Pred Druhým vatikánskym koncilom ho volali aj Očisťovanie Panny Márie. Podľa židovského zákona sa každá žena po pôrode považovala za poškvrnenú, preto po pôrode chlapca 40 dní a po pôrode dievčaťa 80 dní sa nesmela objavovať na verejnosti. Obradu očisťovania v chráme sa podriadila aj Ježišova matka Mária a pri tejto príležitosti zároveň obetovala spolu s Jozefom svojho syna, ako prvorodené dieťa, Bohu. Táto tradícia pochádzala z toho, že pred Mojžišom Židia nemali oficiálnych kňazov a ich funkciu vykonávali prvorodení synovia.
Pri obetovaní malého Ježiša prišiel do chrámu aj zbožný starec Simeon a prorokyňa Anna. Obaja velebili Boha a Simeon nazval dieťa "svetlom na osvietenie pohanov”. Na pamiatku týchto slov zaviedol pápež Gelasius v roku 494 sprievod s horiacimi sviecami okolo kostola ako náhradu pohanských sprievodov. V 10. storočí vznikla tradícia svätenia sviec. Zapaľujú sa v prípadoch nebezpečenstva - pri búrkach, kladú sa do rúk zomierajúcich. Preto dostali názov hromničné (hrom ničí), od toho je odvodené pomenovanie "Hromnice."
Najstaršie pomenovanie pochádza z Grécka Hypopante Kyriou - Stretnutie s Pánom.
V starovekom Ríme sviatku Hromníc predchádzalo obdobie Luperkálií, ktoré sa začínalo v druhej polovici januára a vrcholilo začiatkom februára. Tento mesiac bol v starovekom Ríme považovaný za mesiac pokánia a očisty, keďže bol zároveň aj koniec roka. Počas Luperkálií sa vykonávali obety a rituály na počesť boha Pluta a bohyne Junony. Zmyslom týchto rituálov bola očista ľudí od ich hriechov a následne zabezpečenie plodnosti v nasledujúcom roku.
Pôvodne sa však v tomto čase slávili rôzne iné pohanské sviatky dávno pred príchodom Ježiša Krista. Už v predkresťanskom období bol tento deň v celej Európe považovaný za veľmi dôležitý. Sviatok Hromníc bol do kresťanstva zavedený až roku 494, a to pápežom Gelasiusom. Prečo sa Hromnice volajú Hromnicami? U Slovanov bolo obdobie februára zasvätené bohu Perúnovi, ktorý vládol blesku a hromu. Hromničky sa zapaľovali v čase búrok na znamenie Perúnovi, že v dome, kde horí taká sviečka, bola vykonaná očista, spojená s obetovaním v čase Hromníc. Pôvodne to bol sviatok Perúna, boha ohňa a hromu.
Sviece "hromničky" sa zapaľovali aj pri umierajúcom, aby sa mu ľahšie odchádzalo na druhý svet, pri mŕtvom ako ochrana pred nečistými silami. Hromničná sviečka našla uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve, kde sa využívala ako prostriedok proti boleniu hrdla.

Tento deň sa považuje za polčas zimy podľa dávnej skúsenosti "Na Hromnice - zimy polovice."
„Na hromnice o hodinu více“, hovorili staré mamky u nás. Ľudová múdrosť našich predkov radí:  ”Na Hromnice treba mať ešte polovicu krmu”, lebo zima sa len tak skoro neskončí. "Ak je na Hromnice mráz, príde jar skoro a bude teplá." "Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie." “Ak na Hromnice mrzne, bude dobré leto.“ “Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce.” "Jasné Hromnice znamenajú zlé výhľady budúcej úrody." "Ak visia zo striech dlhé ľadové cencúle, narastú dlhé konope."
Pranostiky: ”Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce, keď pustia Hromnice, len chytaj onuce”.
”Na Hromnice zadúva ulice.” “Keď na Hromnice sneží, jar už nie je ďaleko”. "Prešli Hromnice, koniec sanice”. “Ako dlho pipíšky pred Hromnicami spievajú, tak dlho po nich budú mlčať” a škovránčie: “Na Hromnice letí škovránok cez hranice” alebo “Na Hromnice musí škovránok vrznúť i keby mal zmrznúť.” „Raduje sa gazda, keď si na Hromnice pre zimu musí obliecť dve kabanice.“ Mráz v tento deň je predzvesťou konca zimy, teplé počasie naopak.
Porekadlá: „Ak na Hromnice napadne čo i len toľko snehu, čo na čiernej krave zbadáš, bude úrodný rok.“ “Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj aj slamu na chodníčku”. ”Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, v marci zmrzne.” ”Radšej vidí bača o Hromniciach vlka ako sedliaka v košeli.” "Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu."  "Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne." "Ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi."

Matej a Gregor

„Ak Matej ľady narobí, Gregor ich poláme a pošle po rieke Bebrave do mora.“

Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov učiť a pokrstiť všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela pozostávajúceho z dvanástich kmeňov. Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1.23 - 26.
Spolu s apoštolmi prijal v deň Turíc Ducha Svätého. Podľa tradície hlásal evanjelium najprv v Judei, o ďalších miestach niet správ. Podľa mienky Nicefora kázal a podstúpil mučenícku smrť v Etiópii alebo v južnom Egypte, podľa iných prameňov zase v Palestíne. Jeho symbolom je sekera, pretože podľa legendy ho ukameňovali, no nebol ešte mŕtvy, keď k nemu pristúpil rímsky vojak a sekerou mu odťal hlavu.

Svätý Gregor Veľký bol pôvodom Riman. Narodil sa niekedy okolo roku 540. Pochádzal z významnej patricijskej rodiny, ktorá mala veľké majetky až na Sicílii. Gregorovi rodičia Gordián a Silvia žili príkladným kresťanským životom a uctievajú sa v Cirkvi ako svätí.
Sv.Gredor si prisvojil titul "služobník Božích služobníkov" (Servus servorum Dei), ktorý prešiel do dejín ako jeden z titulov rímskych pápežov. Až po naše časy pripomína pápeža Gregora Veľkého cirkevný liturgický spev nazývaný "gregoriánsky".
Pápež Gregor I. Veľký zomrel 12. marca 604. Pochovali ho najprv v stĺporadí pri starej bazilike sv. Petra, kde boli pochovaní aj iní významní pápeži. Neskôr uložili jeho telesné pozostatky priamo v bazilike pod oltár, ktorý mu bol zasvätený. Jeho sviatok, ktorý pripadal v starom liturgickom kalendári na 12. marca (deň jeho smrti), sa slávil v Ríme s veľkou pompou. Podľa nového liturgického kalendára sa slávi jeho pamiatka v deň jeho biskupskej vysviacky - 3. septembra.

Fašiangy

Tradičným jedlom fašiangového času boli a sú u nás smažené šišky, fánky, slaninka s klobáskou, kapustnica a huspenina. Na fašiangy chodila mládež vinšovať, čo vyústilo do fašiangovej veselice, starej tradície utorkového pochovávania basy pred Popolcovou stredou.... O polnoci sa ľudia lúčili s basou, ktorú vložili do drevenej truhly. Od utorku sa už nespievali svetské piesne čo znamenalo, že Fašiangy sa skončili a nastalo 40 dní pôstu. Do kostola chodili všetci v tmavom oblečení až do Kvetnej nedele, kedy kňaz posvätil „baburiatka“ - „bahniatka“.
 „Ak sa mačka cez fašiangy na slnku opeká, v pôste za pec uteká.“
„Krátke fašiangy – tuhá zima.“
Fašiangové dni veselenia sa začínajú po Troch kráľoch a koniec týchto pohyblivých lunárnych sviatkov nastáva v deň pred Popolcovou stredou. Veľká noc je pohyblivým sviatkom a závisí od prvého splnu, nasledujúceho po jarnom slnovrate, takže fašiangy trvajú každý rok rôzne dlho. Hovorievalo sa, "ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky."

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Turíce

V tomto období sa ľudia venovali čisteniu studničiek pred domami, vo dvoroch a pri domoch, ako aj čisteniu potoka tečúceho cez obec. Verilo sa, že človek, ktorý od mája do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, mal by byť zdravý a svieži tak na tele, ako aj na duchu.

Hovorilo sa tiež aj to, že dedina a chotár, kde nevyčistia ani jednu studničku, bude počas roka trpieť nedostatkom vlahy.

Morena

V dávnejších časoch nosili dievky k potoku v D.Chlebanoch Morenu. Tento zvyk sa však do dnešných čias v obci nezachoval tak, ako sa nezachoval ani v mojej rodnej obci.

Veľká noc

Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok popoludní zazvonili zvony a od tej chvíle zmĺkli až do Bielej soboty. Hovorilo sa, že „zaviazali zvony“.  V tomto čase namiesto zvonov ľudia používali rapkáče.

Veľký piatok
Najprísnejší pôst roka bol Veľký piatok, kedy boli všetky kríže v domoch zakryté čiernym plátnom. nesmelo sa spievať a aj rozprávanie bolo zriedkavejšie. Celá rodina bola v tichosti a spoločne sa modlili.

 Bielu sobota
Na Bielu sobotu bola Poklona a pripravovali jedlá, ktoré sa konzumovali až po Vzkriesení.

Veľkonočná nedeľa
Na Veľkonočnú nedeľu bolo posväcovanie jedál v košíkoch a popoludní príprava kraslíc odovzdaných v pondelok „oblevákom.“

Veľkonočný pondelok
V tento deň dievčence utekali do kostola, aby hneď zrána neboli pooblievané, čo sa nie všetkým podarilo, pretože "usilovní" mládenci začali chodiť polievať už ráno pred 7 hodinou. Mnohé sa do kostola ani nedostali, toľko "oblevákov" mali počas dňa.

Svätý Juraj

Meno Juraj je zloženinou zo slov geos (zem) a orge (stavať). Tiež meno Geórgos je gréckeho pôvodu a je zložené z gé (zem) a ergon (práca). Interpretácia je rovnaká ako v latinčine - teda poľnohospodár či roľník.
Podoby mena Juraj v rôznych jazykoch: slovensky Juraj, česky Jiří, poľsky Jerzy, rusky Jurij, Georgij, maďarsky György, taliansky Giorgio, španielsky, portugalsky Jorge, holandsky, anglicky George, Yorick, dánksy Georg, Jorgen, švédsky Georg, Göran, nemecky Georg, York, Jürgen, grécky Georgios, novogrécky Jorgos, latinsky Georgius.

Svätý Juraj patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty. Jestvujú však historické dokumenty, ktoré nám umožňujú urobiť si aspoň približnú predstavu o jeho živote. Sv. Juraj bol pravdepodobne z Kapadócie /dnešné východné Turecko/. Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno /Georgia/.
Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a podstúpil mučenícku smrť v Lydde, v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. Storočia. Niektorí historici kladú jeho mučeníctvo do roku 303 v prenasledovaní za cisára Diokleciána. Juraj bol pochovaný v Lydde. Jeho hrob sa čoskoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí. Už v období cisára Konštantína Veľkého vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. Uctievanie sv. Juraja sa rozšírilo na kresťanskom Východe už vo štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii. Neskôr preniklo aj do iných krajín.


Legenda o súboji s drakom
Podľa Zlatej legendy sa pri meste Silene v Líbyi (Afrika) usídlil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu obetovali ovce a neskôr aj ľudské obete. Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu. Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta. Tam vyzval ľudí, aby prijali kresťanstvo a nechali sa pokrstiť, potom vraj draka zabije. Predpokladá sa, že legenda je orientálneho pôvodu a Svätému Jurajovi bola pripísaná len dodatočne.

Legenda o živote
Legenda hovorí o jeho ďalšom živote to, že sa vzbúril proti cisárovi Diokleciánovi, ktorý v roku 303 nariadil systematickú perzekúciu kresťanov. Juraja, ktorý sa priznal ku kresťanskej viere, označili za zradcu, bol mučený a popravený.

V aktoch starých mučeníkov je často označovaný ako "bythios Drakon" (drak z podsvetia) sám cisár Dioklecián. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že práve táto skutočnosť má najväčší podiel na vzniku legendy o Jurajovi ako drakobijcovi. Hrdinský mučeník, ktorý silou viery v Krista premohol všetky zvody sveta a zvíťazil nad šelmou zla, ľsti a pretvárky. A je to práve sv. Juraja ktorý je zaradený do skupiny "Štrnástich svätých Pomocníkov", kde je vzývaný ako ochranca pri pochybnostiach vo viere.

Sv.Juraj ako patrón
Od stredoveku je sv. Juraj patrónom rytierskych rádov (jedna z formulí pasovania na rytiera začína slovami: "V mene Božom, svätého Juraja a svätého Michala...") jazdcov,  koní a dobytka, pocestných (dnes turistov, skautov, skautského bratstva), sedlárov, kováčov, debnárov, chovancov, zajatcov, vojakov, baníkov a roľníkov. V tradičnej kultúre našich predkov sa deň sv.Juraja pokladá za predel medzi zimou a letom a viažu sa k nemu mnohé magické úkony a pranostiky.
Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja.
Ďatelinový štvorlístok, podbeľ a záružlie s farbou slnka, had, jašterica či žaba nájdené pred Jurajom mohli mať veľkú moc ako prostriedok ľúbostnej mágie či blahodarný ochranný  účinok. Kto našiel štvorlístok pred Jurajom mal šťastie v roku a od toho dňa sa smelo pásť len na vyhradenom mieste. Na Juraja sa totiž prvý raz vyháňal dobytok na pašu, vykonávali sa magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl, podporujúce dojivosť dobytka.
Na Ďura každá kvapka je hodná dukátu, lebo v ten rok zemiaky aj na slamenej hŕbe vyrastú.
Na Jura sa má vinohrad zelenať cez tri rúny (chodníky, neobrobená pôda vo vinohrade).
Ako hlboko pred Ďurom vyschne, tak hlboko po Ďurovi namokne.
Koľko ráz pred Ďurom zahrmí, toľko ráz po Ďure bude mráz.
Hrmenie pred Jurajom znamenalo nepriaznivý rok.
Na Ďura pokoní (posledný) vdovicin pluh do poľa.
Pred Jurajom niet tepla, pred pôrodom niet brata.
Juro žabám hubu otvára, budí jašterice i hadov.
O Ďure sa má vrana už do oziminy schovať.
Čo do Ďura vypučí, to po Ďure vysuší.
Do Ďura je vždy lepší sneh ako dážď.
Na Ďura tráva zo zeme beží.
Jasný Juraj, pekná jeseň.
Svätý Juraj jar i pastvu otvára.
Konope siate pred Dzurom sú dobré.
Na Ďura každá kvapka hodná je dukátu.
Na svätého Ďura, vyháňa von šťúra. (šťúr - bodavý hmyz)
Saď zemiaky na Ďura, bude plná pivnica i komora.
Hrozno pred Ďurom vyjdené nebýva do sudov kladené.
Toľko by malo byť mrazov pred Ďurom, koľko ich bolo vlani pred Michalom.
Koľko týždňov pred Ďurom vŕba sa zelená, toľko týždňov pred Annou (26.7.)  sa žne.
Pred Dzurom môžeš kliešťami trávu ťahať zo zeme, nevyjde, po Dzure ju môžeš mlatkom biť, vyjde.
Pálili sa jurské ohne (praktická stránka veci, pálila sa po zime suchá burina na humnách a aj na verejných priestranstvách dediny, dnes sa to nazýva jarné upratovanie) a určite by sa ho zúčastňovalo viac ľudí aj dnes, ak by sa konali takéto pre deti tajomné a príťažlivé "magické úkony", ako voľakedy. Mládenci preskakovali vatry (u nás to boli suché "chabiny" - konáriky z vŕb a jelší rastúcich popri potoku. Hrubšie konáre si ľudia brali domov na kúrenie).  Dievčatá zase vili vence zo sedmokrások a púpavy a spievali obradové a hlavne ľúbostné pesničky. Z pletených vencov si veštili budúcu svadbu - vydaj.  Praktická stránka tohto pre dievčence tajomného obradu - veštenia si budúceho vydaja, bolo nazbieranie púpavových kvetov,  z ktorých potom doma ich matky varili púpavový sirup. Ten sa dával do čaju proti prechladnutiu a kašľu. Dnes už aj syn s nevestou varievajú takýto sirup pre svoje deti, varila som ho aj ja, ako moja stará mama a aj mama.
Aby podporili rast zelene, čím je myslená budúca úroda obilia, tak sa chlapi a aj ženy  pováľali po oziminách. Robila som to aj ja...
V čase sv.Juraja sme sa ako deti hrávali rôzne jarné hry ako napríklad: 
"Zlatá brána", "Reťaz, o reťaz",  "Helička" a aj s guličkami a podobne.
Jarné "svätojurské obyčaje" boli podobné Jánskym obyčajom počas letného slnovratu.

Stavanie mája

Staviame my máje,
čo nám dajú za ne?
Pálenky červenej
do črpky hlinenej.

Máj, máj, máj, zelený,
pod oblôčkom sadený.
Vstávaj dievča hore,
bijeme ti máje.

Ak hore nevstaneš,
mája nedostaneš.
Máj, máj...

Stavanie májov bolo v obci Horné Chlebany menej zaužívané, keďže mali mládenci ďaleko do hory, obvykle postavili máj pred domom richtára obce. No napriek tomu tí najhorlivejší mládenci svojim vyvoleným predsa len postavili máj aj pre dom, niesli ho z "Chraste" nad obcou Rajčany alebo až z hája od Noroviec.
V mojej rodnej obci stálo veľa májov pred domami dievok. Mládenci ich chodili rúbať do "Lieštiny" a "Števíkovho hája." Máje boli z mladých briez. Každý rok som mala máj postavený za studňou pri dome, ozdobovala som ho stužkami, keď mi ho priniesli (brat Milan s kamarátmi Milanom a Jožkom Železníkom, Tonkom Pirťanom, Gašparíkom, Káčerom a ďalšími, ktorých mená si už takmer nepamätám) a bolo pritom veselo. Po postavení mája bolo pohostenie na chvíľu a vybrali sa späť do hory. Tak sa partia obrátila počas noci aj 5 krát, kým postavili svojim kamarátkam a kandidátkam na manželstvo svoje máje. Májová veselica sa konala pred Obecným úradom, kde mládenci urobili ohradu z jelší. Celé rodiny chodili na túto veselicu, od malých detí po starých ľudí.

Žofia

Sv. Žofia Rímska
Sv. Žofia Rímska a jej tri dcéry, mučenice:
Sv. Žofia (lat. Sophia, pôvodne grécke slovo znamenajúce múdrosť). 
Svätá Žofia Rímska sa narodila v 3. storočí v Ríme, zomrela v r. 305. Stala sa jednou z obetí prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom, za vlády ktorého prenasledovanie kresťanov vrcholilo. Pre svoju vieru bola sťatá. Zaradená na 15. mája do cirkevného kalendára, sa spomína v dvoch pútnických cestopisných príručkách, nazývaných Itinerarium, zo 7. stor. Tie hovoria, že jej hrob sa nachádzal pri rímskej ceste Via Latina v bazilike zasvätenej sv. Gordiánovi a Epimachovi. Túto baziliku obnovil pápež Hadrián I. na konci 8. storočia.
Časť jej pozostatkov dal preniesť biskup Remigius zo Strasburgu v roku 778 z Ríma do ženského kláštora Eschau v Alsasku. Neskôr však, keď pápež Sergej II. (844-47) obnovil kostol S. Martino ai Monti, uložil do neho pod hlavný oltár ostatky sv. Žofie aj s relikviami iných svätých.
S veľkou dôverou sa k nej ľudia modlievajú, aby ochránila úrodu pred neskorými jarnými mrazmi a podporila rast poľných plodín. Zobrazovaná býva najčastejšie s mečom a palmou v ruke. Zobrazuje sa aj ako mladá mučenica s knihou a korytom.
Je patrónkou pred jarným mrazom, po „troch ľadových mužoch“ – Pankrác, Servác a Bonifác – nasleduje „chladná Žofia“ a vzýva sa aj pri prosbách o dobrú úrodu. Uctievajú si ju zvlášť v južnom Nemecku. Po nej je pomenovaná aj rastlina uhorník liečivý (latinsky Sisymbrium sophia).

Iná svätica rovnakého mena, Sv. Soňa
Pôvod mena: z gréc. sophia – múdra, múdrosť.
V ruštine potom podoba od Žofie – v znení Soňa.
Podľa tradície sa narodila v 1. storočí v Miláne. Je vzývaná ako patrónka vdov; v tiesni a núdzi. Bola vdovou po zámožnom mužovi z Milána. Po jeho smrti odišla s dcérami Fides, Spes a Caritas (Vierou, Nádejou a Láskou),
do Ríma v nádeji, že sa jej naplní túžba zomrieť za svoju vieru v Krista. Jej túžba sa naplnila. Predtým ako ona sama bola popravená, popravili aj jej dcéry.  Jej úcta bola pomerne veľká zvlášť v stredoveku, kedy sa rozmohlo slúženie tzv.Žofiiných omší. Boli to sv.omše slúžené v časoch veľkej tiesne a núdze. Zobrazovaná býva spolu s dcérami, knihou a palmou, ktorá je znakom víťazstva mučeníkov.

 

Blahoslavená Žofia (Sofia) Ximenéz, rehoľná sestra Inštitútu sestier karmelitánok, obeť prenasledovania španielskej občianskej vojny v roku 1936.


Týždeň pred Žofiou a týždeň po nej sadili sme u nás fazuľu s kukuricou.

Dážď sv. Žofie slivky veľmi ubije.
Žofia pole často zalieva.
Žofia víno vypíja. (Jarné mráziky ohrozujú vinice.)

URBAN
Sviatok má 25. mája.

Vinohradnícka

Váž si život, česť a lásku
zaspievaj si, - lá la-la-la
hľadaj úspech, priváb šťastie
prajné časy, - lá la-la-la.
Zdvihni pohár, vypi s nami
na úrodu, - lá la-la-la
a prisahaj, že do vína
nedáš vodu, - lá la-la-la.

Hlavu už nevešaj, regule zachovaj
a nemusíš sa báť, zas budeš sa len smiať
keď dozrie vinohrad.
Vlastného vínka log, odplaší zármutok
nuž teda pime ho, zo súdka skrytého
lej kamarát!

Viničový ker, opatrne do rúk ber
staré drevo skráť, letorastom udaj smer.
Listy ako dlaň k perám prilož chladivé
nebesiam vďaku vzdaj, vinohrad je tvoj raj
a víno z neba liek. (exhavo 1998)

Odporúčam do pozornosti zaujímavý web: http://kgbacikovia.websnadno.cz

Svätý Urban alebo Urban I., latinsky Urbanus, bol 17. pápežom v období pontifikátu 222 – 230. Stal sa ním v roku, keď bol zavraždený cisár Heliogabalus, po ktorom vládol Alexander Severus. Podľa Knihy pápežov (Liber pontificalis, vydaná v Paríži na konci 19. storočia) Urban bol Riman, syn Ponciána. Jeho predchodcom bol Kalixt I. a následníkom Poncián. Historik Euzébius ho spomína vo svojej histórii, podobne aj Liberiánsky katalóg zo 4. storočia, ale o jeho živote sa veľa nevie. Katolícka tradícia uvádza, že priviedol veľa pohanov do kresťanskej cirkvi, medzi nimi aj Valeriána, manžela svätej Cecílie a jeho brata Tiburtia a zároveň tvrdí, že umrel mučeníckou smrťou. Podľa historikov historka o jeho mučeníckej smrti je apokryfická. Počas jeho pontifikátu pokračoval rozkol protipápeža Hyppolita, no nič nie je známe o vzťahoch medzi týmito dvoma mužmi.
Pápež Urban I. je podľa Martyrológia sv. Hieronyma pochovaný na Kalixtovom cintoríne, kde sa našla náhrobná doska s jeho menom vyrytým veľkými gréckymi písmenami.

Stará mama rozprávala, že od Urbana už musí byť zbožie v zemi.
Pranostiky:
Po svätom Urbanu mráz neuškodí džbánu
Dokiaľ Urban z pece nezlezie, teplo nebude.

Rád rytierov vín sv.Urbana

Členovia Rádu rytierov vín sv. Urbana, prvého svojho druhu na Slovensku, získali do svojich radov nového člena - predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, pána Milana Belicu. (2010).
 

Svätojánska noc - letný slnovrat

V mesiaci jún bolo kosenie sena a spoločné zvážanie do humien a starý zvyk slávenia letného slnovratu - najkratšej noci v roku,  Svätojánskej noci. http://cbjanskanoc.ic.cz

Žatva

Žatva bola radostnou udalosťou, keď za veselého spevu niesli ženci a žnice veniec z klasov novej úrody. Po žatve bol oldomáš a veselica na dvore gazdu. Zbožie mlátili cepmi, neskôr na ručnou mláťačkou alebo geplom a napokon motorovou mláťačkou. Zbožie sa previevalo alebo rajtarovalo.

Detské hry

Deti sa hrávali pri pasení kráv, husí, kôz, oviec „vyčítanky“, chlapci s „picíkom“, gramorkami - guličkami a súťažili i v slovných hrách ako: „Strč prst skrz krk“ alebo „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim, keď neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim“ a pod.

Hody

Hudobná skupina "TRIO SELEKT" Horné Chlebany.

Hody na Pannu Máriu boli príležitosťou na stretnutie sa s rodinou so vzdialenejších miest. Museli byť 3 - 4 jedlá a z domu do domu chodili hrať potulní cigáni. Neskôr boli usporadúvané hodové zábavy.

 
http://www.zivotopisysvatych.sk  
http://www.okht.sk/?page_id=2069
Svätí: http://www.juliana-jirousova.cz
http://www.rotundajurko.sk/rotunda/historia
http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=2139
http://www.soros.org.mk/archive/G02/sm1201.htm
http://www.postoy.sk/bieda_socialnej_spravodlivosti
http://www.oskole.sk/pages/printpage.php?clanok=9743
http://jaray.bigbloger.lidovky.cz/c/112267/Dvojkriz.html
http://monarchizmus.blogspot.com/2011_04_01_archive.html
http://www.viacassa.eu/archiv/stredoveke-divadlo-workshop
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=212953&bk=72279
http://www.mlahanas.de/Greeks/NewArts/ElGreco.htm
http://domenico.amaredio.forumcommunity.net/
Šaty: http://bmcdstarbound.wordpress.com/
http://monarchizmus.blogspot.com/
http://theopace.webovastranka.cz
http://www.stereokotoucky.cz/
http://romsky.skauting.sk/
http://www.scouting.sk/
http://stanislava.napady.net/
http://www.svatyjiri.cz/clanky/
http://www.medvidata.wbs.cz/
http://dielnasj.blogspot.com/
http://lucenec.fara.sk/
http://zena.sme.sk/
http://www.flickr.com/photos/zupnijakamnica/page6
http://www.partiojohtaja.fi/lehdet/syyskuu-2009/partiopariskunta
http://www.literama.sk/sk/knihy-clanok/51/svetovy-den-knihy-2012
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Andrea_Mantegna_087.jpg
http://www.mecem.sk/romovia/?id=culture&lang=slovak&show=14553
Mučeníci: http://www.atelier-doris.cz/jan.kutra/obrazy-prvnisvedkove.php
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:St_George,_Georgia_(15th_c).jpg
http://www.farnost-rajecketeplice.sk/?cat=svat&dat=0309&svt=Gregor_Velky
http://www.katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/December/Svate_Neviniatka.html
http://www.kinema.sk/recenzia/24833/pribeh-narodenia-the-nativity-story.htm
http://michallatta.blog.sme.sk/c/297522/To-najlepsie-z-cisarskej-pokladnice.html
http://www.catl.sk/clanky/vyroky-slavnych-/apokalypsa---zjavenie-sv_-jana-_-1_-kapitola.html
http://www.mvc.sk/otvorene-pivnice-na-sv-urbana-2008/articles/otvorene-pivnice-na-sv-urbana-2008
http://zupavelikamlaka.hr/index.php/zvm/LINKOVI/KAPELA-SV.-BARBARE/Sveci-crkve/Sveti-Matej,-apostol-i
http://www.lovuzdar.sk/pages/page/reklama/klik.php?id=18&web=www.lovuzdar.sk/produkt-374/zelene-zapisky-z-polovnickych-chodnikov


Odkazy na moje weby
  
Seniorka: http://seniorka.wz.sk
   Milujem pani P...: 
http://eufrosyne.wz.cz 
   Svet bábik a tvorcovia-priatelia z netu:
http://svetbabik.czweb.org 
  Svadba - starejší - Wedding - Chlebany:
http://svadbask.unas.cz 
  Vianoce - história, zvyky:
http://vianocechristmas.czweb.org 
     Prežila svoju smrť - Glória Polo:
http://gloriapolo.czweb.org 
  Milujem pani s veľkým P...: http://www.cezmina.szm.com
   Veľká noc v kresťanských zvykoch:
http://velkanoc.ic.cz 
  Vianoce - história, zvyky:
http://www.vianocesk.wz.cz
   Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz 
   Moje CB rádioamatérske hobby:
http://cbrsk.euweb.cz 
  
  Kelti-Jánska noc v histórii: http://cbjanskanoc.ic.cz
    
Ľudový básnik Michal: http://michalkrpelan.wz.cz 
  
Múdra ako rádio: http://mudraakoradio.euweb.cz 
  
 Cezmín - ker aj ako môj alias: http://cezmin.wz.cz 
  
 Obec H.Chlebany: http://hornechlebany.unas.cz
   Cintorín - Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to 
   Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz 
   Jedovaté bylinky:
http://bylinky.czweb.org 
   Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
  
 Cezmín: http://cezmin.czweb.org 
   
Príroda: http://agika.szm.com 
   
Stránky, ktoré som urobila zdarma iným
  
Seniorka a deti: http://babka-radi.webovka.eu
   Ranná Sedmička:
http://rannisedmicka.ic.cz 
  
 Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz 
   Bulldog english:
http://buldog.czweb.org
  
 Dieťa, jeho práva: http://dieta.czweb.org
  Senior Baťo:
http://dano17.wz.sk
  
Späť | Dopredu

[Späť | Dopredu]