wz


 

H O R N É   CH L E B A N Y    S PRVOU PÍSOMNOU ZMIENKOU Z  r.  1328

 Fašiangy

 

  Je mesiac február roku Pána 2015 a čas fašiangov. Práve mi zakvitla bromélia o ktorú sa síce celkom málo starám, no ona mi každoročne robí radosť a kvitne raz v lete a raz v zimnom čase a má 4-6 kvetov pri jednom kvitnutí. Tento rok je zima viac bez snehu, no práve vo februári trochu snehu napadalo, čo potešilo hlavne deti.

Takto rastie vonku na spílenom strome aj v našich podmienkach, no na zimu ju treba zo stromu
vybrať a dať do črepníka.

Konečne aj zasnežilo...

Fašiangové fánky s kvitnúcou Broméliou
(Billbergia zebrina) vo februári roku Pána 2015

 

FAŠIANGY

Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína 7.januára, deň po Troch kráľoch a končí sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, v tomto roku 18. februára. (V roku 2016 pripadnú na desiateho februára.)

Ako iste viete, fašiangové obdobie trvá rôzne dlhý čas, pretože je vyhradené začiatkom pôstu pred Veľkou nocou a toto obdobie je zase naviazané na prvý spln po jarnej rovnodennosti. Práve kvôli tomuto nerovnako dlhému obdobiu trvania pranostiky s ním spájané môžme dnes brať už iba ako dedičstvo našich predkov. Pripomeňme si staré známe: pranostika "o jedení fašiangových šišiek na blate" hovorí, že "veľkonočné vajcia budeme jesť pri peci". "Ak sú fašiangy slnečné, Veľká noc bude za pecou". "Krátke fašiangy predpovedali dlhú zimu". Tento rok (2015) je Popolcová streda 18.II., čo je skoro, a tak by sa podľa starej pranostiky zimné počasie mohlo u nás ešte objaviť. Takže, rôzna dĺžka trvania fašiangového obdobia a pôstu má menlivý dátum Veľkej noci. Tá môže byť po jarnej rovnodennosti, koncom marca, keď je chladné počasie ešte časté alebo naopak, môže byť až koncom apríla, keď už je možné teplejšie počasie.


Milý gazda smútok zažeň,
naplň košík, aj náš ražeň,
požehná ťa Pán Boh milý,
dá ti zdravia, šťastia, sily,
lebo to je stará vec,
že najväčšiu škodu máva
iba skúpy lakomec.


Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.

Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.

A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.


Fašiangy boli časom priadok, zabíjačiek a svadieb

 

Prečítali ste si a možno pritom aj zanôtili starú známu slovenskú ľudovú fašiangovú vinšovačku? Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral seriózne a vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy. Ako iste viete, tak z veľkomoravského obdobia je nám známy názov "mjasopust", ktorý sa zachovali v Česku, kde sa koná "Masopust" (O masopuste TU!.)
Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, najmä z nášho, ešte v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Masky však v tej dobe mali inú funkciu. Súvisia totiž s dávnym kultom praslovanských predkov. "Znázorňovali duchov predkov a slúžili aj na odstrašenie duchov mŕtvych. Fašiangové masky najmä zvieracie vyzerali a boli strašidelné, obzvlášť masky smrtky. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať ani prenasledovať. No pôvodná funkcia s vývojom a symbolikou masiek nie je celkom známa a ani  objasnená dodnes a zrejme mala rôzne pôvodné významy a účely.
Naši starí a prastarí rodičia počas Fašiangov parodovali svadby, súdy či pohreby, na krátku chvíľu tak obrátili sociálne pravidlá spoločenstva naruby, bolo to tzv. rituálne zrušenie spoločensky zriadeného poriadku. V minulosti sa u nás v obci (i na celom Slovensku) konali obchôdzky maskovaných postáv do príbytkov občín, spoluobyvateľov. Ľudia zároveň vykonávali magické úkony k zabezpečeniu úrody. V mojej rodnej dedine sa napríklad dievčatám rozpletali vrkoče a ťahali ich mládenci v maskách za dlhé vlasy, vraj, aby poriadne rástol ľan i konope na poliach a bola tak bohatá úroda. Pritom bolo aj plno smiechu, keďže mládenci nemali zručnosť s rozpletaním vlasov... a pritom nejedna dievčina schytala aj bozk... musím sa aj dnes zasmiať, keď mi ako dievčaťu starší mládenec (bratov kamarát) Milan Železník rozplietol vrkoče a šteklil ma, aby som sa smiala a bola veselá...
V každej časti Slovenska sú zaužívané iné zvyky a tradície. V jednom sú však rovnaké, dobrá zábava a výborné jedlo nesmú chýbať ani na jednom stole. Podstatou dnešných fašiangových osláv je tancovanie, maškarné odevy a rôzne sprievody. Pre fašiangy je typická paródia na formálne zavedené vzťahy v každodennom obyčajnom živote a bujará veselosť. Obvykle počas Fašiangového času ženy a dievky v rozpore s tradičným životným štýlom robili roztopašné zábavky, na ktorých nechýbal ani dostatok alkoholu, divoké tance, vyskakovanie alebo i sánkovanie, keď bol sneh, čo boli pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti.
Fašiangy boli a aj sú nemysliteľné bez masiek. Voľakedy fašiangoví vinšovníci u nás obchádzali s maskami po dedine v podobe medveďa, vlka, capa, líšky, kozy, tura s riadnymi parohmi, koňa čo symbolizovalo mužskú silu. (Ešte aj dnes sa musím zasmiať, ako môj brat s kamarátom robil koňa a po akcii, keď prišiel domov zahlásil, že sa v tej maske nadrel ako ozajstný kôň). Ďalšie masky boli: Kominár, Žobrák, Handrár, Drotár, Cigánka, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať - parodovali erotické vízie v správaní sa svadobného páru, ale aj maska Slameníka (ten predstavoval plodnosť) a smrť. Čím bola maska Smrti strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich prenasledovať a obťažovať. Všetci čo boli v maskách predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu prebúdzania sa prírody k životu po zime.
Muži v maskách nosili aj typické rekvizity, ako napríklad ražeň na napichovanie slaniny, bakuľu, či valašku, ale aj tanečné rekvizity, ozembuchy, zvonce a hrkálky, rapkáče. V prvej polovici minulého storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky ako napríklad: slaninu, klobásky, verený podbradok, údené mäso a do košíka dávali vajcia, šišky, fánky, chlieb, varené zemiaky. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale tancovali aj tance „na konope“ či „na ľan“, ku tomu parodovali svadobčanov, vysmievali sa z lenivosti, hlúposti, pýchy, vydajachtivosti dievok, zo spanštenosti dedinčanov, ktorým, vraj, slama trčí z topánok a dokonca keď našli starú dievku v dome, tak jej priviazali na nohu kus dreva, čo vyvolalo veľký smiech účastníkov a stará dievka to musela pretrpieť (bola som pri jednom takom akte a bolo mi tej staršej dievky aj ľúto, ako ju vyposmeškovali, no ona sa nehnevala, naopak, povedala im, že by radšej išla do pekla s čertom, akoby sa mala vydať za kadejakého dedinského nevychovanca či opilca). Zamaskovaní strašili aj nás, malé deti, naháňali po dvore či po dome dievky, štípali ženy na lícach a kde zasiahli a tancovali s nimi. Tieto hry účinkujúcich masiek boli vždy popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov dediny. Ich úlohou bolo pobaviť všetkých dedinčanov, ku ktorým prišli. A veruže sa im to aj darilo, bolo veselo, čo si z čias dievčaťa pamätám.
Fašiangové obchôdzky v mojej rodnej dedine vrcholili v starších časoch na spoločnej veselici v dome, kde sa práve konali priadky, tam z prinesených poživatín dievčatá pripravili pohostenie pre všetkých účinkujúcich. Potom v strede dediny, kde bola požiarna zbrojnica a neďaleko nej obchod Tvrdíka, a neskôr v miestnej krčme, či kultúrnom dome, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Do tejto bujarej zábavy boli zapojení hlavne herci dedinského amatérskeho divadla a veľkým srandistom bol "Gašpar Kostolný" a nahrával mu do nôty "Marcel Krčmárik". Na tomto obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a okolo nej babky - plačky. Priebeh pochovávania basy sa koná nasledovne: začne sa oznámením o ochorení, pokračuje vyšetrovanie lekárom, následne odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Hovorené slovo nebolo a ani nie je predpísané, ako a čo sa má hovoriť, účinkujúci si texty vytvárali sami, zväčša však improvizovali, čo malo za následok bujarú veselosť zúčastnených. Samotný akt pochovania basy symbolizoval stíchnutie všetkých hudobných nástrojov, koniec virvaru zábavy, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť do seba a ísť k rozjímaniu o pravých hodnotách života na zemi a hlavne o večnom živote. Takže vyvrcholením fašiangov bolo a aj je pochovávanie basy, jej veselý pohreb znamenal koniec bujarosti a začiatok pôstu, ktorým sa ľudia začali pripravovať na udalosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Slávenie "Popolcovej stredy" bolo zavedené v 7. storočí, tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu a mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň v zmysle prvokresťanskej tradície obliekali kajúci odev a posýpali sa popolom. Odev bol ladený do smútočných farieb, u nás sa obliekali muži aj ženy, do čiernych alebo tmavo šedých šiat a ženy mali na hlavách čierne ručníky. Zvyk posýpať sa popolom pretrval síce dodnes, ale už iba symbolicky, kňaz urobí popolom znamenie kríža na čelá veriacich.
Fašiangy v mestách mali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých, renesančných slávností, ktoré mali korene v starorímskych slávnostiach západného karnevalového typu. Robili ich remeselnícke cechy, konali sa tu zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra, pretože tam sa vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté aj ubytovanie. V tomto období sa z učňov stali tovariši, no predtým museli uspieť v rôznych skúškach svojho odboru. Jednotlivé cechy konali sprievody po meste a snažili sa o čo najväčšiu atraktivitu. Napríklad kováči hádzali podkovy na železnú tyč, mlynári sa snažili behať na drevených chodúľoch, debnári zas točili nad svojimi hlavami obruče ako cirkusanti  a podobne. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Takéto remeselnícke fašiangové zvyky, bohužiaľ,  zanikli ešte pred 1. svetovou vojnou. Pamätali si ich starí ľudia z dediny a tí o nich rozprávali pri driapaní peria. Chodili do mesta občas na tieto fašiangové slávnosti, lebo tam bolo k dostaniu zakúpenie hrncov, hlinených mliečnikov, drevených varešiek, lopárov, rôznych kuchynských pomôcok z dreva a iných potrebných vecí do domácnosti a to všetko sa v tomto fašiangovom čase dalo dojednať za výhodnejšie ceny.

"MASLENICA"

 

Obdobie Fašiangov poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "Maslenice". Už samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom bolo treba poriadne sa nasýtiť. Dopisovala som si s viacerými Ruskyňami a tie mi písali o ich sviatkoch, ktoré sa v čase komunistov často už nekonali, no doma na dedine ich dodržiavali aj tak, vďaka starým rodičom. Písali mi o Maslenici tak z dnešného Ruska, ako aj z Ukrajiny, Azerbajdžánu, Kazachstanu, Estónska, Litvy, Lotyšska a ďalekého Sachalinu. S malými odchýlkami to malo spoločný základ, keďže tí, s ktorými som si dopisovala, boli pravoslávni kresťania. Maslenica sa oslavuje v týždni predchádzajúcom pôstu. Každý deň Maslenice bol venovaný osobitným rituálom.

PONDELOK

Pondelok Maslenice bol vítaný. V tento deň ľudia robil zo slamy postavu oblečenú v starom ženskom oblečení a za spoločného spevu bola odnesená na sane a vozili ju tak po obci a aj poza obec. Potom ju vyviezli na zasnežený svah a malo sa za to, že ten, kto sa s ňou zvezie z kopca viac ako raz, bolo pravdepodobné, že bude mať na poli v lete vysoký ľan.

UTOROK

 

Od utorka sa v celej dedine začali najrôznejšie aktivity: jazda na saniach, ľudové slávnosti, cestovanie hercov do dedín, kde robili bábkové predstavenia, cirkusové vystúpenia.

 

 

Všade bolo plno ľudí v karnevalových kostýmoch a maskách zvierat, v ktorých navštívili domovy svojich susedov a priateľov, kde predvádzali improvizované koncerty s garmoškami, balalajkami, bubnami.

 

Skúška zdatnosti

 


Ruská trojka...

 

Vo väčšej dedine, či v meste išla ruská trojka s tromi koňmi, ktoré ťahali sane. Niekde bavili dedinčanov cvičenými medveďmi a kaskadérskymi kúskami odvážlivcov a "ľadových medveďov".

 

Sprievod v meste

 

Dievky a dievčence si pred zrkadlom maľovali do červena líca a ženy sa venovali pečeniu palaciniek.

 

 

STREDA

Streda otvorila sviatky v domoch s blinami (ruské palacinky) a ďalších pokrmov. Každá domácnosť mala svoje menu s chutným jedlom, zapečenými palacinkami a varilo sa domáce pivo. Tradičný osviežujúci nápoj bol robený z vody, medu a korenín, ku tomu orechové kolieska, medovníčky a napokon všetko zapíjali čajom zo samovaru.

 

ŠTVRTOK

Vo štvrtok bolo najhorúcejšie, konal sa boj, ktorým si pripomínajú ruskú vojenskú históriu, keď vojaci údajne bojovalI proti každému, kto ohrozoval ich domácu slovanskú kultúru a tradície otcov, štvrtok bol hlavným sviatkom dobrej zábavy, zépasenia chlapov a mládencov, to bolo cieľom tohto dňa.
Maslenica bola doba vzájomných návštev rodín, ktoré sa v tomto čase stretávali a srdečne sa spolu nielen porozprávali, ale hlavne spoločne zabavili, pojedli a popili za jednym stolom.

 

 

PIATOK

V piatok bol deň matiek hospodyniek. V tento deň, synovia museli pripraviť matke všetko potrebné pre tvorbu bliny - palaciniek: panvice, čajníky a otcovia priniesli za vrece pohánky a ku tomu maslo.

 

SOBOTA

Sobotný deň bol venovaný návštevám príbuzných a mladým ženám.

NEDEĽA

Nedeľa bola pomenovaná "odpustenie". V tento deň si ľudia prosili navzájom o odpustenie za všetky krivdy a ťažkosti, problémy, ktoré nevedomo spáchali.

 

Na posledný deň Maslenice príde rozlúčka s Maslenicou - slávnostné spaľovanie slamenej oblečenej postavy Zimy - "Pani Maslenica" alebo Kostroma. Ľudia hádzali zvyšky palaciniek a jedlo na obrovský oheň, čím osvetľovali duchovne svoje deti, že všetko výživné jedlo zmizlo v ohni, aby ich tak pripravili na pôst. Popol bol pochovaný v snehu, aby "oplodnil úrodu".

 

 

Maslenica sa skončila v prvý pôstny deň - pondelok, čo sa považovalo za deň očisty od hriechu a začiatok zákazu jedenia mastných potravín. V pondelok ľudia zvyčajne prali všetko prádlo vo vani; umývali riady, nastalo upratovanie od mastnoty a zvyškov zakázaných potravín.

 

Cтихи Р. А. Менделевича, подводившие итоги московской «широкой» Масленицы:
Воскресенье. День «прощеный».
Эпилог. Последний тост.
На пороге строгий, сонный
Уж стоит Великий пост…
Затихает шум веселья,
Истреблен блинов запас,
В перспективе – боль похмелья,
Редька, хрен, капуста, квас!

МАСЛЕНИЦА https://www.youtube.com/watch?v=SEa-bo5RwXk

Ruska Maslenica https://www.youtube.com/watch?v=mUVV3RlJ5BY

Predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené prejedenie. Našimi tradičnými jedlami boli a sú fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.
Fašiangy sa do istej miery zachovali na Slovensku dodnes. Dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa už zvýrazňuje výzor, charakter alebo zlozvyk opačného pohlavia, takže to už je len niečo v podobe "posmeškov." A majú inú podobu v mestách a na dedinách. "V mestách majú napríklad podobu maškarných plesov, obyčajných bálov a mestských zábav. No v niektorých obciach je to jediná folklórna tradícia, ktorá sa v priebehu roka realizuje. U nás v obci sa už ani to nekoná! Súčasné fašiangy sa stali zväčša spoločenskou zábavou a prapôvodná rituálno-magická funkcia, ktorá mala zabezpečiť úrodu, sa už celkom vytratila a s ňou aj úcta k pravým hodnotám našich predkov. To si myslím!

Fašiangy v Horných Chlebanoch

Pochytila ma akási nostalgia, či čo, jednoducho spomínam na to, čo bolo a je už azda v nenávratne. Fašiangové slávnosti sú stále živé v oblasti hornej Nitry, Kysúc, Tatier, no v Topoľčianskom okrese akoby sa už ľudia nevedeli ľudovo baviť alebo na pôvodné mestské Fašiangy svojich predkov už takmer zabudli. Najmä mladšia generácia už pomaly, ale isto nebude vedieť o čom boli tieto oslavy v minulosti. Verejné Fašiangové obchádzky po centre mesta sa nekonajú a mohli by byť spojené so sprievodným programom, ľudovou tvorivosťou aj starými remeslami. To isté platí aj o obci Horné Chlebany, v ktorej žijem. Môžem dnes iba spomínať a spísať to, čo sa konalo za starostovania pána Ing. Jána Mašíra.

 

Príchod s nesením basy do sály kultúrneho domu....

Pán starosta Ján Mašír ako kostolník pri pochovávaní basy...

O obnovenie fašiangového pochovávania basy v roku 2009 sa postaral práve vtedy úradujúci pán starosta obce ing.Ján Mašír, ktorý celú akciu prichystal s ľuďmi, ktorí boli ochotní zapojiť sa do pobavenia spoluobčanov. Pochovávanie basy u nás začalo nanovo v roku 2007, kedy na pozvanie pána starostu prišla skupina ČK z Hrušovian a Preselian a predviedli pochovávanie basy podľa zvykov u nich, aké mali.

O rok neskôr sa o zapožičanie a iné prípravy postaral pán starosta. Zapožičali basu z obce Prašice, oblečenie požičali v susednej obci Rajčany a dostali aj od pána dekana farnosti Krušovce. Následne pán starosta pripravil nákres basy, oblečenie smrťky nakreslila dcéra pána starostu, Júlia, ušila pani Šmotláková, a mendíkov.

Na basu dal materiál pán Jozef Paulen a spolu s pánom starostom to po večeroch robili. Hmatník na basu vyrobil p. Modory v obci Bošany, vybrúsenie a konečný náter basy urobil samotný pán starosta a svietniky znovu vyrobili s pánom Paulenom u neho doma. Zástavy boli navrhnuté a vyrobené pre dané podujatie v Chlebanoch.

Texty k aktu pochovávania basy pripravil pán Peterko Boris, ktorý pri samotnom akte akcie robil kňaza, kostolníka mu robil pán starosta, smrť predstavovala manželka pána starostu, Irenka, basu na poslednej ceste niesol aj Ján Ducký starší  a manželka pána Jozefa Paulena robila cigánku - plačku, pritom čo jej manžel robil vyberača príspevkov do zvončeka. Samozrejme, že nechýbala ani tombola a "živá hudba", ktorá podujatie povzniesla na inú úroveň. Peterko Boris si s kapelou aj zahral na svojom obľúbenom hudobnom nástroji.

Podujatie nebolo o zárobku, ale o zábave a pripomenutí si tradície našich predkov podľa nášho cítenia, povedal pán inžinier Ján Mašír. Uvedené sa dalo vtedy robiť za podmienky, že už mali v kultúrnom dome vlastné ozvučenie, predtým to nebolo možné pripraviť.

K uvedenému ešte musím dodať, že vďaka pánu starostovi bolo veľké množstvo rôznych aktivít v obci už či pri budovaní alebo na poli kultúrneho vyžitia občanov, čo je nepopierateľným faktom. Tak napríklad aspoň malá troška do spomienok tvorby a zachovania kultúrneho dedičstva Horných Chlebian.

Vďaka prvej publikácii o našej obci, ktorú som napísala, za starostovania pani starostky Heleny Gálisovej, bolo  potrebou doplniť nové nájdené historické  údaje a za pôsobenia pána J.Mašíra vydať ďalšie dve publikácie o obci. Obec Horné Chlebany má 10 pohľadníc svojich, dve  pripravené p. Vražbovou a vydané  za starostovania pani starostky Heleny Gálisovej, osem v období starostovania Ing. Mašíra, dve sú za účasť ocenenia najkrajšia obec - druhé a tretie miesto (najmä mojou zásluhou), ďalej boli vydané kalendáre, skladačka pri príležitosti vysviacky kaplnky v Hlbočine, oprava hlavného kríža na cintoríne, piety, sv. J. Nepomuckého, sv. Floriána, vlajky; Spomienkové vázy a poháre s erbom a výročím obce; Pamätná tabuľa pamätihodností obce; Tabuľa o výročí obce, dve tabule o realizácii projektov financovaných z EU;  Oprava kaplnky a priestorov okolo nej vrátane zlátenia tabule nad vchodom. Tieto práce budú trvalo reprezentovať mravčiu prácu pána starostu Ing.J.Mašíra. Väčšina prác bola realizovaná z najrôznejších zdrojov a občania a obec boli zaťažené len povinným spolufinancovaním. Konali sa pravidelné vystupovania speváckych súborov z okresu Topoľčany, ďalej to boli vystúpenia Jadranky, Nitran-u, Nadličanky, Sebedražskej kapely, kúzelníka, ochotníckeho divadla z Preselian, vystúpenie cirkusu, výstavka ručných prác, usporadúvanie plesov, údržba verejných priestranstiev s osadením informačných tabúľ, usporadúvanie spoločných poznávacích zájazdov, MDD, Mikuláš, karnevaly pre deti, Mesiac úcty k starším, Deň matiek, Nabíjanie kapusty, Gazdovské Hody a mohla by som pokračovať vo vymenúvaní činností, ktorých hlavným hnacím motorom bol práve pán starosta. Konštatovanie, že v regióne BEBRAVA sme boli najaktívnejšou obcou s kultúrnym životom je takisto nesporným faktom!!!

No na Slovensku iba po slovensky, kto prečnieva a je schopný, ODŤAŤ, ako spieva Ráž v niektorej zo svojich piesni. Toho treba odstrániť, aby nevyčnieval z radu priemernosti. Aj takú podobu má prízemná závisť bez sebareflexie, bohužiaľ.

Pani Irenka ako maska smrti...

Pochovávanie basy v Horných Chlebanoch....

Pochovávanie basy v Horných Chlebanoch....Pán farár prednáša smútočnú reč...

 

Na foto sú tí, ktorí sa po celý čas starali o všetkých účastníkov a aktérov tradície našich predkov, fašiangového pochovávania basy. V strede je pani I.Mašírová.

Zľava: pani Š.Paulenová, M.Novotná, I.Zelmanová. Vzadu: M.Borisová, R.Šatka a Š.Kudela.

 

Všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a priebehu fašiangového progarmu patrí poďakovanie za odvedený výkon a prácu v prospech všetkých ľudí bez rozdielu. Je na škodu veci, že v načatom naši dedinčania ďalej nepokračujú. Urobí sa iba obyčajná dedinská zábava, no v tradícii našich predkov s kultúrnymi zvyklosťami, aké boli u nás, už nik nemá seriózny záujem pokračovať. Patríme do Topoľčianskeho okresu, kde sa ľudia zväčša už nechcú baviť podľa tradície našich predkov, česť výnimkám. Keď som sa o uvedenom rozprávala, tak mienka bola: "Nebudem robiť druhým šaša" alebo ironicky povedané, "nech to robia poslanci, však majú zaplatené, tak nech nás aj bavia" alebo "to je hra pre malé deti a nie pre nás!" Je smutné, keď ľudia stratia dieťa v sebe, no v našej dedine je ich dosť na to, aby ich potomkovia nepoznali korene kultúry ich predkov. No faktom je, že pozrieť a baviť sa na účet tých druhých idú do kultúrneho domu.


 

"Komorné Fašiangy v Topoľčanoch rok 2015"

Fašiangy - symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia, sú tu! Najveselšie obdobie roka si užijeme aj v Topoľčanoch už 17.2.2015 v Dome kultúry. Všetci ste srdečne pozvaní!
Program na fašiangové slávnosti v Topoľčanoch je skutočne pestrý:
Miesto: Dom kultúry, Topoľčany
Deň: 17.02.2015
16.00 h - fašiangový program vo vestibule Domu kultúry Topoľčany (spevokol II.denného centra seniorov Nádej)
16.30 h - členská schôdza MsO JDS
17.15 h - kultúrny program KD č. 1 a 2 (spevokol I. denného centra seniorov jeseň a II.denného centra seniorov Nádej)
17.45. h - občerstvenie (večera)
18.00 h - fašiangová zábava
19.00 h - fašiangový kultúrny program
22.00 h - pochovanie basy
24.00 h - ukončenie zábavy.

Krajské mesto Nitra Fašiangy 2015

Nitrianske fašiangy 17.2.2015 Fašiangy, folklórne gastronomické podujatie
Obdobie fašiangov už tradične zavŕši podujatie Nitrianske fašiangy, ktoré sa uskutoční v utorok 17. februára 2015 na Svätoplukovom námestí v Nitre.
Súčasťou podujatia bude jarmok, kde nebudú chýbať zabíjačkové špeciality a zabíjačkové náčinie našich starých rodičov, tradičné fašiangové dobroty, gazdovský dvor s domácimi zvieratkami či možnosť vyhrať živé prasiatko. O zábavu sa postará vystúpenie populárnej hudobnej skupiny Profil.
Srdečne všetkých pozývame aj do veselého fašiangového sprievodu plného najrôznejších maškár, chodúliarov a folklórnych súborov. Špeciálnym zahraničným hosťom sú Koranti zo Slovinska v tradičných historických maskách.
Sprievodné podujatia:
14. februára 2015, sobota 18.30 KSC Janíkovce – Pochovávanie basy
15. februára 2015, nedeľa 13.00 Dražovce – Pochôdzka po Dražovciach
16.00 KD Dražovce – Fašangoše-tarangoše
15.30 CVČ Domino – Tradičný karneval pre deti
17.00 Synagóga – Švejkoviny (hudobno-divadelné predstavenie).

A na záver recepty

 

Šišky

Pre diabetikov je presne tento istý recept, len dávam dia džem vlastnej výroby a trochu cukru v kvásku neuškodí ani diabetikovi
1 kg polohrubej múky - dva krát ju preosiať, aby bola prevzdušnená, nadýchaná
1/2 kávovej lyžičky soli,
4 žĺtky,
1,5 dl rumu,
1 šľahačka
do cesta a kvások, ten si pripravím nasledovne :
0,5 l ohriateho vlažného mlieka,
1 rozdrobené kvasnice,
1-2 kávovej lyžičky kryštáľového cukru, dobre premiešať a nechať na teplom mieste vykysnúť.
Postup:
Preosiatu múku, večer si ju dám s miskou na radiátor, aby mala správnu teplotu, žĺtka, soľ, rum a šľahačku vymiesime s kváskom, ktorý zdvojnásobil svoj objem a vymiesime na tuhšie cesto, aby sa cesto začalo odlepovať od bokov misky a začali sa v ňom robiť bubliny. Po vymiešaní cesto prikryjeme a necháme vykysnúť až kým nenadvihne "plátenú valadienku" alebo utierku inak povedané "obrúsok" na miske, vyklopíme na dosku, vyvaľkáme asi na 1 cm, pohárom namočeným v múke vykrajujeme kolieska. Prichystané ich ešte necháme chvíľku pod obrúskom, medzitým si prichystáme panvicu s olejom a očistíme MRKVU! - Tá je dôležitá, nakrájame ju na kolieska a do horúceho oleja vkladáme 2-3 kolieska mrkvy, vložíme šišky a prikryjeme pokrievkou. Oleja musí byť dostatok, aby šišky v ňom plávali. Po chvíli odokryjem pokrievku, opatrne, aby voda z nej nekvapla do oleja, prevrátime šišky a už odokryté ich dosmažíme. Pred ďalším prikrytím novej várky šišiek vždy utrieme pokrievku do papierovej utierky, keď mrkva už má nepeknú farbu vyberieme ju a počas smaženia vždy pridávame nové kolieska mrkvy. Olej tak nehorí, všetko zlé z neho preberá mrkva. Horúce šišky kladieme na papierové utierky, aby v nich nebol olej, na vrch dáme džem, kto má rád, tak slivkový lekvár a každý necukrovkár dostane na tanierik porciu vyšľahanej šľahačky s kakakom a pridáva si na šišky. Šišky neposýpam práškovým cukrom, kto z nás chce popráši si ich vanilkovým cukrom. Fašiangové fánky podľa receptu mojej starej matere

Fánky

(recept mojej starej matere)

Potrebujeme:

1 kg múka hladká
1 bal. palmarín
2 ks vajcia
2 bal.prášok do pečiva (skratka je PDP)
štipka soli
kyslé mlieko alebo kyslú smotanu.

Postup:
Všetky suroviny zmiešame, mlieko alebo smotanu pridávame podľa potreby tak, aby bolo cesto vláčne. Necháme ho postáť, najlepšie je urobiť cesto večer a nechať ho postáť v chladnej miestnosti do rána. Ráno vyvaľkáme cesto a rozkrájame ho na obdĺžniky alebo kosoštvorce či štvorce, ako kto chce. Každý kúsok v strede prerežeme. Vyprážame v horúcom oleji, vyberáme na papierové obrúsky, aby nasali prebytočnú mastnotu. Nakoniec posypeme alebo obalíme práškovým cukrom.
Kto chce menej fánok, urobí si z polovičnej dávky, ako som robila aj ja, lebo sme na ne už iba dvaja. Polovica bola bez obalenia v práškovom cukre pre manžela diabetika.

 Kvitnúca bromélia

Kalendár podujatí
v okresnom meste Topoľčany na celý rok!

Dátum Názov akcie Miesto
17. február Divadlo J. G. Tajovského Zvolen: Lekárske tajomstvo Spoločenský dom
17. február Fašiangové slávnosti Dom kultúry
7. marec Spoločenské podujatie pre osamelých Dom kultúry
5. marec Marc Camoletti: Kto zhasol svetlo? (divadlo) Spoločenský dom
8. marec Medzinárodný deň žien Topoľčany, Malé, Veľké Bedzany
31. marec 70. výročie oslobodenia mesta Topoľčany Námestie M. R. Štefánika
11. apríl 2015 Spoločenské podujatie pre osamelých Dom kultúry
12. apríl TOP TALENT 2015 Spoločenský dom
23. apríl Verejný dychový koncert Galéria mesta Topolcany
apríl 2015 Velká noc v ľudových tradíciách Galéria mesta Topolcany
apríl 2015 23 . ročník celoslovenskej sútaže v modernom tanci Top Dancing Dom kultúry
apríl 2015 Topoľčiansky jazzový deň Dom kultúry
apríl 2015 Stavanie mája Námestie M. R. Štefánika
10. máj Deň matiek Spoločenský dom
26. máj Jarné nálady v strunách Galéria mesta Topoľčany
31. máj Topoľčiansky deň detí Námestie M. R. Štefánika
6. jún Stretnutie osamelých Dom kultúry
18. – 20. jún Petro-Pavlovské slávnosti Námestie M. R.Štefánika
júl 2015 Hudobné leto Námestie M. R. Štefánika, Margarétka, Letné kúpalisko
14 – 16. august Topoľčianske hody, XXI. ročník mesto Topoľčany
1. – 3. október Topoľčiansky jarmok mesto Topoľčany
10. október Stretnutie osamelých Dom kultúry
15. október Mesiac úcty k starším Dom kultúry
5. december Mikuláš, rozsvietenie vianocnej výzdoby Námestie M. R. Štefánika
16. december Seniorské Vianoce Dom kultúry
31. december Silvestrovský ohňostroj 2015 Letnú kúpalisko
31. december Silvester v meste Námestie M. R. Štefánika
Zdroj: Dnes24.sk

 

Fotografie a podklady textu z Fašiangov v Horných Chlebanoch poskytol pán Ing.Ján Mašír.

O "Maslenici" texty sú z listov od písomných kamarátok zašlých čias z Ruska.

Foto Bromélie (lat. Billbergia zebrina) som nafotila u seba doma.

Fotografie "Maslenice" a ostatné upravené sú z internetu.

 http://hornechlebany.unas.cz  

 E-mail na Obecný úrad: ocu . hornechlebany @ mail . t-com . sk

KONTAKT
E-mail tvorcovi webu: hornechlebany @ seznam . cz 

Mapa Chlebian: http://www.tic.sk/horne-chlebany-okres-topolcany.html

http://slovakregion.sk/horne-chlebany

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Jáska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
Vianoce:
http://vianocesk.szm.com
Slovania:
http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias:
http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK:
http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz

Senior Honza:
http://senior-honza.wz.cz

Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo:
http://dano17.wz.sk

Späť| Obnoviť | Dopredu

TOPlist